Akizuki (trieda lodí, 1942)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Trieda Akizuki
IJN Hatsuzuki 1942.jpg
Základná charakteristika
Štát Japonsko Japonsko
Druh torpédoborec
Začiatok výstavby 1940 – 1944
Dátum spustenia na vodu 1941 – 1944
Dátum prevzatia námorníctvom 1942 – 1945
Dátum potopenia (vyradenia) Dokončených 12 kusov, 1 rozostavaná, ostatné zrušené
6 potopených v boji, 2 potopené ako vlnolam, 4 predané Spojencom
Dĺžka 134,2 m
Šírka 11,6 m
Ponor 4,15 m
Štandardný výtlak 2 701 ton
Bojový výtlak 3 700 ton
Posádka 300 alebo 263
Pancierovanie a výzbroj
Pomocná výzbroj 1 × IV 610 mm torpédomet typu 92[5] a 8 torpéd typu 93 + 72 hlbinných náloží
Protilietadlová výzbroj 8 × 100 mm/65 typu 98 (4xII), 4 až 51 × 25 mm/60 typu 96
Pohon a pohyb
Pohon 3 parné kotle Ro-gó Kanpon šiki, 2 zostavy parných turbín Kanpon, 2 trojlisté lodné skrutky
52 000 hp (38 245,9 kW)
Palivo 1 097 t
Maximálna rýchlosť 33 uzlov
Maximálny dosah 8 300 námorných míľ (18 u.)

Trieda Akizuki (jap. 秋月型) pozostávala z 12 dokončených torpédoborcov imperiálneho loďstva, postavených v rokoch 1940 až 1945 v troch sériách a bojujúcich v druhej svetovej vojne. Pôvodne malo ísť o protilietadlové sprievodné plavidlá a až neskôr boli do návrhu zapracované inštalácie štvorhlavňového torpédometu, čím vznikla trieda najlepších a najväčších japonských torpédoborcov v druhej svetovej vojne. Cisárske námorníctvo jednotky tejto triedy označovalo ako „torpédoborce typu B“ (jap. 乙型駆逐艦 Otsu-gata kučikukan).

Z dvanástich jednotiek boli posledné štyri dokončené príliš neskoro, než aby sa zapojili do bojov. Po japonskej kapitulácii boli tieto štyri jednotky predané Spojencom. Z ôsmich zostávajúcich, ktoré sa zapojili do bojov, bolo šesť jednotiek potopených. Dve zostávajúce jednotky (Suzucuki a Fujuzuki) zastihla kapitulácia Japonska poškodené a po nej boli potopené ako vlnolamy.

Všetky jednotky niesli mená vzťahujúce sa k Mesiacu: japonský znak jap. (cuki) znamená Mesiac i mesiac.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik projektu rýchleho protilietadlového plavidla pre sprievod zväzov lietadlových lodí spadá do obdobia pred druhou svetovou vojnou a bol vypracovaný na základe analýzy pôsobenia japonského námorného letectva v druhej čínsko–japonskej vojne. Na vznik nových plavidiel mali vplyv aj konštrukcie špecializovaných protilietadlových krížnikov v Royal Navy (trieda Dido). Na rozdiel od Britov sa ale Japonci rozhodli použiť ako základ pre protilietadlové plavidlo nie krížnik, ale torpédoborec. Jedným z dôvodov pre toto rozhodnute bola absencia úspešného typu moderného ľahkého krížniku, z ktorého by japonské námorníctvo mohlo vychádzať, a dĺžka stavby ľahkých krížnikov.

V roku 1938 bol navrhnutý nový protilietadlový kanón kalibru 100 mm typu 98 s dĺžkou hlavne 65 kalibrov. Ten bol zvolený ako hlavná výzbroj novej triedy plavidiel.

