Bonnie a Clyde

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bonnie a Clyde.

Bonnie Parkerová (* 1. október 1910 – † 23. máj 1934) a Clyde Barrow (* 24. marec 1909 – † 23. máj 1934) boli známi zločinci, vodcovia skupiny, s ktorou precestovali centrálnu časť Spojených štátov amerických počas svetovej krízy (1929 - 1933). Americkou tlačou a čitateľskou verejnosťou boli uvedení v ére nazvanej „éra verejného nepriateľstva“ (public enemy era), ktorá bola medzi rokmi 1931 a 1934.

Aj keď sú dnes známe hlavne jeho bankové lúpeže, Clyde Barrow preferoval skôr lúpežné prepadnutia malých obchodov alebo vidieckych čerpacích staníc. Verí sa, že ich skupina zabila najmenej deväť policajtov a spáchala niekoľko vrážd civilistov. Napokon Clyde a Bonnie boli prepadnutí a zabití strážnikmi v Louisiane.

Clyde Barrow[upraviť | upraviť zdroj]

Clyde Barrow sa narodil v meste Ellis County v štáte Texas, blízko mesta Telico, ktoré leží južne od Dallasu. Bol piate zo siedmich detí v chudobnej farmárskej rodine a prvýkrát zatknutý bol na konci roku 1926. Druhýkrát ho zatkli spolu s jeho bratom Marvinom "Buck" Barrowsom za zadržiavanie kradnutých moriakov. Napriek legálnej práci Clyde medzi rokmi 1927-29 vykrádal trezory, obchody a kradol autá. Po opakovaných zatknutiach ho v apríli 1930 chytili a poslali do väzenia Eastham Prison Farm. Vo väzení bol sexuálne zneužívaný svojim spolubývajúcim väzňom, ktorého Clyde nakoniec zabil úderom do hlavy kusom rúry. Bola to jeho prvá vražda a po podmienečnom prepustení vo februári 1932 sa Clyde stal ešte ostrejším zločincom. Po väzenskej kariére sa sústreďoval na malé obchody, potraviny a čerpacie stanice, na ktorých prepady používal svoju obľúbenú zbraň - automatickú pušku M1918 Browning Automatic Rifle (BAR). Clydovou prioritou v živote nebola sláva alebo zisk z bankových lúpeží, ale pomsta texaskému väzenskému systému, pre ktorý najviac trpel.

Bonnie Parkerová[upraviť | upraviť zdroj]

Bonnie Parkerová pred automobilom Ford V-8 B-400

Bonnie Elizabeth Parkerová sa narodila v meste Rowena v štáte Texas, ako druhé z troch detí. Jej otec, Charles bol murár a zomrel, keď mala štyri roky, vyzývajúc jej matku Emmu, aby sa presťahovali do Južného Dallasu, kde žili v chudobe. Na strednej škole Bonnie vynikala v kreatívnom písaní, vyhrala krajskú súťaž v literatúre pre školu Cement City School a tiež robila rozhovory s miestnymi politikmi. 25. septembra 1926, tesne pred jej šestnástimi narodeninami sa Bonnie vydala za Roya Thorntona. Ich spoločný život bol krátky, v januári 1929 sa od seba odlúčili, ale nikdy sa nerozviedli. Bonnie mala na ruke svadobný prsteň aj v deň svojej smrti. Reakcia jej muža na jej smrť bola: „Som rád, že zomreli, je to lepšie ako keby ich chytili.“ 5. marca 1933 bol Thornton odsúdený na päť rokov väzenia za vlámanie a 3. októbra 1937 bol zabitý strážnikmi, keď sa pokúšal o útek z väzenia Eastham Farm Prison.

Úloha Bonnie[upraviť | upraviť zdroj]

Úloha Bonnie Parkerovej bola predmetom sporu. Členovia skupiny W. D. Jones a Ralph Fults tvrdili, že ju nikdy nevideli vystreliť zo zbrane. V roku 1968 spomínal takto: „Počas piatich veľkých prestreliek, pri ktorých som bol s nimi, ani raz Bonnie nevystrelila z pištole.“ Mladšia sestra Clyda Marie urobila rovnaké konštatovanie: „Bonnie nikdy nevystrelila zo zbrane, iba nasledovala môjho brata bez ohľadu, kam išiel.“ Reputácia Bonnie ako cigaretu fajčiacej zlodejky, hoci Bonnie nikdy nefajčila, vznikla z fotografie, ktorú našla polícia a poslala ju do tlače. Jej záľuba pre kreatívne písanie našla vyjadrenie v básňach The Story of Suicide Sal a The Trail's End.

