Aurichalcit

	Aurichalcit
	(Zn,Cu²⁺)₅(CO₃)₂(OH)₆
Všeobecné informácie
Rok objavenia	pomenovaný v 1839
Pôvod názvu	z starogr. ορείχαλκος – horská meď
	Typová lokalita
Klasifikácia
IMA status	prijatý (1959)
Strunzova klasifikácia	V/C.01 (8.vyd.); 5.BA.15 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia	5.BA.15 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia	16a.4.2.1 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	Monoklinická sústava
Bodová grupa	2/m
Priestorová grupa	P21/m
Mriežkové param.	a = 13,82 Å; b = 6,419 Å; c = 5,29 Å; β = 101,04 °; V = 460,59 Å3; Z = 2
Habitus	nálety, zrnitý, sférické agregáty, stĺpcové kryštály s {010}
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosť	priehľadný
Farba(y)	sýtozelená, belasá, zelenomodrá
Vryp	svetlomodrý
Lesk	sklený
Tvrdosť (Mohs)	1 - 2
Hustota	3,96 kg.dm−3
Štiepateľnosť	dokonalá podľa {010}
Lom	nepravidelný
Optické dáta
Index lomu; dvojosový minerál	nα = 1,655; nβ = 1,740; nγ = 1,744
Dvojlom	δ = 0,089
2V	1 - 4 ° (vypočítaný 22 °)
Pleochroizmus	X = bezfarebný; Y = modrozelený; Z = modrozelený
Iné
Rozpustnosť	v kys. chlorovodíkovej
	Zoznam minerálov; Aurichalcit na mindat.org; Aurichalcit na Commons
	Portál vied o Zemi; Chemický portál

Aurichalcit je minerál kryštalizujúci v monoklinickej sústave, chemicky zásaditý uhličitan meďnato-zinočnatý - (Zn,Cu)₅(CO₃)₂(OH)₆.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Aurichalcit vytvára buď ihlicovité alebo štíhle lištovité kryštály. Tento minerál sa môže vyskytovať aj v podobe chumáčikov a povlakov, môže mať stĺpčekovitý alebo lístkovitý habitus. Býva zelenomodrý, bledozelený, belasý, vryp má bledomodro zelený. Je to priehľadný minerál s hodvábnym až perleťovým leskom.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorí sa vo zvetraných alebo zoxidovaných častiach medených a zinkových žíl spolu s inými sekundárnymi medenými minerálmi, napr. s azuritom a malachitom.