Arya Starková

Arya Starková
Maisie Williamsová, seriálová predstaviteľka Arye
Základné informácie
Pieseň ľadu a ohňa
Autor	George R. R. Martin
Herec	Maisie Williamsová
O postave
Prezývka	Arya Podnožka, Arya Konská tvár, Lasička, Nan, Arry, Pečeň, Slánka
Miesto narodenia	Zimovres
Pohlavie	Žena
Druh bytosti	Človek
Rodina	Eddard Stark (otec) Catelyn Starková (matka) Brandon Stark (strýko) Benjen Stark (strýko) Lyanna Starková (teta) Edmure Tully (strýko) Lysa Arrynová (teta) Robb Stark (brat) Sansa Starková (sestra) Brandon Stark (brat) Rickon Stark (brat) Jon Snow (nevlastný brat)
Náboženstvo	Starí bohovia
Národnosť	Prví ľudia

Arya Starková prezývaná aj Arya Podnožka a Arya konská tvár je jedna z ústredných postáv fantasy románovej série Pieseň ľadu a ohňa od amerického autora G. R. R. Martina. Vystupuje aj v seriáli Game of Thrones natočenom na motívy tejto série. Je prostredným z piatich detí Eddarda Starka a jeho manželky Catelyn, mladšou z ich dcér.

Arya má bratov Robba, Brana, Rickona, sestru Sansu a nevlastného brata Jona. Na začiatku knižnej série je deväťročná. Podobá sa svojmu otcovi viac ako Sansa, je však nepekná a nemá spôsoby dámy. Často si ju podľa výzoru a správania mýlia s chlapcom. Radšej sa kamaráti s nižšie postavenými členmi domácnosti, nepáčia sa jej tradičné ženské úlohy. Je odvážna, zvedavá, neposedná, neskrotná, neupravená a vzdorovitá. So sestrou Sansou, ktorá je jej protikladom, má časté roztržky. Zo súrodencov má najradšej nevlastného brata Jona, ktorý je pre svoj nemanželský pôvod na hrade podobným outsiderom ako ona.

Arya sa vyskytuje v knihách Hra o tróny, Súboj kráľov, Búrka mečov, Hostina pre vrany a Tanec s drakmi. Niektoré kapitoly týchto kníh sú písané z jej uhla pohľadu.

Charakteristika

Arya má pozdĺžnu tvár typickú pre rod Starkovcov, čo jej vyslúžilo hanlivú prezývku Arya Konská tvár. Jej hnedé vlasy sú neustále strapaté. Má sivé oči a vyzerá skôr ako chlapec než ako dievča. Nevadí jej špina, často chodí v neupravenom, roztrhanom, zablatenom odeve.

Kamaráti sa s bežnými neurodzenými ľuďmi. Má skôr mužské záujmy, nepáčia sa a nejdú jej tradičné ženské úlohy. Zle vyšíva, namiesto spevu huláka, má rada pivo. Dobre však jazdí na koni a v priebehu deja sa naučí bojovať s mečom. Je to ľaváčka.

Je zvedavá, neposedná, neskrotná, výbušná a vzdorovitá. V rozrušení povie bez servítky, čo si myslí, správa sa nezdvorilo. Zoči-voči krutému osudu prejavuje mimoriadnu odvahu a statočnosť. Občas sa ale prejaví aj to, že je iba malým dievčaťom, a ona so strachom cúvne, hoci je potom zo seba znechutená. Jej tvrdý osud ju však postupne zoceľuje. Stáva sa podozrievavou, rozumnou, odolnou a vytrvalou, a hoci je iba dieťa, neštíti sa zabiť nepriateľov.

So sestrou Sansou, ktorá je jej protikladom, sa často háda. Spôsobuje starosti svojej matke Catelyn aj vychovávateľke Mordane, ktorá sa z nej márne snaží spraviť dámu. Podobne ako jej bratia Bran a Jon, aj Arya je tzv. menič – človek, ktorý sa dokáže prevteľovať do iných zvierat, konkrétne do svojho pravlka. Arya však túto schopnosť nerozvinie a neovládne a očami svojho pravlka sa díva na svet len v snoch.

Život

Hra o tróny

Arya sa narodila do milujúcej rodiny na hrade Zimovres. Tak ako všetky deti Eddarda Starka vychováva mláďa pravlka, ktoré pomenovala Nymeria po postave z histórie Západozemia.