Prvé stretnutie[upraviť | upraviť zdroj]

Je veľa verzií príbehu o prvom stretnutí Bonnie a Clyda, ale najviac vierohodná verzia hovorí, že Bonnie stretla Clyda v januári 1930. Zostala v Južnom Dallase aby pomohla priateľke so zlomenou rukou a pracovala ako čašníčka v miestnom bare, kde prvýkrát stretla Clyda. Keď sa nakoniec spojili ich cesty, hneď si padli do oka a veľa historikov verí, že Bonnie bola do Clyda zaľúbená. Ostala mu oddaná počas ich kriminálnej činnosti, až do ich smrti.

Horúčka[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé práce, prvé vraždy[upraviť | upraviť zdroj]

Počas väzby Clydovho brata Bucka v roku 1932 Clyde Barrow, Raymond Hamilton a ich skupina, okrádali malé obchody a čerpacie stanice. V apríli 1932 bola Bonnie Parkerová zatknutá pri neúspešnom pokuse o krádež v meste Kaufman v štáte Texas, a následne ju uväznili. 30. apríla 1932 sa Barrow zúčastnil krádeže v meste Hilsboro v štáte Texas, pričom bol zabitý majiteľ obchodu J. N. Bucher. Na fotkách z tejto krádeže identifikovala manželka obete Clyda ako jedného zo strelcov. To bola jeho prvá vražda, z ktorej bol obžalovaný. Medzitým bola Bonnie 17. júna 1932 krajskými vyšetrovateľmi zbavená viny a už o pár týždňov sa opäť pripojila ku Clydovi.

5. augusta 1932, počas návštevy Bonnie u svojej matky, Clyde, Hamilton a Everett Miligan popíjali alkohol v country bare v meste Stringtown v štáte Oklahoma, napriek tomu, že pitie alkoholu bolo zakázané (zákon o prohibícii). Keď si ich šerif C. G. Maxwell so svojim zástupcom Eugeneom C. Moorom všimli na parkovisku, začala streľba, pričom Clyde usmrtil zástupcu. Bola to jeho prvá vražda príslušníka štátnych orgánov. Ďalším civilistom, ktorého Clyde zavraždil, počas lúpeže v jeho obchode 11. októbra 1932, pričom v pokladni bolo iba šesťdesiat dolárov, bol Howard Hall.

W. D. Jones a Clyde boli priateľmi od detstva a na Vianoce roku 1925, keď mali len šestnásť rokov, Jones presvedčil Clyda, aby s ním počas noci jazdil mimo Dallasu. Na ďalší deň zavraždili pri krádeži auta v meste Temple v štáte Texas Doyla Johnsona. O dva týždne neskôr, 6. januára 1926, Clyde zabil krajského zástupcu šerifa Malcolma Davisa, čo bola už piata vražda ich skupiny od apríla 1925.

Buck sa pridáva do skupiny[upraviť | upraviť zdroj]

22. marca 1933 bol Buck Barrow prepustený z väzenia a s manželkou Blanche, W. D. Jonesom, Clydom a Bonnie žili v dočasnom úkryte v meste Joplin v štáte Missouri. Buck a Blanche tam boli iba na návšteve, pričom sa snažili presvedčiť Clyda, aby sa vzdal úradom.

Nevediac čo ich čaká, čelili 13. apríla miestni muži zákona v dvoch autách podozrivým pašerákom, ktorí žili v prenajatom apartmáne. Bolo paradoxné, že Clyde, "známy svojou chladnosťou počas streľby", mal viac skúsenosti z prestreliek, ako väčšina mužov zákona. On, Jones a Buck rýchlo zabili jedného zo strážnikov a smrteľne zranili ostatných, nastúpili do auta a ušli. Žijúci strážnici neskôr dosvedčili, že počas prestrelky vystrieľali štrnásť nábojov. Jeden z nich trafil Jonesa, jeden trafil Clydov gombík na kabáte a ďalší škrabol Bucka, keď sa odrazil od steny.

