Bohuslav Martinů

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bohuslav Martinů
Smejúci sa Bohuslav Martinů,U.S.A. Darien 1943fotografia: Centrum Bohuslava Martinů v Poličke
Smejúci sa Bohuslav Martinů,
U.S.A. Darien 1943
fotografia: Centrum Bohuslava Martinů v Poličke
Základné informácie
Popis umelca český hudobný skladateľ
Narodenie 8. december 1890
Polička, Česko
Úmrtie 28. august 1959 (68 rokov)
Liestal, Švajčiarsko

Bohuslav Martinů (* 8. december 1890, Polička, Česko – † 28. august 1959, Liestal, Švajčiarsko) bol český hudobný skladateľ, najvýznamnejší predstaviteľ českého neoklasicizmu.

Bol veľmi ovplyvnený folklórom, avšak sám ho nezbieral. Patril medzi českých skladateľov spolu s Pavlom Bořkovcom, Emilom Františkom Burianom a Aloisom Hábou, ktorí bojovali za nový český štýl. Martinů predstavuje typ všestranného skladateľa - vynikol v symfonickej, komornej i v javiskovej tvorbe. Keď začínal tvoriť, práve doznieval v českej hudbe romantizmus.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Poličke v roku 1890. Už od skorého detstva začal hrať na husliach. Jeho učiteľom bol Jozef Černovský a ako pätnásťročný hral na husle v miestnom kvartete a po prvý raz vystúpil verejne aj ako sólový hráč.

V roku 1906 začal študovať na pražskom konzervatóriu najprv hru na husliach. Prvú svetovú vojnu strávil v rodnej Poličke a po nej na čas zakotvil ako huslista v Českej filharmónii, ktorú vtedy viedol Václav Talich, ktorý stál neskôr pri zrode Slovenskej filharmónie. V roku 1923 sa rozhodol opäť študovať vo Francúzsku s pomocou štátneho štipendia. Stal sa žiakom Alberta Roussela, u ktorého študoval hru na organe a kompozíciu u Jozefa Suka. Počas II. svetovej vojny sa pred nacizmom zachránil odchodom do južného Francúzska a po dlhej ceste cez Španielsko odplával z Lisabonu 21. marca 1941 do USA, kde sa usadil v New Yorku.

Jeho začiatky v USA neboli ľahké, ale Martinů nadobudol v západnom svete pevné postavenie ako autor mnohých pozoruhodných diel, ale aj ako učiteľ skladby. V Amerike vytvoril mnoho koncertných a komorne inštrumentálnych skladieb, niekoľko opier, vokálne skladby a napokon obsiahlu skupinu symfonických skladieb. Po skončení vojny sa predpokladalo, že sa vráti do vlasti, ale Martinů zostal žiť naďalej v Spojených štátoch a keď ich neskôr opustil, usadil sa v roku 1958 vo Švajčiarsku. Udržoval však stále kontakty s priateľmi doma, ale k jeho zamýšľanej návšteve domova už nedošlo. Jeho životná cesta sa skončila 28. augusta 1958 v nemocnici v Liestale pri Bazileji po ťažkej dlhotrvajúcej chorobe. Jeho žiadosť, aby sa jeho pozostatky vrátili domov do Čiech, sa vyplnila až pri príležitosti 20. výročia jeho úmrtia (1979).

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho prvé skladby vznikajú pod vplyvom Antonína Dvořáka,Richarda Straussa a Clauda Debussyho. Prelom v jeho tvorbe nastal po odchode z Čiech do Paríža, kde sa dostal pod vplyv rôznych prúdov a kde si našiel svoju vlastnú hudobnú reč. Parížske obdobie znamenalo pre Martinů neoklasickú orientáciu, v ktorej ho ovplyvnil hlavne Igor Fiodorovič Stravinskij, Parížska šestka a Arthur Honegger. V tomto období komponoval veľa inštrumentálnych diel, ktoré sú poznamenané formou concerto grosso. 30. roky prinášajú popri neoklasicizme aj českú melodiku. Z rodnej Poličky si odniesol zbierky Jaromíra Erbena a Františka Bartoša, z ktorých čerpal pre svoje diela. Martinů vystihol dovtedy netušené možnosti českého a moravského folklóru. Orchester postupne zredukoval až na ansámbl komorného obsadenia. Písal v rozšírenej tonalite s tým, že tonalita mala pevné miesto v jeho skladbách. Odchodom do USA v roku 1941, kam už pred ním odišli Darius Milhaud, Béla Bartók, Igor Stravinskij, Arnold Schönberg a iní, znamenal zásadnú zmenu v jeho osobnom živote, ale otvoril mu i nové možnosti v jeho hudbe. Téma vlasti sa stala hlavnou témou jeho skladieb, v ktorých sa čoraz silnejšie prejavoval český tón. Jeho hudba získala veľkorysé kontúry a monumentalitu.

Jeho tvorbu teda môžme rozdeliť do troch období:

  • Autodidaktické
  • Parížske
  • Európsko - americké.

Autodidaktické obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

V ranom období bol ovplyvnený dielami Antonína Dvořáka, Richarda Straussa a Claudea Debussyho, pričom do roku 1912 napísal okolo 90 diel. Ako 20 ročný prešiel obdobím symbolizmu a napísal programové symfonické skladby: Smrť Tintagilova podľa bábkovej hry Maurice Maeterlincovej a Anjel smrti podľa románu Kazimierza Tetmajera. Pod vplyvom impresionizmu vznikli diela ako Vážka, Večer, Tanečnice z Jávy.

Parížske obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto období bol ovplyvnený Parížskou šestkou a Igorom Stravinským. Pod týmto vplyvom vznikli skladby Half Time, La Bagarre, Jazz Suite. Pod vplyvom neoklasicizmu chcel dosiahnuť dokonalý výraz v súlade obsahu a formy jednoduchými prostriedkami. Kladie zvláštny dôraz na jasnosť a čistotu vyjadrením na základe hudobných prvkov. Z hudobých foriem najviac uplatňuje formu concerto grosso, ktorú uplatňuje v dielach ako I. koncert pre violončelo a orchester, Dvojkoncert pre sláčikový orchester, Dvojkoncert pre klavír, tympany a sláčikový orchester. V druhej polovici 20. rokov bol prechodne pod vplyvom džezu. Džezové prvky nájdeme v dielach ako Jazzová suita, Sexteto pre dychové nástroje a klavír, I. husľová sonáta, ale aj v niektorých klavírnych skladbách. Trvalý vplyv našiel v inšpiráciách českých ľudových piesní. Výsledkom boli skladby - cykly Hry o Márii; opera - balet Divadlo za bránou; kantáta - Kytica; balet - Špalíček.

Európsko - americké obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto období sa prelínajú formy neoklasicizmu s folklórnymi, ba v posledných rokoch sa opäť navracia k Antonínovi Dvořákovi a Josefovi Sukovi, ale i k prvým inšpiráciám na začiatku skladateľskej dráhy. Skladby z tohto obdobia:

  • Opery: Čím človek žije, Ženba, Mirandolina, Grécke pašie, Ariadna
  • Orchestrálne skladby: Pämatník Lidicím, Fresky Piera della Francesca a Paraboly
  • Symfónie: I, II, III, IV, V, VI
  • Kantáty: Hora troch svetiel, Otváranie studničiek, Legenda z dymu zemiakovej vňate, Romanca z púpav, Mikeš z hôr, Gilgameš a Proroctvo Izaiášovo.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]