Bohumil Vančo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bohumil Vančo
Bohumil Vančo
psychológ, umelec, vynálezca, fotograf, filmový pracovník

Narodenie 14. október 1907
Madunice
Úmrtie 25. október 1990 (83 rokov)
Burbank, IL - USA

Bohumil Vančo (* 14. október 1907, Madunice – † 25. október 1990, Burbank, USA) bol psychológ, umelec, vynálezca, fotograf a filmový pracovník.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu v Nitre, psychológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (prof. J. Tvrdý). Absolvoval študijné pobyty v Berlíne, Paríži a Londýne, v roku 1938 získal titul PhDr. Pôsobil ako riaditeľ Psychotechnického ústavu a súčasne učiteľ dejín filmu na SUP, v rokoch 1940-42 zastával miesto riaditeľa Školfilmu v Bratislave, v rokoch 1945-46 pôsobil ako zástupca splnomocnenca vo Filmovom ústave v Prahe, v roku 1947 sa stal riaditeľom filmovej spoločnosti Slofis v Bratislave. V roku 1949 emigroval do Brazílie a v 1964 sa s rodinou presťahoval do USA.

Od mladosti prejavoval záujem o fotografiu a film. Už 1937 vydal knihu Film a Škola, inšpirovanú dekrétom Ministerstva Školstva a osvety o využívaní filmu v procese výučby; v diele sa podrobne zaoberá nielen technickými, ale aj estetickými problémami filmu vôbec, psychologickými a pedagogickými momentami filmového vyučovania. Sám potom nakrútil prvý slovenský farebný film Niekoľko perál slovenského folklóru a 1936 sa zapojil do diskusie o Fričovom Jánošikovi v Slovenských Pohľadoch.
V roku 1940 zakladá Školfilm, ústav pre školský a osvetový film. Výrazne sa zaslúžil o začiatky slovenského filmu, jeho prínos v tejto oblasti nebol doteraz dostatočne zhodnotený. Pre Školfilm nakrútil snímku Výlet do Tatier (1942) a farebný národopisný film Ždiar (1943). V roku 1942 prednášal o organizácii filmových projektov na Slovensku, prispieval do časopisu Školfilmu. S K. Plickom stál (spolupracoval) pri zrode FAMU v Prahe. V Brazílii uverejňoval aj astronomické štúdie a podal niekoľko patentov, v USA sa venoval technike filmu, zostrojil kameru na stereoskopické snímanie a projektor na stereoskopické premietanie.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Hrob na Národnom cintoríne v Martine
  • hrob na Národnom cintoríne v Martine (premiestnený z Madunic - 9. Apríl 2010)

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Knižné
  • Film a Škola. Praha 1937
Filmy
  • Niekoľko perál slovenského Folklóru
  • Výlet do Tatier (1942)
  • Ždiar (1943);
Patenty
  • brazílsky patent č. 70999 (stereo pristroj na zobrazenie albumov, 1953);
  • č. 1176 (spätné širokouhlé zrkadlo na auto, 1955);
  • č. 1234 (pristroj na umiestnenie objektívov do stereoskopickej kamery a fotografického pristroja na získanie stereoskopického efektu od nekonečna až po minimálnu vzdialenosť, 1955);
  • č. 1290 (revolverové uchytenie 2 objektívov rôznej ohniskovej vzdialenosti pre fotografické prístroje, 1955);
  • č. 78538 (zväčšovacie zrkadlo pre osobnú potrebu a domácnosť, 1955).

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenský biografický slovník (zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok)
  • Lehuta, E.: Rehabilitácia, ktorá príde neskoro. Dialóg '90, 2, 1990, č. 24, s.2.
  • Archív BiO MS (korešpondencia, spomienky, výpis z matriky).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]