Ľudmila Groeblová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ľudmila Groeblová
slovenská poetka, prozaička
Osobné informácie
Rodné menoĽudmila Groeblová
PseudonymĽudmila Osenská
Narodenie19. apríl 1884
 Holíč, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie14. január 1968 (83 rokov)
 Praha, Česko-Slovensko
Národnosťslovenská
Alma materFilozofická fakulta - Karlova univerzita v Prahe
RodičiaPavol Groebl,
Hermína Karolína Groeblová
ManželVáclav Chaloupecký
Deti2
Dielo
Žánrebáseň, literárna kritika
ObdobieModerna
Debutštúdia Timrava a jej novely
Ovplyvnená

Ľudmila Groeblová, vydatá Chaloupecká, pseudonym Ľudmila Osenská (* 19. apríl 1884, Holíč – † 14. január 1968, Praha) bola slovenská poetka a spisovateľka slovenskej moderny.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudmila Groeblová sa narodila v rodine učiteľa Pavla Groebla a Hermíny Karolíny Groeblovej v meste Holíč na Slovensku. Základné vzdelanie dostala vo svojom rodisku, v Hodoníne začala chodiť do meštianskej školy a neskôr študovala na lýceu v Brne. Bola snáď prvou Slovenkou, ktorá dosiahla akademický stupeň vzdelania na filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde vyštudovala bohemistiku a germanistiku. Pod tlakom maďarizácie odišla študovať na zahraničné školy vrátane univerzity v Grenobli. V Prahe sa stala členkou spolku slovenských študentov Detvan. Počas štúdií sa zoznámila s básnikom Ivanom Kraskom, ktorému sa stala básnickou múzou. Potom, ako odmietla jeho ponuku na sobáš sa vydala za Václava Chaloupeckého, profesora na Karlovej univerzite.[1]

Tvorba[2][upraviť | upraviť zdroj]

Ľudmila Groeblová bola pod umeleckým vplyvom Ivana Kraska, Ivana Galla, Františka Votrubu a ich ďalších súputníkov, s ktorými si boli názorovo blízki. Zoznamovala sa s najnovšími myšlienkovými prúdmi tej doby a modernými prúdmi európskych literatúr. Ako dvadsaťdvaročná uverejnila svoju štúdiu Timrava a jej novely v Slovenských pohľadoch v roku 1906. V roku 1907 publikovala novelu On v časopise Dennica. Po rozpade monarchie v 1918-om publikovala desať lyrických básní a druhú úvahu o Timrave v roku 1927. Všetky tieto diela podpisovala pseudonymom Ľudmila Osenská. V jej generácii bola novela On dlho komentovaná, jednak kvôli jej inšpirátorovi Kraskovi, ale tiež kvôli jej novátorskému modernistickému štýlu. Do podobného umeleckého rámca patrili aj Ivan Gall a Ivan Krasko. Groeblová, Krasko a Gall patria k základným počiatkom moderny v slovenskej literatúre. Ako odozvu na novelu On uverejnil Krasko báseň List slečne Ľ.G. Groeblová tvorila balady v novom modernistickom kabáte, zároveň však zachovala tradičné charakteristiky balady: osudovosť, magickosť, konflikt sna a reality.[3]

Groeblová si "až do veku 84 rokov udržala čaro osobnosti, bystrý um a svieži úsudok". Na konci života si dopisovala s Michalom Gáfrikom, ktorý niektoré ňou spomenuté skutočnosti zverejnil na stránke Matičné čítanie, číslo 19, 15. 9. 1969, ročník II., str. 5-6.[4][5]

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenská literatúra

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Výstava Premeny múzy … alebo, keď ženám svitlo na lepšie časy [online]. Slovenská národná knižnica, [cit. 2022-04-10]. Dostupné online.
  2. MIKULA. Valér. 2. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. ISBN 8071498017. Kapitola Groeblová Ľudmila, s. 177.
  3. HUČKOVÁ, Dana. https://www.sav.sk/journals/uploads/02011302--SL-2013-3-Huckova-177-192.pdf [online]. Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava, [cit. 2022-04-10]. Dostupné online.
  4. GÁFRIK, Michal. Michal Gáfrik: Oneskorený nekrológ [online]. Matičné čítanie, [cit. 2022-04-10]. Dostupné online.
  5. BOKNÍKOVÁ, Andrea. Tiráž - informácia o autorke - obsah [online]. aspekt.sk, [cit. 2022-04-10]. Dostupné online.
  6. BOKNÍKOVÁ, Andrea. POTOPENÉ DUŠE. Z TVORBY SLOVENSKÝCH POETIEK V PRVEJ POLOVICI 20. STOROČIA. ČÍTANKA.antológia [online]. ASPEKT, 2017-01-01, [cit. 2022-04-10]. Dostupné online.
  7. GÁFRIK, Michal. Koniec lásky - antológia [online]. Literárne informačné centrum Bratislava, [cit. 2022-04-10]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]