Návrh z júla 1938 počítal s výtlakom 2 200 t, rýchlosťou až 35 uzlov a výzbrojov 4xII 100mm a 2xII 25mm. Lodi chýbala torpédová výzbroj, čo bolo u japonských lodí (torpédoborcov aj krížnikov) neobvyklé. Ďalší návrh zo septembra 1938 už rátal s obmedzením rýchlosti na 33 uzlov, zvýšením výtlaku na 2 350 t a inštaláciou torpédometu. Výsledný projekt F 51 z apríla 1939 mal štandardný výtlak 2 700 t, čím sa už blížil starším ľahkým krížnikom (Júbari mal 2 890 t). Čo do výtlaku tak boli za druhej svetovej vojny jednotky triedy Akizuki najväčšími japonskými torpédoborcami a tretími najväčšími torpédoborcami na svete (po francúzskej triede Mogador a sovietskom Taškente).

Roku 1939 bola v rámci „programu štvrtého kruhu“ schválená stavba prvých jednotiek podľa projektu F 51, ktorá prebiehala súčasne so stavbou jednotiek triedy Júgumo. Celkom bolo do mája 1943 postavený šesť jednotiek s trupovými číslami 104 až 109. Predpokladaná cena jedného torpédoborca v roku 1939 bola 12 090 000 ¥.

Na sérii prvých šiestich plavidiel mala nadviazať séria desiatich torpédoborcov podľa programu z roku 1941. Išlo o modifikovaný projekt F 53, ktorý sa od F 51 líšil zjednodušením konštrukcie (napríklad tvar provy) a iným tvarom mostíku. Jedna jednotka mala stáť 17 820 400 ¥. F 53 z roku 1941 sa ďalej delil na dve podtriedy: Šimocuki/Fujuzuki (čísla 360 až 364). Zaradenie Šimocuki je nejasné. Všetky pramene sa zhodujú, že Šimocuki mal trupové číslo 360, čo by ho radilo do programu z roku 1941 a tak ako prvú jednotku podtriedy Fujuzuki, kam ho zaraďuje napríklad Nevitt. Nippon kaigun kantei šašinšú ale zaraďuje Šimocuki ešte do podtriedy Akizuki (ktorá by tak mala sedem jednotiek a podtrieda Fujuzuki len štyri). Vzhľadom na nejasné zaradenie nemožno ani povedať, aký bol vzhľad Šimocuki (rozmiestnenie protilietadlových platforiem, tvar provy, atď.…) a ani jeden zo zdrojov neuvádza žiadnu fotografiu Šimocuki a Mičizuki (365 až 369). Z tejto série sa ale do bojov zapojili už len Šimocuki a Fujuzuki. Ďalšie štyri jednotky (okrem jednej z podtriedy Mičizuki) boli dokončené príliš neskoro a pred koncom vojny uskutočňovali výcvik vo Vnútornom mori, prípadne sa len zúčastnili bojov s lietadlami útočiacimi na zvyšky cisárskeho námorníctva v japonských domácich vodách. Mičizuki bol koncom vojny dokončený len zo 16 % a stavba zostávajúcich troch jednotiek bola zrušená 14. decembra 1944. Materiál a zdroje boli využité na stavbu samovražedných člnov Šinjó a kaitenov.

Mala nasledovať stavba ďalších ôsmich jednotiek (777 až 785, alebo tiež šestnástich: 770 – 785) podľa programu z roku 1942, ktorá bola 30. júna 1942 nahradená plánom na stavbu 22 jednotiek (5061 až 5083) podľa modifikovaného programu z roku 1942. Celý projekt z roku 1942 bol ale najprv 9. júna 1944 zredukovaný na päť jednotiek (5061 až 5065) a následne 14. decembra 1944 zrušený úplne.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Akizuki na skúšobnej plavbe 17. mája 1942 tesne pred dokončením. Všimnite si pôvodného „neradarového“ predného stožiaru a druhého diaľkomeru typu 94 vzadu – takto boli vybavené len prvé jednotky triedy Akizuki. Katakanou písané meno lodi na bokoch bolo neskôr odstránené.