Keď jej otec odchádza do hlavného mesta ríše, aby sa stal novým pobočníkom kráľa, Aryu zoberie so sebou, pretože ju chce naučiť spôsobom dámy. Jej najobľúbenejší brat Jon sa však má vybrať, naopak, na sever, aby sa pridal k Nočnej hliadke. Jon jej dá na rozlúčku malý meč. Arya ho pomenuje Ihla, čo je ironická narážka na nástroj na vyšívanie, s ktorou jej práca veľmi nejde. Meč skrýva a nikomu o ňom nepovie.

Počas pomalej cesty s veľkým kráľovským sprievodom sa Arya živo zaujíma o príbehy ľudí a o prieskum okolia. Chce sa tiež naučiť šermovať. Preto poprosí svojho kamaráta, prostého chlapca Mycaha, aby s ňou trénoval boj drevenými papekmi. Pri tom ich však pristihne jej staršia sestra so svojím snúbencom, korunným princom Joffreym. Joffrey napadne Mycaha mečom. Preto na neho zaútočí Aryin pravlk Nymeria, ktorý ho pohryzie na ruke. Rozzúrená Arya potom hodí Joffreyho meč do rieky. Keď sa o príhode dozvedia rodičia zúčastnených, Joffreyho matka, kráľovná Cersei požaduje smrť Nymerie. Arya preto s veľmi ťažkým srdcom do svojho obľúbeného zvieratka hádže kamene, aby ho od seba odohnala a zachránila mu život. Cersei však dá namiesto Nymerie zabiť Sansinho vlka. Joffreyho osobný strážca Sandor Clegane zase zabije Mycaha, ktorý po incidente utiekol.

Tento zážitok Aryu veľmi traumatizuje. Znenávidí kráľovnú, Clegana, Joffereyho aj Sansu. Neznáša aj kráľovský dvor, na ktorý dorazia, a zatvára sa vo svojej izbe. Keď sa v nej raz zúrivo zaháňa svojím mečom Ihlou, pristihne ju pri tom jej otec. Pokúša sa jej dohovoriť, nabáda ju k zmiereniu sa so sestrou a nájde jej učiteľa šermu, muža menom Syrio Forel. Aryu to pozdvihne na duchu. Hodiny šermu sú jej malým tajomstvom, pred ostatnými vrátane sestry o nich hovorí ako o hodinách tanca. Syrio jej zadáva aj ďalšie zvláštne úlohy, ktoré majú zvýšiť jej obratnosť a zlepšiť vnímanie sveta.

Pri jednej z takýchto úloh, naháňaní mačiek, sa náhodou stretne s mladším princom a princeznou. Je taká zafúľaná, že ju nespoznajú. Arya pred nimi ujde a na úteku sa náhodou dostane do tajného podzemia hradu. Pritom počuje znepokojivý rozhovor dvoch neznámych mužov, podľa ktorého zvažujú vraždu jej otca. Arya všetko vyrozpráva otcovi, ten jej ale neverí. Na druhej strane ho však veľmi znepokojujú intrigy na hrade aj odhalenie príčiny smrti jeho predchodcu. Preto sa rozhodne poslať loďou svoje dcéry na Zimovres, aby boli v bezpečí. Keď sa Arya dopočuje, že s nimi môže ísť aj Syrio, veľmi sa teší domov. Sansa je ale, naopak, zhrozená, a ich cestu domov prekazí.

Kráľ Robert umrie a na trón zasadne Joffrey, ktorého Eddard Stark ako svojho panovníka odmietne. To značí Starkovo jeho zatknutie. Toto sa odohrá práve ku koncu jednej z Aryiných hodín šermu. Členovia kráľovskej gardy chcú, aby Arya išla s nimi. Jej ani Syriovi sa to nepozdáva. Vycítia nebezpečenstvo a Arya ujde. Syrio, síce skvelý šermiar, no ozbrojený len dreveným výcvikovým mečom, obetuje život, aby ich zadržal. Arya sa najprv pokúša ujsť z hradu na koni, pacholok v stajni ju však spozná, a tak ho prebodne Ihlou. Šokovaná zo svojho prvého zabitia sa napokon dostane z hradu jednou z tajných chodieb, v ktorých počula reči o sprisahaní.

Po opustení hradu Arya žije medzi spodinou mesta Kráľov prístav. Naučí sa zabíjať holuby a predávať ich na trhu za misku pochybného jedla, ktoré ju udrží nažive. Okolití zlodeji ju postupne oberú o všetok majetok okrem Ihly, na ktorej spáva. Kráľovské stráže ju hľadajú, no nenájdu.