Skupina unikla polícii v meste Joplin, ale jej členovia boli nútení sa vzdať svojich vecí v prenajatom apartmáne: Buckovej a Blanchinej manželskej zmluvy, Buckových prepúšťacích papierov z väzenia (len tri týždne starých), veľkého arzenálu, ručne napísanej básne a fotoaparátu s niekoľkými časťami filmu. Film sa nazýval The Joplin Globe a obsahoval množstvo fotografií Clyda, Bonnie a Jonesa, medzi inými aj známu s Bonnie, ktorá fajčí cigaretu, drží pištoľ v ruke a odchádza po noviny. V Ďalších troch mesiacoch prešli z Texasu až na ďaleký sever, do štátu Minnesota. Uniesli Dillarda Darbyho a Sophie Stoneovú aj s ich autom z mesta Ruston v štáte Louisiana, čo bol jeden z mála incidentov medzi rokmi 1932 a 1934, v ktorých uniesli úradníka alebo obeť lúpeže, aby ich prepustili ďaleko od domova s peniazmi pre návrat domov. V máji vylúpili banky v meste Lucerne v štáte Indiana a v meste Okabena v štáte Minnesota. Clydova skupina nechcela nikoho zastreliť, kto sa im postavil do cesty, lebo členovia dobre vedeli, že pre chladnokrvné zabíjanie ich môže verejnosť považovať za vyhnancov.

Pokiaľ fotky v novinách mali poukazovať na čarovný život Clydea a jeho skupiny, v skutočnosti to bolo opačne; ako napísala Blanche, keď bola vo väzení v roku 1930, „bol zúfalý a odrezaný od sveta“. S rastúcou popularitou prichádzali ťažkosti každodenného života.

V júni 1933 mali Jones a Bonnie blízko mesta Wellington v štáte Texas problémy s autom a následne autonehodu, pri ktorej Bonnie poliala nohu kyselina z akumulátora. Následkom popáleniny tretieho stupňa ťažko chodila a musela sa podopierať o Clyda. Po ošetrení na blízkej farme pokračovali bez nej a pri lúpeži zabili v meste Alma v štáte Arkansas Henryho D. Humphreya. Opäť unikli, navzdory zlému zdravotnému stavu Bonnie.

Platte City a Dexfield Park[upraviť | upraviť zdroj]

18. júla 1933 sa skupina nachádzala v Red Crown Tourist Court, južne od mesta Platte City v štáte Missouri. Tam si prenajali dve chatky prepojené garážami, ktoré stáli južne od hostinca, reštaurácie a obľúbeného miesta stretávok strážnikov. Majiteľ chatiek Neal Houser si pamätal, že Blanche zaregistrovala iba troch ľudí, ale všimol si, že z auta ich vystúpilo až päť. Šofér cúvol „gangsterským štýlom“, aby rýchlo unikol a Blanche zaplatila radšej mincami, ako bankovkami. Ďalší deň si Houser všimol, že na oknách majú noviny a Blanche si opäť objednala päť jedál. Jej zovňajšok priťahoval pozornosť, nakoľko nebol typický pre ženu v tomto meste, čo stačilo na to, aby Houser privolal kapitána Williama Baxtera z diaľničnej stráže.

Keď Blanche Barrowová išla nakúpiť obväzy, jedlo a atropín sulfát na ošetrenie Bonninej nohy, lekárnik kontaktoval šerifa Holta Coffeyho, ktorý hliadkoval pri chatkách. Šerif kontaktoval kapitána Baxtera, ktorý zavolal posily z Kansas City v ozbrojenom aute. O 11. hodine večer šerif Coffey viedol skupinu úradníkov so samopalmi Thompson smerom k chatkám, ale prestrelka zo značnej vzdialenosti vyznela v prospech Clyda, ktorý spustil paľbu automatickou puškou BAR (Browning Automatic Rifle), ukradnutú 7. júla 1933 zo štátnej zbrojnice v meste Enid v štáte Oklahoma. Clyde trafil klaksón v ozbrojenom aute, čo zmiatlo úradníkov, ktorí prestali strieľať a on ušiel.