Trieda Akizuki znamenala skok vo veľkosti japonských torpédoborcov. V porovnaní so súbežne produkovanými jednotkami triedy Júgumo boli Akizuki o 15 metrov na vodoryske dlhšie (132 vs. 117 m), o 0,8 metra širšie (11,6 vs. 10,8 m) a o 1180 ton plného výtlaku ťažšie (3700 vs. 2520 T). Zväčšenie trupu potom poskytlo dostatočne stabilnú základňu pre umiestnenie štyroch dvojhlavňových veží hlavnej batérie. Tie boli umiestnené po dvoch na prove a korme. Delové veže číslo dva na predku a tri vzadu boli umiestnené v superpozícii. Charakteristickou siluetu dotváral jediný komín (všetky predchádzajúce japonské konštrukcie mali komíny dva), ktorý odvádzal splodiny zo všetkých troch kotlov. Jednotky triedy Akizuki tak získali charakteristickú siluetu.

Pohon[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci sa predĺžil trup, usporiadanie pohonnej sústavy zostalo zachované, ako pri predchádzajúcich jednotkách tried Kageró a Júgumo. Pridanú dĺžku trupu spotrebovala barbeta druhej delovej veže na prove (predchádzajúce jednotky mali na prove len jednu delovú vežu). Strednú sekciu plavidla zaberali (od predku) dve kotolne (predná č. 1 o dĺžke 17 metrov a zadná č. 2 o dĺžke 9,2 metra) a dve strojovne (predná č. 1 s dĺžkou 13 metrov a zadná č. 2 d dĺžkou 12,3 metra).

Predná kotolňa obsahovala dve vodotrubné kotle Ro-gó Kanpon šiki, ktoré dokázali vyvíjať prehriatu paru s tlakom 30 kg/cm2 a teplotu 350 °C. V zadnej kotolni sa nachádzal len jeden kotol rovnakého typu.

Predná strojovňa sa nachádzala na ľavoboku a poháňala ľavú lodnú skrutku, zatiaľ čo pravá skrutka bola poháňaná turbínami zadnej strojovne. V každej strojovni sa nachádzala jedna zostava parných turbín Kanpon s rovnakým zložením a zapojením, ako pri predchádzajúcich tried Kageró a Júgumo. Každá zostava sa skladala z jednej vysokotlakovej, jednej strednotlakovej a jednej nízkotlakovej turbíny, ktoré dopĺňali jedna vysokotlaková a jedna nízkotlaková turbína (v každej zostave) pre plavbu cestovnou rýchlosťou. Každá zostava mala výkon 26 000 k (15 445,5 kW), ale rýchlosť otáčok lodnej vrtule bola znížená na 340 za minútu.

Hlavné palivové nádrže sa nachádzali v dvojitom dne. Priestor na pravoboku na úrovni prednej strojovne a na ľavoboku na úrovni zadnej strojovne vypĺňali ďalšie palivové nádrže. Na lodiach sa nachádzali ešte ďalšie nádrže, takže celková kapacita nádrží bola nadpriemerných 25 % štandardného výtlaku.

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Externý odkaz

Hlavnú delostreleckú výzbroj tvorilo osem viacúčelových 100mm diel typu 98. Hoci sa sami o sebe vyrovnali (či boli dokonca lepšie) americkým 127mm kanónom, postrádali výhodu riadenia paľby radarom a streľby muníciou s približovacími zapaľovačmi. Napriek tomu, že 100mm typ 98 bol od začiatku zvolený ako protilietadlová zbraň, nedošlo na žiadnej z jednotiek triedy Akizuki k redukcii veží hlavnej batérie v prospech 25mm kanónov, ako u väčšiny starších tried. Všetky jednotky tak niesli štyri dvojhlavňové veže po celú dobu služby.

