Ľuľkovité
| Ľuľkovité | |
 ľuľkovec zlomocný (Atropa belladona) | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Solanaceae Juss. | |
 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Ľuľkovité (lat. Solanaceae) je čeľaď z radu ľuľkotvaré (Solanales) patriaceho medzi pravé dvojklíčnolistové rastliny[1].
Typický je pre ňu obsah alkaloidov, ktorý spôsobuje jedovatosť takmer všetkých druhov.[chýba zdroj]
Staršie zaradenie v systéme[upraviť | upraviť zdroj]
V minulosti sa táto čeľaď v závislosti od autora daného textu niekedy zaraďovala do niektorého z týchto radov:[2][3][4][5]
- krtičníkotvaré/krtičníkokveté (Scrophulariales);
- pupencotvaré/pupencokveté (Convolulales);
- vojnovkotvaré/vojnovkokveté (Polemoniales);
- rúrkokveté/trúbkokveté[6]/cievokvetné (Tubiflorae).
Stavba tela[upraviť | upraviť zdroj]
Do tejto čeľade patria byliny, kry a stromy s prevažne jednoduchými listami a kvetmi päťpočetnými, jednotlivými alebo zostavenými do rôznych okolíkatých súkvetí, so zrastenými korunnými lupienkami a najčastejším kvetným vzorcom ☿ * K(5) C(5) A5 G(2).[7] Plodom je bobuľa alebo tobolka.[8]
Zástupcovia[upraviť | upraviť zdroj]
Divorastúce na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]
V slovenskej prírode sú najvýznamnejšími druhmi čeľade ľuľok čierny (Solanum nigrum), ľuľok sladkohorký (Solanum dulcamara), blen čierny (Hyoscyamus niger), durman obyčajný (Datura stramonium), ľuľkovec zlomocný (Atropa belladonna) a skopólia kranská (Scopolia carniolica). Inváznym druhom je kustovnica cudzia.[9] Všetky tieto druhy sú viac alebo menej jedovaté, patria sem dokonca niektoré z najjedovatejších rastlín u nás (ľuľkovec).
Hospodársky významné[upraviť | upraviť zdroj]
Medzi ľuľkovité patrí mnoho hospodársky významných rastlín, predovšetkým pre potravinársky a farmaceutický priemysel. Alkaloidy ľuľkovitých (atropín, hyoscyamín, skopolamín...)[10] sa používajú ako súčasť viacerých významných liečiv. V potravinárstve majú význam predovšetkým paprika ročná, rajčiak jedlý, ľuľok zemiakový, tabak virgínsky, machovka čerešňová a ľuľok baklažánový. Pre okrasu sa pestuje petúnka hybridná.[9]
Zoznam rodov[11][upraviť | upraviť zdroj]
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Pozri napr. Systém APG IV
- ↑ SINGH, V.. Taxonomy of Angiosperms. [s.l.] : Rastogi Publications, 1981. 489 s. Dostupné online. ISBN 978-81-7133-849-8. S. 151.
- ↑ VANČUROVÁ, R. et al. Poľnohospodárska botanika - Systematika rastlín. 1968. S. 321, 333, 340
- ↑ Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský. Dačo o zemiakoch [1]
- ↑ NOVACKÝ, J. M. Slovenská botanická nomenklatúra. 1954. S. 115, 125
- ↑ [2] S. 63
- ↑ VANČUROVÁ, Růžena; KÜHN, Frant. Poľnohospodárska botanika : systematika rastlín. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1968. Kapitola Krtičníkokveté, s. 340.
- ↑ KYZLÍK, Ladislav; MICHÁLEK, Jiří. Lesnícka botanika. 1.. vyd. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1966. Kapitola Solanaceae, s. 236.
- ↑ a b MARTINOVSKÝ, Jan. Kľúč na určovanie rastlín. 4.. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. Kapitola Solanaceae, s. 490.
- ↑ KRESÁNEK, Jiří; KREJČA, Jindřich. Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 3.. vyd. Martin : OSVETA, 1988. Kapitola Ľuľkovec zlomocný, s. 173.
- ↑ Plants of the world online [online]. Royal Botanic Gardens, Kew, [cit. 2021-03-11]. Dostupné online. (po anglicky)
