AHS Krab
| AHS Krab | |
|---|---|
 Húfnica AHS Krab na cvičení Dynamic Front 22 | |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 5 |
| Dĺžka | 12,1 m |
| Šírka | 3,64 m |
| Výška | 3 m |
| Hmotnosť | 48 t |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | |
| Hlavná zbraň | 155mm kanón |
| Sekundárne zbrane | 12,7 mm guľomet WKM-B |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | diesel MT881Ka-500 (735 kW) |
| Odpruženie | hydropneumatické |
| Max. rýchlosť | 60 km/h |
| Pomer výkon/hmotnosť | |
| Dojazd | 400 km |
| Priechodnosť | |
AHS Krab je poľská samohybná húfnica kalibru 155mm na pásovom podvozku. Ide o poľskú úpravu britského vežového systému AS90/52 Braveheart vyrábaného v licencii.
Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Koncepcia zavedenia nového systému diaľkového delostrelectva do poľských pozemných síl sa objavila na začiatku 90. rokov 20. storočia. Výsledkom analýzy bolo zistenie, že je potrebné zaviesť samohybné húfnice kalibru 155 mm, ktoré strieľajú modernou muníciou kompatibilnou s normami NATO a nahradia predtým používané ruské kanóny kalibru 152 mm. Uvažovalo sa o možnosti vytvoriť takýto systém v Poľsku v spolupráci so zahraničným partnerom. Pôvodne sa predpokladala spolupráca so Slovenskom, kde sa pracovalo na vývoji rodiny kolesových húfnic Dana, ktoré tvorili aj výzbroj poľskej armády.
V roku 1993 Huta Stalowa Wola (HSW) ponúkla poľskému generálnemu štábu dodávku takéhoto systému, čo sa stretlo so záujmom. Pôvodne sa uvažovalo o inštalácii nového slovenského vežového systému Zuzana so 155 mm kanónovou húfnicou L/45 na poľskom pásovom podvozku odvodenom z rodiny Kalina, preto dostal projekt označenie Zuzanna. Ministerstvo národnej obrany poverilo 28. novembra 1996 HSW výskumnými a vývojovými prácami na programe Zuzanna, ako aj vykonaním výberového konania na vežový systém a jeho nákup.
Svoje ponuky predložilo osem spoločností, z ktorých boli do ďalšieho konania vybrané štyri: T-6 (Južná Afrika: Denel), Zuzana/A40 Himalaya (Slovensko: ZTS Dubnica), AS-90 (Veľká Británia: VSEL) a PzH 2000 (Nemecko: Wegmann ). Ešte v roku 1997 však bola verejná súťaž zrušená pre nevýhodný postup, ktorý znamenal pre HSW značné náklady. Do druhého tendra, ktorý zahŕňal presun technológie, sa zapojili tri spoločnosti, pričom Juhoafričania sa stiahli. Pre dosiahnutie čo najväčšieho dostrelu bola zvolená hlaveň s dĺžkou 52 kalibrov (L/52), čím sa eliminoval slovenský kanón. V roku 1998 boli na porovnanie vybrané dve konštrukcie – nemecká a britská. Briti v súťaži predstavili najnovšiu exportnú verziu AS90 s dlhšou hlavňou L/52, marketingovo nazývanú AS52 Braveheart. Strelecké skúšky britského dela sa uskutočnili 21. až 24. júna 1999 na cvičisku Żagań-Świętoszów. Nemci svoju húfnicu na cvičisko nepriniesli s odôvodnením, že nemajú vládny súhlas na vývoz.
Nakoniec teda bola vybraná britská veža a 26. júla 1999 prezident spoločnosti Huta Stalowa Wola podpísal s výrobcom GEC Marconi zmluvu o transfere technológie a licenčnej výrobe vežového systému. Briti mali dodať prvých šesť veží a nejaký čas predávať hlavne vyrobené spoločnosťou Royal Ordnance a poľská strana bola zodpovedná za integráciu s podvozkom a systémom riadenia paľby. Ako podvozok bol zvolený ťažký pásový nosič UPG-NG odvodený z rodiny Kalina s prvkami tanku rodiny T-72. Vytvorením automatizovaného systému velenia a riadenia paľby, založeného na riešeniach súčasne implementovaného systému Topaz, bola poverená poľská súkromná spoločnosť WB Electronics.
Práce na prvom prototype húfnice sa začali v októbri 2000. Prvá veža prišla z Veľkej Británie v marci 2001 a podvozok bol dodaný v apríli. Prvý kompletný prototyp Krab bol predstavený 12. júna 2001. V roku 2002 bol dokončený druhý prototyp a následne prebehli výrobné a vojenské testy. Podľa pôvodných požiadaviek niesli prototypy Krabu zásobu 60 nábojov, z toho 31 vo veži a 29 v trupe.