Torpéda boli odpaľované z jedného otočného zakrytovaného štvorhlavňového 610mm torpédometu typu 92 model 4, ktorý bol otáčaný motorom na stlačený vzduch. Torpédomet bol umiestnený nad prednou strojovňou, medzi protilietadlovou plošinou za komínom a zadnou nástavbou. Lode niesli štyri torpéda nabité v torpédomete a ďalšie štyri kusy mohli byť uskladnené na podávači za torpédometom na ľavej strane zadnej nástavby. Išlo o torpéda typu 93 – obávaná „dlhá kopija“.

Ľahkú protilietadlovú výzbroj spočiatku tvorili len dva dvojhlavňové 25mm kanóny typu 96 na plošine medzi komínom a torpédometom. Uprostred tejto plošiny sa nachádzal 2,5metrový diaľkomer. Neskôr bol počet 25mm hlavní zvyšovaný a nové jednotky vstupovali do služby už s posilnenou výzbrojou.

Spočiatku boli pre protiponorkový boj jednotky vybavené len štyrmi vrhačmi hlbinných bômb v zadnej časti lode.

Radary[upraviť | upraviť zdroj]

Detail umiestnenia centimetrového prehľadového radaru 22 Gó s vysielacej (dolnej) a prijímacej (hornej) antény v tvare lievika a prehľadového metrového radaru 13 Gó pre sledovanie vzdušných cieľov na torpédoborci Harucuki

Japonsko v radarové technike zaostávalo za Spojencami. V roku 1942 boli prvé experimentálne radary namontované na niektoré lode cisárskeho námorníctva a na triede Akizuki sa prvý radar objavil na torpédoborcoch Suzucuki a Hacuzuki alebo Niizuki. Išlo o prehľadový radar proti vzdušným i hladinovým cieľom a to buď metrový 21 Gó, alebo centimetrový 22 Gó. Radar 21 Gó mal otočnú anténu (buď modelu 6 s rozmermi 3,6 x 2 metre, alebo modelu 7 s rozmermi 3,6 x 3 metre) a jeho inštalácia je doložená minimálne na jednotkách Akizuki, Suzucuki, Hacuzuki a Fujuzuki. Radar 22 Gó používal anténu v tvare dvoch lievikov a neskôr na jednotkách triedy Akizuki nahradil radar 21 Gó. Tieto radary boli namontované na plošine upraveného predného stožiaru.

Neskôr (cca 1944) sa inštaloval aj metrový prehľadový radar proti vzdušným cieľom 13 Gó. Jedna anténa sa montovala na prednú stranu zadného stožiaru a niektoré jednotky dostali aj druhú aparatúru na predný stožiar nad radar 22 Gó.

Neskoršie modifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Joizuki po vojne v Kure. Všimnite si protilietadlovú plošinu vedľa mostíka. 25mm kanóny boli – tak ako aj delová veža číslo dva – po kapitulácii odstránené.

Neskoršie modifikácie (na neskorších jednotkách uskutočnené rovno pri stavbe) sa sústredili hlavne na posilnenie protiponorkovej a ľahkej protilietadlovej výzbroje a na inštaláciu radarov. Protiponorková výzbroj bola posilnená inštaláciou dvoch sklzov hlbinných bômb v zadnej časti lode. Dvojhlavňové 25mm kanóny boli nahradené za trojhlavňové. V roku 1943 sa (poprvé na Suzucuki a Hacuzuki už koncom 1942) objavili ďalší dve protilietadlové hniezda pre 25mm trojčatá: u podtriedy Akizuki sa nachádzala po stranách komína, zatiaľčo na Šimocuki/Fujuzuki a Mičizuki na platforme za torpédometom. V roku 1944 bolo na miesto zadného diaľkomeru montované piate 25mm stanovisko. Koncom roku 1944 sa objavili aj ďalšie dve protilietadlové hniezda pre 25mm trojčatá na bokoch mostíku. Okrem trojhlavňového usporiadania sa na palubu montovali aj 25mm kanóny v jednohlavňovej lafetácii.