Jedného dňa Arya vidí, ako sa dav presúva pred veľký sept (chrám). Arya ide s ním a uvidí tam svojho otca, zatknutého a v zlom zdravotnom stave. Priznáva sa, že zradil kráľa Joffreyho. Joffrey potom vydá príkaz na jeho sťatie. Šokovaná Arya sa začne za pomoci meča prebíjať davom, aby otca zachránila, je tam však priveľa ľudí. Napokon ju schmatne muž Nočnej hliadky menom Yoren, a obráti ju tak, aby popravu nevidela.

Yoren jej sľúbi, že ju dopraví domov na Zimovres. Arya však musí predstierať, že je chlapec, aby sa ukryla medzi ďalšími chlapcami, ktorých Yoren odvádza, aby sa stali novými členmi Nočnej hliadky.

Súboj kráľov

Arya je spočiatku nepriateľská zo zúfalstva zo smrti svojho otca, postupne sa ale trochu skamaráti s chlapcami s menami Horúci koláč, Zelenoruký Lommy a starším chlapcom Gendrym. Aryi sa začnú snívať sny, v ktorých je pravlkom. Raz za nimi prídu kráľovské stráže a Arya sa bojí, že si prišli po ňu. Oni však prišli pre Gendryho, ktorý je v skutočnosti nemanželským synom kráľa Roberta, o čom on ani Arya nevedia. Yoren sa im však vyhráža a tak odídu.

Sprievod sa dostáva do krajov zasiahnutých vojnou medzi Starkovcami a Lannisterovcami. Nachádzajú množstvo mŕtvol, často zohavených. Raz, zabarikádovaných v opustenej pevnosti, nájdu ich sprievod Lannisterovci. Yoren im odmietne otvoriť bránu. Lannisterovci na nich preto zaútočia a Yorena zabijú. Aryi a jeho ďalším zverencom sa však podarí utiecť tajnou cestou. Pri úteku Arya prepustí na slobodu trojicu mužov, ktorých Yoren viezol na sever v klietke a ktorí by inak uhoreli v požiari založenom Lannisterovcami.

Skupinka utečencov sa postupne zmenšuje. Ostane len Arya, Gendry, Horúci koláč, zranený Lommy a malé dievčatko, ktoré ešte spoločne s Yorenom našli v jednej z vyplienených dedín. Gendry prezradí Aryi, že vie, že je dievča. Arya zase prizná Gendrymu svoju totožnosť. Zanedlho na to ich však vinou Gendryho a Horúceho koláča všetkých troch zajmú lannisterskí vojaci. Nespoznajú v Aryi hľadané urodzené dievča. Lommyho zabijú, malé dievča ujde. Arya, Gendry a Horúci koláč sa musia prizerať zverstvá, ktoré páchajú na miestnych obyvateľoch. Ich kat kruto mučí nevinných ľudí, najmä aby im prezradili, kde je lord Berik Dondarrion, (bývalý) spojenec Starkovcov. V tesnej ohrade, kde ich držia, Arya viac nemôže zakrývať, že je dievča.

Seriálová predstaviteľka Arye, Maisie Williamsová (vpredu) spolu s herečkou Sophie Turnerovou, svojou seriálovou sestrou Sansou

Aryu a jej dvoch malých priateľov napokon dovedú na desivý hrad Harrenova tvrdza, kde sídli lord Tywin Lannister, najobávanejší nepriateľ rodu Starkovcov. Z Arye spravia slúžku a zaobchádzajú s ňou zle. Horúceho koláča pošlú slúžiť do kuchyne a Gendryho do kováčskej dielne. Arya si večer šepká mená všetkých ľudí, ktorým praje smrť, počnúc kráľovnou a mladým kráľom, ktorí popravili jej otca, končiac krutými vojakmi. Kedykoľvek sa dá, trénuje sama naďalej boj s palicou (Ihlu jej zobral jeden z vojakov). Aryi sa však prihovorí jeden z mužov, ktorým zachránila život pred uhorením – Jaqen. Povie jej, že za tri životy, ktoré zachránila, môže žiadať smrť akýchkoľvek troch osôb a on ich zabije. Arya, nie príliš uvážene, dá najprv zabiť dvoch zlých, no bezvýznamných mužov lorda Tywina. Tretie, posledné meno, si však chce starostlivo rozmyslieť. Potom lord Tywin odtiahne z Harrenovej tvrdze a do hradu privedú ako zajatcov Roosa Boltona a jeho mužov. Boltonovci sú vazali Starkovcov, Arya ich chce oslobodiť. Jaqen je však ochotný zabiť len jedného z ich mnohých strážcov. Arya preto vymyslí lesť. Nariadi Jaqenovi, aby zabil sám seba. Vydesený Jaqen sa nechá prehovoriť na to, aby radšej spolu so svojimi dvoma kumpánmi zabil všetkých strážcov. Potom dá Aryi veľmi čudnú mincu, záhadné inštrukcie, zmení si tvár a zmizne.

