Katakana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Six glyphs.svg
Katakana
Klasifikácia
ISO 15924: 411 / Kana

Katakana (片仮名, doslova: „čiastočná kana“) je japonský sylabár, jeden zo štyroch systémov zápisu japonského jazyka (ostatné sú hiragana, kandži a romadži).

Je to jedno z dvoch (druhým je hiragana) japonských slabičných písiem (v slabičnom písme jeden znak predstavuje celú slabiku), pozostávajúce zo 46 symbolov (45 slabičných symbolov a písmeno n). Pripojením dvoch čiarok (nigori) alebo krúžku (marunigori) nad určité symboly či ich skladaním vznikajú ešte ďalšie zvuky.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod jednotlivých znakov

Vznikla v 8. storočí za prispenia Kibi no Makibiho (693-755) zjednodušením jednotlivých častí (kata znamená po japonsky „časť“) znakov kandži (na rozdiel od hiragany, ktorá vznikla zjednodušením celých znakov kandži), u ktorých už predtým došlo k desemantizácii a fonetizácii (stratili význam a stali sa obyčajnými zvukmi, aby mohli vyjadrovať japonské koncovky). Znaky katakany sú hranatejšie a jednoduchšie ako znaky hiragany a cudzinci, ktorí sa učia po japonsky, sa ju väčšinou učia ako prví. Katakanu pôvodne používali japonskí budhisti ako pomôcku napovedajúcu výslovnosť v budhistických spisoch (podobne ako sa dnes používa hiragana v knižkách pre deti), ako aj ako spôsob rýchleho písania.

Dnešné použitie katakany[upraviť | upraviť zdroj]

  • slová prevzaté (z čínštiny, portugalčiny, holandčiny, dnes prevažne z angličtiny)
  • onomatopoia (v japončine je oveľa viac zvukomalebných slov ako napr. v slovenčine)
  • telegramy, zdôraznenia (katakana sa používa tam, kde my použijeme tučné písmo, podčiarknutie alebo kurzívu)
  • cudzie miestne názvy
  • vedecké názvoslovie (živočíchy a rastliny)

Základná sada znakov katakany[upraviť | upraviť zdroj]

samohlásky jóon
a i u e o ja ju jo
ka ki ku ke ko キャ kja キュ kju キョ kjo
sa ši su se so シャ ša シュ šu ショ šo
ta či cu te to チャ ča チュ ču チョ čo
na ni nu ne no ニャ ňa ニュ ňu ニョ ňo
ha hi fu he ho ヒャ hja ヒュ hju ヒョ hjo
ma mi mu me mo ミャ mja ミュ mju ミョ mjo
ja ju jo
ra ri ru re ro リャ rja リュ rju リョ rjo
wa (ヰ) wi (ヱ) we wo
n
ga gi gu ge go ギャ gja ギュ gju ギョ gjo
za dži zu ze zo ジャ dža ジュ džu ジョ džo
da ヂ (dži) ヅ (zu) de do ヂャ (dža) ヂュ (džu) ヂョ (džo)
ba bi bu be bo ビャ bja ビュ bju ビョ bjo
pa pi pu pe po ピャ pja ピュ pju ピョ pjo

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Janoš, Jiří. 99 zajímavostí z Japonska. Praha: Albatros, 1984.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]