S prípravami na sériovú výrobu sa plánovalo začať v roku 2003, ale pre nedostatok financií došlo k omeškaniu. Program bol navyše považovaný za kontroverzný, preto bol v dôsledku politického rozhodnutia zastavený. Budúcnosť programu Krab bola neistá a poľská armáda ho v decembri 2004 navrhla ukončiť a odovzdať hotové prototypy Centru delostrelectva a výzbroje v Toruni a miestnemu delostreleckému múzeu. Napriek tomu zostali zbrane u výrobcu kvôli možnosti exportu do Indie, ku ktorému však nakoniec nedošlo.
Až 18. septembra 2006 sa Ministerstvo národnej obrany rozhodlo, že tieto húfnice objedná. Po zdĺhavých rokovaniach bola 12. mája 2008 so spoločnosťou HSW podpísaná zmluva v hodnote 223 miliónov PLN. Kontrakt zabezpečoval dodávku ôsmich húfnic spolu so štyrmi veliteľskými vozidlami, muničným vozidlom a vozidlom na opravu výzbroje a elektroniky. Vzhľadom na to, že britská strana medzičasom prerušila výrobu hlavne pre samohybné delo AS-90, došlo k zmene dodávateľa hlavne. Ministerstvo národnej obrany si po prieskume výrobcov vybralo produkt francúzskej firmy Nexter Systems.
Prvé streľby tretieho prototypu Krab sa uskutočnili 29. júla 2011. Program však narazil na ďalšie prekážky v dôsledku mikrotrhlín v nových trupoch UPG-NG, ktoré vyplývali z defektov pancierových plátov. Po vojskových skúškach v roku 2013 sa ukázalo, že podvozok UPG-NG má okrem mikrotrhlín aj ďalšie závady súvisiace najmä s neefektívnym chladiacim systémom, únikmi prevádzkových kvapalín z motora, penetráciou výfukových plynov z výfukového systému, atď. Ďalšiu výrobu UPG-NG zastavila aj nutnosť voľby iného motora, keďže pôvodne používaný poľský motor S-12U už nebol dostupný. Program sa tak opäť ocitol v ohrození, a preto sa v decembri 2014 Ministerstvo národnej obrany a koncern Polska Grupa Zbrojeniowa (majiteľ HSW) dohodli, že Krab dostane podvozok juhokórejskej guľometnej húfnice K9 Thunder od firmy Samsung Techwin.
Dňa 17. decembra 2014 podpísala HSW zmluvu na licenčnú výrobu 120 podvozkov K9 a prvý Krab s novým podvozkom bol predstavený 24. augusta 2015. Od roku 2017 sú tieto samohybné húfnice postupne zaraďované do výzbroje divíznych delostreleckých jednotiek poľských pozemných síl.
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Krab má deklarovanú odolnosť proti pancierovým nábojom do kalibru 14,5 mm a šrapnelom delostreleckých granátov. Poháňa ho 8-valcový turbodiesel MTU MT 881 Ka-500 s maximálnym výkonom 1 000 koní (735 kW). Vozidlo využíva automatickú prevodovku Allison X1100-5A3 s rozsahom štyroch prevodových stupňov vpred a dvoch vzad. Podvozok je vybavený hydropneumatickým odpružením a šiestimi pojazdovými kolesami na každej strane.
Kanón L31A1 kalibru 155 mm britskej konštrukcie má dĺžku hlavne 8 997 mm (definovanú ako relatívna dĺžka 52 kalibrov). Nabíjanie je poloautomatické. Uhol streľby je 360 stupňov horizontálne a od -3,5 do +70 stupňov vertikálne. Rýchlosť otáčania veže, ako aj zmena uhla elevácie hlavne pomocou elektrických pohonov je 10 stupňov za sekundu. Frekvencia streľby je 3 výstrely za 10 sekúnd, pri intenzívnej paľbe je to 6 výstrelov za minútu (udržateľne 3 minúty). Praktická rýchlosť streľby je 2 výstrely za minútu. Minimálny dosah je 4,5 km a maximálny 40 km. Čas prechodu húfnice z pochodového postavenia do bojového postavenia a opustenia pozície po výstrele je cca 30 sekúnd. Vo veži je umiestnených 29 granátov a ďalších 11 granátov sa nachádza v trupe.
Sekundárnu výzbroj Krabu predstavuje 12,7 mm guľomet WKM-B. Na čelnej strane veže sú umiestnené štyri dymové alebo aerosólové granátomety.
Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasní používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Poľsko - celkovo objednalo 122 húfnic Krab, z čoho bolo dodaných už 80 kusov. 18 z nich však Poľsko darovalo Ukrajine a v apríli 2023 prevádzkovalo 62 húfnic.
Ukrajina - v máji 2022 dostala od Poľska 18 húfnic Krab a ďalších 54 má objednaných. K 14. januáru 2023 bolo 7 týchto húfnic zničených a 2 poškodené.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku AHS Krab na poľskej Wikipédii.