Almaznyj fond Rossijskoj federacii

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zbrojnica moskovského Kremľa, v ktorej je dnes umiestnená expozícia Diamantového fondu

Almaznyj fond Rossijskoj federacii (rus. Алмазный фонд Российской федерации - doslova Diamantový fond Ruskej federácie) je štátna zbierka drahých kameňov, drahých rýdzich kovov a šperkov s vysokou umeleckou, materiálnou a historickou hodnotou vo vlastníctve Ruskej federácie. Najvzácnejšie kusy zbierky sú vystavené pre verejnosť v Zbrojnej sieni Moskovského kremľa.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Cárske obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Za zakladateľa Diamantového fondu sa považuje ruský cár Peter Veľký, ktorý v roku 1719 vydal zákon, podľa ktorého tie najvzácnejšie cennosti nesmú zostať majetkom jednej (cárskej) rodiny, ale musia patriť celému Ruskému impériu. Založil tak zbierku pozostávajúcu z tých najvzácnejších cárskych pokladov.

Zbierka sa rozrastala neustále počas panovania všetkých nasledujúcich ruských cárov. Jej súčasťou sa stali korunovačné klenoty, štátne vyznamenania, vzácne šperky, ktoré príslušníci imperátorskej rodiny používali len pri slávnostných príležitostiach. Šperky a drahokamy kupovali panovníci prostredníctvom svojich vyslancov po celom svete, alebo si ich dávali vyrábať tým najznámejším šperkárom. Zbierka bola až do roku 1914 umiestnená v tzv. Briliantovej komnate Zimného paláca v Petrohrade, v srdci ríše pod panovníckou ochranou. Až počas 1. svetovej vojny bola zbierka evakuovaná do Moskvy a uskladnená na 8 rokov v pivniciach Zbrojnice Moskovského kremľa[1]. Podľa záznamov expertov z roku 1922, kedy bolo vykonané komplexné ocenenie zvyšku dochovanej zbierky (časť sa stratila a rozkradla počas jej evakuácie z Petrohradu do Moskvy) si možno urobiť predstavu o jej vzácnosti a jedinečnosti: Väčšina z 271 predmetov pochádzala z obdobia panovania Kataríny II. (1762-1795) a Pavla I. (1796-1801) - celkovo 110 kusov (40 % zbierky), medzi ktorými sa nachádzali aj svetové unikáty. Napríklad diamant „Orlov“ s hmotnosťou 182,62 karátu či prívesok Kataríny II. od švédskeho kráľa Gustáva III. v tvare strapca hrozna z ružového turmalínu s váhou takmer 261 karátov. Z obdobia Petra Veľkého (1689-1725) a Alžbety I. (1741-1761) pochádzalo 52 kusov. Do obdobia vlády Alexandra I. (1801-1825) a Mikuláša I. (1825-1855) spadalo 62 predmetov, z nich napr. diamant „Šach“ s hmotnosťou 88,70 karátu. 24 kusov pochádzalo z rokov 1855-1894, teda z čias panovania Alexandra II., Alexandra III. a počiatkov vlády Mikuláša II. Z rokov 1900-1916 bolo 14 predmetov a u ďalších predmetov nebol s určitosťou stanovený čas ich vzniku. Celkovo šlo o cárske koruny, znaky cárskej moci (reťaze Radu sv. Ondreja, žezlá, jablká), hviezdy a kríže, diadémy, náhrdelníky, brošne, medailóny, ihlice a spony do vlasov, náušnice, náramky, tabatierky, prstene, množstvo gombíkov, nášiviek na šaty a rôznych iných cenností. Cárske klenoty obsahovali podľa znalcov približne 25.300 karátov briliantov, 1.000 karátov smaragdov, 1.700 karátov zafírov, 6.000 karátov perál a množstvo rubínov, topásov, turmalínov, alexandritov, chryzoprasov, akvamarínov, berylov, chryzolitov, tyrkysov, ametystov, achátov, labradoritov, almandínov a ďalších drahých kameňov.[2]

Sovietske obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Po socialistickom prevrate v roku 1917 postihol unikátnu zbierku tragický osud. V očiach nových vládcov Ruska bola táto zbierka zbytočným prepychom, ktorým sa cárski vykorisťovatelia vysmievali robotníckej triede a tak, ako k všetkým pokladom nazhromaždeným ruskou šľachtou, bolo k zbierke pristupované len ako k zdroju peňazí. Navyše, po občianskej vojne vypukol v Rusku v roku 1921 hladomor a získanie peňazí na potraviny pre sovietsky štát sa stalo prvoradou úlohou. Preto bolo rozhodnuté o predaji cenností zahraničným záujemcom. V roku 1922 boli vo všetkých sovietskych múzeách zriadené expertné komisie, ktorých úlohou bolo vytypovať a oceniť najhodnotnejšie predmety vhodné na predaj. V tom istom roku bol založený tzv. „Diamantový fond“, premenovaný v roku 1924 na „Diamantový fond ZSSR“, ktorého základom sa stali poklady z cárskej zbierky v Briliantovej komnate.