O päť dní neskôr, 24. júla, Clydova skupina ostala v opustenom Dexfield Parku, blízko mesta Dexter v štáte Iowa. Ich krvavé obväzy spozorovali občania a po ich obkľúčení strážnikmi a asi stovkou divákov sa opäť začala prestrelka. Clyde Barrow, Bonnie, W.D. Jones unikli opäť, Bucka a jeho manželku však polícia zatkla. Buck zomrel o päť dní neskôr v nemocnici Kings Daughters v meste Perry v Iowe na zápal pľúc po operácii. Hoci o mesiac Jones od páru odišiel, Barrow a Bonnie sa opäť spojili, držali sa v ústraní a okrádali len pre dennú stravu. 22. novembra 1933 sa tesne vyhli zatknutiu, keď sa pokúsili stretnúť s rodinou blízko mesta Sowers v Texase, no tu ich už čakal šerif a vojaci.

16. januára 1934 sa Clydeovi Barrowovi podarilo oslobodiť Henryho Methvina, Raymonda Hamiltona a niekoľko ďalších odsúdených z väzenia Eastham Farm Prison. Texaský väzenský systém tak získal veľmi negatívnu publicitu a Clyde Barrow dosiahol vytúženú odvetu, o ktorú sa dlho pokúšal. Počas úniku z väzenia unikol Joe Palmer, ktorého dolapením bol poverený Joe Crowson, a ktorého likvidácia mala pomôcť vylepšiť naštrbenú dôveru verejnosti Texaským vládnym oddeleniam. Väzenský veliteľ Lee Simmons musel sľúbiť, že všetkých utečencov dolapí alebo zlikviduje. Texaský úrad výkonu trestu kontaktoval kapitána Franka A. Hamera a snažil sa ho presvedčiť, aby sa zapojil do lovu na Barrowovu skupinu. Nakoniec Hamer súhlasil

Podľa novín Easter Sunday zabili 1. apríla 1934 Barrow a Henry Methvin dvoch diaľničných strážcov v meste Grapevine v štáte Texas. Svedok povedal, že najprv začali strieľať strážnici, ale zistilo sa, že najprv to bol Methvin. Keď Methvin začal prestrelku so strážnikmi, Barrow sa pridal strieľajúc na druhého strážnika.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

náhrobok Bonnie a Clyda.

Bonnie a Clyde boli zabití 23. mája 1934 na opustenej ceste, blízko mesta Bienville Parish v štáte Louisiana. Pár bol zabitý dvoma strážnikmi z Louisiany a štyrmi strážnikmi Texasu, keď sa pokúsili uniknúť.

Texaskí strážnici:

  • Frank Hamer (1884–1955)
  • B.M. "Manny" Gault (1896–1947)
  • Bob Alcorn (1897–1964)
  • Ted Hinton (1904–1977)

Lousianskí strážnici:

  • Henderson Jordan (Louisianský šerif) (1896–1958)
  • Prentiss Morel Oakley (1905–1957)

Skupina bola vedená strážnikom Hamerom, ktorý začal hľadať Bonnie a Clyda už 10. februára 1934. Nikdy predtým nevidel pár, ale nastražil na nich pascu, keď ich zvolal na stretnutie, vydávajúc sa za rodičov Henryho Methvina (člena skupiny). Hamer získal zbrane značky BAR a 20 ochranných štítov. Hamer študoval pohyby Clydovej skupiny a zistil, že sa pohybujú v piatich centrálnych štátoch USA. Vedel, že keď porušili zákon v jednom, mohli sa jednoducho premiestniť do druhého, kde je iná súdna právomoc. Barrow si svoje kroky dôsledne plánoval.

21. mája 1934 boli štyria členovia skupiny strážnika Hamera v meste Shreveport, štát Louisiana, kde zistili, že Bonnie a Clyde odišli s Methvinom do mesta Bienville Parish. Celá skupina strážnikov, pozostávajúca z kapitána Hamera, šerifov Boba Alcorna a Teda Hintona (ktorý stretol pár v minulosti), ďalej strážnika B. M. „Manny“ Gaulta, šerifa mesta Bienville Parish Jordana Hendersona a jeho zástupcu Pretissa Oakleho, nastražili pascu na štátnej diaľnice č. 154, od mesta Gibsland až po mesto Sailes. Ted Hinton sa nedočkal správy o páre 21. ani 22. mája. Približne o 9:15 ráno 23. mája 1934 spozorovala skupina strážnikov ukrytá v kríkoch Clydov Ford V8. Clyde sa vracal navštíviť Methvinovho otca. Strážnici začali strieľať a nakoniec zabili Clyde Barrowa a Bonnie Parkerovú. Paľbu podľa všetkého spustil Oakley, ktorý ranou do hlavy zabil aj Clyda Barrowa. Počas streľby bol počuť dlhý ženský výkrik. Strážnici zaistili z auta špeciálne automatické samopaly, brokovnice a pištole.

