Špačinčanka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Folklórna skupina Špačinčanka
folklórna skupina
Založenie 1978
Vedúci Jana Lopatková
Kontakt 09080706075
Krajina Slovensko Slovensko
URL {{{www}}}

Špačinčanka je folklórna skupina v obci Špačince.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vznikla v roku 1978 pri Obecnom úrade Špačince. Jej cieľom bolo zozbierať, oživiť a zachovať piesne, tance, zvyky obce a zároveň pre túto činnosť získať mladých ľudí.[1] Špačinčanka patrí k popredným interpretom folklórneho bohatstva trnavskej oblasti. Má 35 členov rôznych vekových kategórií.

Repertoár tvoria folklórne pásma Regrúti, Večery na priedomí, Svadba, Žatva, Vianoce, Fašiangy, Rok na dedine, ako aj kratšie folklórne útvary prezentované v tradičných slávnostných a pracovných krojoch s využitím pôvodných rekvizít.

Skupina Špačinčanka je častým hosťom festivalov, folklórnych a iných podujatí v rámci celého Slovenska. Známe sú jej nahrávky pásem Regrúti, Svadba v Slovenskom rozhlase, ale i tanec V širém poli vo filme Zem spieva ďalej. Úspešné boli aj súťažné vystúpenia na celoštátnych prehliadkach Nositelia tradícií v roku 1997 vo Zvolene a v roku 2003 v Banskej Bystrici, kde Špačinčanka reprezentovala ako víťaz krajského kola v Trnave a získala jedno z popredných umiestnení. Mužská skupina po víťazstve na krajskom kole postúpila na celoštátnu prehliadku Festival hudobného folklóru.

Kroje[upraviť | upraviť zdroj]

Folklórny súbor používa trnavské kroje. Ženský sviatočný kroj je zdobený bohatou výšivkou. Rukávce sú z tenkého plátna a siahajú po lakeť. Najvzácnejšia je na nich výšivka. K rukávcom sa pridávajú tacle – volány okolo ruky. Pod hrdlo sa pripína biela mašľa, vyšívaná zlatou niťou alebo vykladaná flitrami. Na konci sú strapce. Okolo krku je čipkovaný krézel – golier. K rukávcom sa oblieka prucel ušitý z brokátu. Sukňa je drobno nariasená, pod ňou sa nosia naškrobené bočnice zdobené čipkou. Na sukňu sa dáva zástera, jej okraje sú taktiež bohato vyšívané. Pokrývku hlavy u vydatých žien tvorí čepiec. V zime sa nosí vlniak, obyčajne čiernej farby, lemovaný strapcami.

Mužský kroj tvoria čierne úzke nohavice, na rukávoch vyšívaná biela košeľa a prucel – vesta z kvetovaného brokátu. Pod krkom nosia muži mašle a na hlave klobúk s úzkou strieškou, u mládencov s kosierkami. Ku kroju sa nosia čierne čižmy s tvrdými sárami, u žien na päte preštepované žltou niťou.

Členovia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vedúci folklórnej skupiny: Jana Lopatková
  • Najstarší člen: Marián Hutta
  • Najmladšia členka: Nelka Lopatková
  • Autori pásem: Vendelín Vidlička, Anna Huttová, Zlatka Matláková
Členovia: Mária Podmaková, Michal Tomovič, Branislav Slezák, Martin Izakovič, Milka Hanusová, Veronika Hudecová, Sonka Podmaková, Alexander Podmaka, Janka Lopatková, Evka Tomovičová, Blanka Bašnáková, Katka Pastuchová, Vladimír Pastucha, Milka Dobišová, Oľga Kolenčiaková, Július Bernáth, Nelka Lopatková, Peter Pavlovič, Silvia Pavlovičová, Dianka Pavlovičová, Dagmar Januščáková, Mária Nádaská, Daniel Tarabík, David Palšovič
Harmonikár: Danko Tarabík

Pásma, tance[upraviť | upraviť zdroj]

  • Prekáračky na priedomí: zobrazuje príchod mládencov k devám vo večer pred muzikou
  • Stavanie mája: pripomína zvyklosti pri stavaní mája pred domom slobodných dievčat
  • Žatva: odovzdávaním dožinkového venca gazdovi skončila žatva a nasledovala veselica
  • Regruti: opisuje odchod regrútov s richtárom na asentírku (odvod), príchod z nej a regrútsku muziku so všetkým čo k tomu patrilo
  • Špačinská svadba: pásmo piesní a tancov, ktoré boli a ešte sú súčasťou „echtovných“ svadieb
  • Vianoce: atmosféru Štedrého večera približujú koledníci prostredníctvom vinšov, kolied a vianočných zvykov

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]