V roku 1925 bol vydaný ponukový predajný katalóg cenností cárskeho dvora (koruny, svadobné korunky, žezlá, jablká, diadémy a iné šperky vrátane Fabergého vajíčok), ktorý bol rozposlaný majetným cudzincom v ZSSR. V roku 1926 bola časť Diamantového fondu ZSSR (približne 9 kilogramov šperkov a drahých kameňov) predaná britskému antikvaristovi Normanovi Waisovi za pol milióna rubľov[3], ktorý ich v zápätí predal aukčnej sieni Christie's. Ďalšie predmety (7 imperátorských vajíčok z dielne Fabergé a ďalších 45 vzácnych predmetov) boli rovnakému kupcovi predané v roku 1928. Z takmer 300 exemplárov zostalo po týchto štátnych výpredajoch v zbierke Diamantového fondu ZSSR iba 71[3].

Postupom času sa však pohľad na historické poklady v ZSSR začal meniť a štát sa začal starať o ich ochranu. Mnohé exempláre boli reštaurované a ošetrované na najvyššej kvalitatívnej úrovni v špecializovaných reštaurátorských dielňach. K verejnému vystaveniu zbierky došlo až v roku päťdesiateho výročia Októbrovej revolúcie, v roku 1967. Spočiatku malo ísť o dočasnú výstavu, pre obrovský záujem a ojedinelú exkluzivitu však bolo rozhodnuté o stálej expozícii s názvom "Diamantový fond". Dodnes je „Diamantový fond“ stálou expozíciou v Zbrojnici Moskovského kremľa. Zbierka však nikdy nebola včlenená do múzea, jej exponáty sú súčasťou devízových rezerv štátu a oficiálne ju spravuje Ministerstvo financií Ruskej federácie.

Súčasný štatút[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti je "Diamantový fond Ruskej federácie" súčasťou "Štátneho fondu drahých kovov a drahokamov Ruskej federácie" (rus. Государственный фонд драгоценных металлов и драгоценных камней Российской федерации) a spravuje ho Ministerstvo financií Ruskej federácie. Jeho štatút je upravený samostatným zákonom [1] [4].

Diamantový fond Ruskej federácie tvoria unikátne rýdze drahé kovy (nugety), unikátne drahokamy a zbierka jedinečných klenotníckych a iných predmetov z drahých kovov a drahokamov[4]. Podľa platného zákona sa do Diamantového fondu zaraďujú všetky novoobjavené:

  • diamanty s hmotnosťou 50 a viac karátov, ako aj diamanty vyznačujúce sa unikátnou vlastnosťou alebo súborom vlastností (forma, zriedkavá farba v spojení s vysokou čistotou, charakter spojenia a krištalografické črty);
  • brilianty s hmotnosťou 20 a viac karátov, ako aj brilianty ojedinelé čo do farby, formy a kvality;
  • prírodné drahokamy - smaragdy, rubíny, zafíry a alexandrity s hmotnosťou 30 a viac karátov, ďalej brúsené drahokamy s hmotnosťou 20 a viac karátov, ako aj drahokamy ojedinelé čo do farby, formy a kvality;
  • unikátne prírodné perly v surovom či opracovanom stave;
  • unikátne jantárové útvary;
  • nugety drahých kovov, ktoré sa vyznačujú zriedkavo sa vyskytujúcimi charakteristikami;
  • výnimočné klenotnícke predmety z drahých kovov a drahokamov[4].

O začlenení predmetu do Diamantového fondu rozhoduje vláda Ruskej federácie. O vyňatí predmetu zo zbierky Diamantového fondu rozhoduje prezident Ruskej federácie na základe návrhu vlády. Predmety zbierky sa môžu využívať výlučne na výstavné účely a vedecký výskum.

Najznámejšie exponáty[upraviť | upraviť zdroj]

  • diamant „Orlov“
  • Veľká imperátorská koruna s tmavočerveným spinelom
  • brošňa Alžbety Alexejevny, ženy Alexandra I. s veľkým tmavozeleným smaragdom
  • zlatý náramok Alžbety Alexejevny s plochým (tzv. portrétnym) diamantom, ktorý je najväčší na svete
  • zlatá brošňa Márie Alexandrovny, ženy Alexandra II. s briliantami a brúseným cejlónskym zafírom
  • chryzolit z egyptského ostrova Zabargat
  • diamant „Šach“ alebo tiež „Veľký Mogul“
Šperky zo zbierok Diamantového fondu na známkach ZSSR, r. 1971

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Кремль. Красная площадь. Путеводитель.. Moskva : Национальное географическое общество & издат. дом "Вече", 2007. ISBN ISBN 978-5-9533-2395-6. Kapitola Алмазный фонд, s. 171-173. (v ruštine)
  2. ЗИМИН, Игорь Викторович. Царские деньги. Доходы и расходы Дома Романовых.. Moskva : Центрполиграф, 2011. [Cit. 2012-01-29]. ISBN 978-5-227-02713-9. Kapitola Императорские регалии и коронные бриллианты после Октября 1917 г.. (v ruštine)
  3. a b МАРКИНА, Татьяна. Мы продали свои сокровища за копейки [online]. Moskva : kommersant.ru, 16.01.2001, [cit. 2012-01-29]. Dostupné online. (v ruštine)
  4. a b c УКАЗ ПРЕЗИДЕНТА РОССИЙСКОЙ ФЕДЕРАЦИИ от 15 ноября 1999 года №1524 [online]. Moskva : 15.11.1999, [cit. 2012-01-29]. Dostupné online. (v ruštine)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]