Χ²-rozdelenie
-rozdelenie (iné názvy:
-rozdelenie pravdepodobnosti, chí-kvadrát rozdelenie (pravdepodobnosti), rozdelenie (pravdepodobnosti)
, rozdelenie (pravdepodobnosti) chí-kvadrát, rozdelenie (pravdepodobnosti) štvorca chí, Helmertovo-Pearsonovo rozdelenie (pravdepodobnosti)) je v teórii pravdepodobnosti a matematickej štatistike rozdelenie pravdepodobnosti. Je to špeciálny prípad gama rozdelenia.
rozdelenie má v matematickej štatistike veľmi významné postavenie a využitie. Najčastejšie sa používa pri určovaní odhadov a intervalových odhadov neznámych parametrov a pri testovaní štatistických hypotéz. Pri tomto testovaní sa využívajú kritické hodnoty
-rozdelenia, ktoré sú tabelované a na základe nich vieme testovanú štatistickú hypotézu prijať alebo zamietnuť.
Obsah |
Definícia[upraviť]
Nech
je náhodná premenná a nech
je prirodzené číslo. Hovoríme, že náhodná premenná
má
-rozdelenie s
stupňami voľnosti, ak jej hustota pravdepodobnosti má nasledovný tvar:

kde označenie
označuje gama funkciu (ktorá sa tiež nazýva aj Eulerov integrál druhého druhu) a je definovaná nasledovne:

Označenie:
Ďalšie vyjadrenia a vzťahy[upraviť]
Pokiaľ máme náhodnú premennú
, ktorá má normované normálne rozdelenie, teda
, tak náhodná premenná
má
-rozdelenie s 1 stupňom voľnosti, teda
.
Toto tvrdenie platí analogicky aj pokiaľ máme
nezávislých náhodných premenných
, pričom každá z týchto premenných má normované normálne rozdelenie, teda
pre
. Potom nasledovná náhodná premenná:

má
-rozdelenie s
stupňami voľnosti, teda
.
Vlastnosti[upraviť]
Začiatočné momenty tohto rozdelenia môžeme vyjadriť pomocou všeobecného vzťahu nasledovne:

Teda z tohto vzťahu dostaneme nasledovné vyjadrenia pre strednú hodnotu a disperziu premennej
:
Koeficient šikmosti má nasledovné vyjadrenie:

Pre koeficient špicatosti dostaneme:

Distribučná funkcia tohto rozdelenia má nasledovný tvar:

Graf hustoty tohto rozdelenia je pre malé hodnoty parametra
nesymetrický, no pre veľké hodnoty tohto parametra je hustota premennej tvaru:

čoraz viac symetrickejšia a pre hodnoty parametra
väčšie ako 30 ju môžeme aproximovať hustotou normálneho normovaného rozdelenia N(0, 1).
Kritické hodnoty[upraviť]
Kritické hodnoty sa využívajú pri testovaní štatistických hypotéz a pre toto rozdelenie sú tabelované. Kritickú hodnotu môžeme zadefinovať nasledovne:
Nech
je náhodná premenná s
rozdelením s
stupňami voľnosti. Potom hodnoty
, ktoré náhodná premenná
presiahne so zvolenou pravdepodobnosťou
nazývame kritické hodnoty
-rozdelenia. Matematicky zapísané:

Zdroje[upraviť]
- RIEČAN, Beloslav; LAMOŠ, František; LENÁRT, Cyril. Pravdepodobnosť a matematická štatistika. Bratislava : ALFA – vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry Bratislava, 1984. Kapitola Popisná štatistika a výberové metódy – Výber z normálneho rozdelenia, s. 320. (slovenčina)
- LAMOŠ, František; POTOCKÝ, Rastislav. Pravdepodobnosť a matematická štatistika - Štatistické analýzy. Bratislava : Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave, 1998. ISBN 80-223-1262-2. Kapitola Niektoré typy rozdelenia pravdepodobnosti, s. 344 strán. (slovenčina)
- JANKOVÁ, Katarína; PÁZMAN, Andrej. Pravdepodobnosť a štatistika. Bratislava : Vydavateľstvo UK, 2011. ISBN 978-80-223-2931-6. Kapitola Dôležité rozdelenia odvodené od normálneho, s. 150. (slovenčina)
- ZVÁRA, Karel; ŠTĚPÁN, Josef. Pravděpodobnost a matematická statistika. Bratislava : VEDA - vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2002. ISBN 80-2240736-4. S. 230. (čeština)
- BARNOVSKÁ, Mária, kol.Cvičenia z matematickej analýzy III.. [s.l.] : MFF UK, 2005. Dostupné online. Kapitola Parametrické integrály – Eulerove integrály, s. 156. (slovenčina)
- POTOCKÝ, Rastislav, kolektívZbierka úloh z pravdepodobnosti a matematickej štatistiky. Bratislava : Vydavateľstvo Alfa, 1991. ISBN 80-05-00524-5. Kapitola Náhodné premenné, s. 388. (slovenčina)



