Šablóna:Wikipédia/Odporúčaný článok/12 2017
Bazilika svätého Petra alebo Chrám svätého Petra (tal. Basilica di San Pietro, lat. Basilica Sancti Petri, oficiálne Basilica Papale di San Pietro in Vaticano, t.j. Pápežská bazilika svätého Petra vo Vatikáne) je renesančno-baroková sakrálna stavba vo Vatikáne, najslávnejšia a najviac navštevovaná svätyňa na svete (do roku 1990 bola i najväčším kostolom; v tomto roku ju „predbehla“ Bazilika Panny Márie Pokoja v hlavnom meste Pobrežia Slonoviny). Je všeobecne uznávaným a rešpektovaným centrom katolíckeho kresťanstva.
Na prvý pohľad upúta bazilika diváka neobvykle širokým priečelím. To je horizontálne členené vysokou atikou na dve podlažia. Realizáciou monumentálneho priečelia baziliky poveril pápež Pavol V. (1605 – 1621) architekta Carla Maderna. Výsledkom bolo vytvorenie dominantnej 114,69 metra širokej a 45,55 metra vysokej fasády, doplnenej ôsmimi korintskými stĺpmi a štyrmi pilastrami. Priečelie je prísne symetrické. Vrchné zakončenie tvorí balustráda s monumentálnymi sochami Ježiša Krista a jedenástich apoštolov (bez svätého Petra). Oba konce priečelia dotvoril v 19. storočí architekt Giuseppe Valadier osadením hodín. Okrem impozantného priečelia jednoznačným dominujúcim architektonickým prvkom stavby je kupola, viditeľná zo všetkých strán a súčasne tvoriaca jednu z dominánt celého Ríma. Kupola, skladajúca sa z fonkajšieho plášťa a vnútornej priestorovej výstuže, je korunovaná laternou týčiacou sa nad mohutným tamburom. Ten je po celom obvode pravidelne členený dvojicami korintských stĺpov, medzi ktorými sa nachádzajú okná nesúce striedavo trojuholníkové a oblúkové frontóny. Šestnásť dvadsaťmetrových dvojpilierov vytvára striedavo s oknami stavebnú štruktúru valcovej podstavy kupoly.