Oslobodení Boltonovci ihneď dobyjú hrad. Aryina situácia sa však veľmi nezlepší. Stále nevyzradí svoju totožnosť. Lord Bolton si z nej za odmenu, že pomohla s jeho oslobodením, spraví osobného šenka, ale je k nej povýšenecký a tvrdý. Arya započuje, že jej dvaja mladší bratia sú mŕtvi, no nevie, či tomu má veriť. Keď navyše hrozí, že do hradu prídu sadistickí zabijaci Varga Hoata s obľubou v odsekávaní častí tiel, Arya prehovorí Horúceho koláča a Gendryho, aby s ňou ušli. Vezmú si kone a Arya zabije strážnika pri bráne.

Búrka mečov

Arya sa stane vedúcou svojej malej skupinky. Horúci koláč sa jej bojí pre jej tvrdosť. Arya sa pokúša dostať do hradu Riavokrut, kde sídli jej dedko. Pri hľadaní potravy v jednej zo spustošených dedín však narazia na skupinku troch mužov, ktorá ich opäť zajme. Nie sú však na strane Lannisterovcov ani Starkovcov a Arya je jediná, ktorej ich zajatie robí starosti. Keď sa zastavia v hostinci, pripojí sa k nim ďalšia skupinka. V jednom z jej mužov spozná Harwina, sluhu zo Zimovresu. Odhalí mu svoju totožnosť. Harwin ju však nevedie do Riavokrutu, ale za svojím vodcom Berikom Dondarrionom. Keď to Arya zistí, že taká sklamaná, že sa pokúsi na vlastnú päsť utiecť. To sa jej ale nepodarí. Bratstvo, ku ktorému Aryini väznitelia patria, ju utešuje, že lord Berik ju pravdepodobne aj tak pošle do Riavokrutu, no za výkupné. S Aryou vedú aj Gendryho, kým Horúci koláč zostal ako pekár v hostinci.

Aryu dovedú na neznáme miesto, kde sa stretáva s lordom Berikom Dondarionom a jeho kňazom Thorosom z Myru. Ako ďalšieho zajatca privedie bratstvo pred lorda Berika Sandora Clegana. V Aryi ožije nenávisť, ktorú k nemu cíti kvôli Mycahovi. Verejne ho obviňuje z vraždy, a tak bratstvo Clegana postaví pred boží súd – rozsúdenie na základe výsledku súboja. Proti Cleganovi sa postaví lord Berik s horiacim mečom. Clegane Berika zabije, čím si na Aryino sklamanie vyslúži slobodu. Arya sa stane svedkom toho, ako je lord Berik svojím kňazom opätovne vzkriesený.

Sandor Clegane neskôr Aryu unesie a chce za ňu výkupné sám. Podarí sa im dostať takmer k hradu Dvojčatá, kde sa zdržiava jej matka a najstarší brat ako svadobní hostia. Svadba Aryinho uja sa však zmení na krvavé jatky, počas ktorých Aryinu matku aj brata zavraždia. Sandor s Aryou utečú. Potĺkajú sa krajinou bez cieľa. Clegane uvažuje, komu by mohol Aryu ponúknuť za výkupné, a Arya je zo smrti svojich príbuzných psychicky na dne. Na chvíľu v nej ožije nádej, že jej matku predsa len Freyovia nezabili, ale ju väznia, no potom, prevtelená na svojho pravlka Nymerie, nájde telo svojej matky v rieke a vytiahne ju na breh. Nedovolí iným vlkom zožrať lady Catelyn a prenechá ju ľuďom, ktorí sa blížia.