V júni 1944 sa objavili na palubách štyri 13,2mm guľomety typu 93.

Pri podtriedach Šimocuki/Fujuzuki a Mičizuki došlo k zjednodušeniu konštrukcie, ktoré sa prejavilo napríklad zmenou tvaru provy. Na Harucuki bol (ako dokladá fotografia) mostík zväčšený pretiahnutím prostredného poschodia až ku stožiaru.

Jednotky triedy Akizuki[upraviť | upraviť zdroj]

V jednotkách triedy Akizuki získalo cisárske námorníctvo vynikajúce jednotky, ktoré sa vyrovnali svojim protivníkom. Ako jedny z málo japonských lodí netrpeli jednotky triedy Akizuki preťažením nástavieb a mali výborné plavebné vlastnosti. Napriek tomu, že predstavovali to najlepšie čo v danej kategórii Japonsko vyprodukovalo, zaostávali za svojimi americkými náprotivkami (hlavne tried Fletcher a Allen M. Sumner) v radarovej, protiponorkovej i protilietadlovej výzbroji. Ich opticky zameriavané 100mm delá a 25mm kanóny sa v protilietadlovom boji nemohli merať s radarom zameriavanými 127 a 40 milimetrovými kanónmi, ktoré používali muníciu s približovacími zapaľovačmi. No aj tak lode a ich posádky odviedli v boji skvelý výkon. Nevitt prirovnáva vytrvalosť a obetavosť Hacuzuki v jeho poslednom boji počas bitky pri myse Engaño, kde čelil presile amerických krížnikov, k akcii amerických torpédoborcov počas bitky pri Samare.

Prvá séria podľa programu z roku 1939[upraviť | upraviť zdroj]

Číslo Meno Lodenice Položenie kýlu Spustenie Prijatie do služby Osud
104 Akizuki
(秋月)
arzenál Maizuru 1940-07-3030. júla 1940 1941-07-022. júla 1941 1942-06-1111. júna 1942 1944-10-2525. októbra 1944 potopený lietadlami TF 38 alebo ponorkou USS Halibut
105 Teruzuki
(照月)
Micubiši, Nagasaki 1940-11-1313. novembra 1940 1941-11-2121. novembra 1941 1942-08-3131. augusta 1942 1942-12-1212. decembra 1942 potopený torpédovými člnmi PT
106 Suzucuki
(涼月 alebo 凉月)
Micubiši, Nagasaki 1941-03-1515. marca 1941 1942-03-099. marca 1942 1942-12-2929. decembra 1942 1948-00-00 1948 potopený ako vlnolam
107 Hacuzuki
(初月)
arzenál Maizuru 1941-07-2525. júla 1941 1942-04-033. apríla 1942 1942-12-2929. decembra 1942 1944-10-2525. októbra 1944 potopený americkými krížnikmi
108 Niizuki
(新月)
Micubiši, Nagasaki 1941-12-088. decembra 1941 1942-06-2929. júna 1942 1943-03-3131. marca 1943 1943-07-066. júla 1943 potopený americkými krížnikmi
109 Wakacuki
(若月)
Micubiši, Nagasaki 1942-03-099. marca 1942 1942-11-2424. novembra 1942 1943-03-3131. marca 1943 1944-11-1111. novembra 1944 potopený lietadlami TF 38

Podtrieda Šimocuki-Fujuzuki podľa programu z roku 1941[upraviť | upraviť zdroj]

Číslo Meno Lodenice Položenie kýlu Spustenie Prijatie do služby Osud
360 Šimocuki
(霜月)
Micubiši, Nagasaki 1942-07-066. júla 1942 1943-04-077. apríla 1943 1944-03-3131. marca 1944 1944-11-2525. novembra 1944 potopený ponorkou USS Cavalla
361 Fujuzuki
(冬月)
arzenál Maizuru 1943-05-088. mája 1943 1944-01-2020. januára 1944 1944-05-2525. mája 1944 1948-00-00 1948 potopený ako vlnolam
362 Harucuki
(春月)
arzenál Sasebo 1943-12-2323. decembra 1943 1944-08-033. augusta 1944 1944-12-2828. decembra 1944 1947-00-00 1947 predaný sovietskemu námorníctvu a premenovaný na Pospešny
363 Joizuki
(宵月)
Uraga, Jokosuka 1943-08-2525. augusta 1943 1944-09-2525. septembra 1944 1945-01-3131. januára 1945 1947-00-00 1947 predaný námorníctvu Čínskej republiky, premenovaný na Fen Jang a zošrotovaný 1962 – 63
364 Nacuzuki
(夏月)
arzenál Sasebo 1944-05-011. mája 1944 1944-12-022. decembra 1944 1945-04-088. apríla 1945 1947-00-00 1947 predaný Royal Navy a zošrotovaný 1948

Podtrieda Mičizuki podľa programu z roku 1941[upraviť | upraviť zdroj]

Číslo Meno Lodenice Položenie kýlu Spustenie Prijatie do služby Osud
365 Mičizuki
(満月)
arzenál Sasebo 1945-01-033. januára 1945 Koncom vojny dokončený zo 16 %. Zošrotovaný vo februári 1948.
366 Hanazuki
(花月)
arzenál Maizuru 1944-02-1010. februára 1944 1944-10-1010. októbra 1944 1944-12-2626. decembra 1944 V júni 1947 alebo až 28. augusta 1947 predaný US Navy ako DD-934. Potopený ako cvičný cieľ 3. februára 1948.
367 Kijocuki
(清月)
arzenál Maizuru Zrušený 14. decembra 1944.
368 Ócuki
(大月)
Micubiši, Nagasaki Zrušený 14. decembra 1944.
369 Hazuki
(葉月)
arzenál Maizuru Zrušený 14. decembra 1944.

Programy z roku 1942[upraviť | upraviť zdroj]

Osem (ak prvá jednotka niesla číslo 777) alebo šestnásť (v prípade prvej jednotky 770) plánovaných jednotiek podľa programu z roku 1942 bolo 30. júna 1942 zrušených v prospech modifikovaného programu 1942 (5061 až 5083).

Modifikovaný program z roku 1942 mal obsahovať nasledujúce jednotky:

Číslo Meno Meno v znakoch Osud
5061 Jamazuki 山月 Zrušené 14. decembra 1944.
5062 Urazuki 浦月
5063 Aogumo 青雲
5064 Benigumo 紅雲
5065 Harugumo 春雲
5066 Amagumo 天雲 Zrušené 9. júna 1944.
5067 Jaegumo 八重雲
5068 Fujugumo 冬雲
5069 Jukigumo 雪雲
5070 Okicukaze 沖津風
5071 Šimokaze 霜風
5072 Asagoči 朝東風
5073 Ókaze 大風
5074 Koči 東風
5075 Nišikaze 西風
5076 Minamikaze 南風
5077 Kitakaze 北風
5078 Hajakaze 早風
5079 Nacukaze 夏風
5080 Fujukaze 冬風
5081 Hacunacu 初夏
5082 Hacuaki 初秋
5083 Hajaharu 早春

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • jap. 図解 日本の駆逐艦 (Mechanism of Japanese Destroyers). [s.l.] : 光人社, 1999. (図解・軍艦シリーズ; sv. 4.)
  • jap. 駆逐艦 秋月型・松型・橘型・睦月型・神風型・峯風型. [s.l.] : 光人社, 1997. (日本海軍艦艇写真集 (Warships of the Imperial Japanese Navy); sv. 18.). Kapitola 秋月型.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Třída Akizuki (1942) na českej Wikipédii.