Aryina nenávisť voči Cleganovi postupne klesá. Raz sa dostanú do hostinca, kde narazia na časť brutálnych bývalých lannisterských vojakov, ktorí v minulom dieli Aryu zajali ako prví a vzali jej meč. Clegane s Aryou ich pozabíjajú a Arya si vezme svoju Ihlu naspäť. Clegane je však pritom ťažko zranený. Arya ho ošetrí podľa jeho pokynov, no on slabne. Arya má lepšiu príležitosť zabiť ho a utiecť než kedykoľvek predtým, no napokon ho nezabije a na koni utečie sama. Dostane sa do prístavu a koňa predá. Za trošku utŕžených peňazí chce od kapitána lode, aby ju vzal k Nočnej hliadke, k Jonovi. Kapitán odmieta, chce sa plaviť do mesta Braavos. Arya si však spomenie na mincu od Jaquena a dá mu ju so slovami Valar Morgulis, čo vyvolá u kapitána neobyčajnú ústretovosť, s ktorou ju vezme do Braavosu, mesta za úzkym morom.

Hostina pre vrany

V Braavose posádka lode vyloží Aryu pred chrámom čiernej a bielej. Arya vstúpi dovnútra. Zistí, že ide o chrám tzv. Mnohotvárneho boha, do ktorého si ľudia chodia po eutanáziu. Jediný, kto tam hovorí rovnakou rečou ako Arya, je tajomný kňaz, o ktorom premýšľa ako o „láskavom mužovi“. Arya sa chce stať tzv. mužom bez tváre, elitným vrahom, aby pozabíjala svojich nepriateľov, ktorých mená si večer ešte vždy šepká. Chce tiež vedieť meniť svoju tvár. Láskavý muž to odmieta, Arya však nechce odísť, a tak ju po čase povýši zo slúžky v chráme na novicku. Prikáže jej zbaviť sa všetkých osobných vecí, čo Arya urobí s výnimkou Ihly, ktorú len ukryje. Potom jej dáva zvláštne a náročné úlohy a Arya ich plní.

Význam Arye pre ostatné postavy

Arya netuší o tom, že sa stala postavou politických a mocenských hier. Keď jej brat Robb tiahne na juh, aby oslobodil ich otca z väzenia, musí pristúpiť na podmienky rodu Freyovcov, ktorí by ho v opačnom prípade nepustili cez jediný most cez rieku. Jednou z podmienok je zasnúbenie Arye s jedným zo synov Waldera Freya, Elmarom. Arya sa so svojím „snúbencom“ stretne na Harrenovej tvrdzi, bez toho aby vedeli, že sú zasnúbení. Sú si navzájom nesympatickí. Zasnúbenie sa neskôr pod vymyslenou zámienkou zruší.

Aryina matka Catelyn sa čoraz viac obáva, že Arya nie je väzňom kráľovského dvora, podobne ako Sansa, ale je mŕtva. Napriek tomu sa stále drží nádeje a prepustí cenného rukojemníka, Jaimeho Lannistera, ktorého chce vymeniť za obe svoje dcéry.

Roose Bolton ohlási, že Arya sa našla. Nie je to však ona, ale nastrčené dievča, Sansina kamarátka Jeyne Poolová. Bolton zradí Robba Starka, legitimizuje svojho nemanželského syna, a na posilnenie práva nad vládu nad severom sa má Ramsay Bolton oženiť s Jeyne predstierajúcou, že je Arya. Ramsay Bolton svoju mladú nevestu znásilňuje a týra. Keď sa to dostane do uší Jonovi, v tom čase už veliteľovi Nočnej hliadky, snaží sa „Aryu“ oslobodiť.

Zdroje

• MARTIN, George R. R. Hra o trůny. Preklad Hana Březáková. 2. vyd. Časť 1. Praha : Talpress, 2013. 476 s. ISBN 978-80-7197-491-8.
• MARTIN, George R. R. Hra o trůny. Preklad Hana Březáková. 2. vyd. Časť 2. Praha : Talpress, 2013. 378 s. ISBN 978-80-7197-492-5.
• MARTIN, George R. R. Střet králů. Preklad Hana Březáková. 2. vyd. Časť 1. Praha : Talpress, 2013. 459 s. ISBN 978-80-7197-493-2.
• MARTIN, George R. R. Střet králů. Preklad Hana Březáková. 2. vyd. Časť 2. Praha : Talpress, 2013. 491 s. ISBN 978-80-7197-494-9.
• MARTIN, George R. R. Bouře mečů. Preklad Hana Březáková. 1. vyd. Časť 1. Praha : Talpress, 2003. 590 s. ISBN 9788071974956.
• MARTIN, George R. R. Hostina pro vrány. Preklad Hana Březáková. 1. vyd. Časť 1. Praha : Talpress, 2012. 448 s. ISBN 9788071974420.