Vyhlásenie Ted Hintona a Boba Alcorna obsahuje toto: "Všetci strážnici mali zbrane. My sme začali strieľať najprv zo samopalov, potom sme prešli na brokovnice. Auto vošlo do priekopy, prevrátilo sa a my sme strieľali až kým nezastavilo. Bolo zahalené dymom a dokonca neskôr začalo aj horieť." Jeden zdroj povedal, že Bonnie a Clyde boli postrelení viac ako 50-krát, iný zasa, že to bolo „iba“ 25 krát. Nasledovala prehliadka auta, kde našli arzenál zbraní, ako rôzne druhy samopalov, pušiek, a niekoľko tisíc nábojov a asi pätnásť sérii poznávacích značiek aut z rôznych štátov.

Auto aj s telami odviezli do firmy Conger Furniture Store & Funeral Parlor blízko centrálnej vlakovej stanice štátu Illinois. (Teraz je to múzeum Bonnie a Clyde) H. D. Darby (mladý človek, ktorý pracoval pre McClure Funeral Parlor v meste Ruston, štát Louisiana) a Sophie Stoneová prišli na identifikáciu tiel, nakoľko boli Barrowovou skupinou v apríli 1933 unesení v meste Ruston a prepustení blízko mesta Waldo v Arkansase.

Pohreb[upraviť | upraviť zdroj]

Náhrobok Bonnie Parkerovej

Bonnie and Clyde si priali byť pochovaní jeden vedľa druhého., ale rodina Bonnie Parkerovej to nechcela dopustiť. Matka Bonnie chcela pozostatky jej dcéry priniesť domov, ale dav, ktorý stal za Bonnie, to považoval za nemožné. Clyde Barrow je pochovaný vo Western Heights Cemetery, Bonnie Parkerová v Crown Hill Memorial Park, obaja v meste Dallas. Na hrobe Bonnie je napísané: "Ako sú kvety vyrobené sladko: zo slnka a rosy, tak je tento starý svet vyrobený jasnejšie: životmi ľudí milujúcich teba." Bonnie Parkerová bola pochovaná na cintoríne Fishtrap, ale v roku 1945 boli jej pozostatky presunuté na cintorín Crown Hill v meste Dallas.

Náhrobok Clyda Barrowa

Clydova rodina využila služby pohrebníctva Sparkman-Holtz-Brand Morticians v meste Dallas. Tisíce ľudí si prialo vidieť telá známej dvojice. Clyde Barrow je pochovaný na cintoríne Western Heights v meste Dallas, vedľa neho leží jeho brat Marvin. Ford, v ktorom zomreli obaja, bol v júni 2009 vystavený v Primm Valley Resort and Casino v meste Primm, štát Nevada.

Spory a následky[upraviť | upraviť zdroj]

Hamer a Gault boli texasskí strážnici, Hinton a Alcorn dalasskí šerifovia, Jordan bol šerif mesta Bienville Parish a Oakley zástupca tohto mesta. Každý z nich mal vlastnú úlohu v nástrahe na Bonnie a Clyda, no presné informácie o nástrahe sú doteraz neznáme. Historici ako Phillips, Treherne a E. R. Milner neboli schopní nájsť oprávnenie na zatykač na Bonnie Parkerovú pre jej zločiny. Zložky FBI obsahovali len jeden zatykač a to na Barrowa, ktorý ukradol auto. V roku 1979 bol publikovaný spis Teda Hintona o pasci, podľa ktorého strážnici držali Methvinovho otca Iva, ktorému bolo za mlčanlivosť ponúknuté odpustenie dvoch vrážd jeho syna.

Prentiss Oakley, ktorý povolil streľbu na Bonnie a Clyda, bol jediným, ktorý to oľutoval verejne. Zbrane nájdené v aute patrili Lee Simmonsovi (podriadený Franka Hamera). Alcorn neskôr vrátil saxofón Barrowovej rodine a iné osobné veci boli vzaté strážnikmi a neskôr predané ako suveníry. Kufor plný peňazí z auta bol vzatý šerifom Jordanom. Pokým Hamer, Jordan a Hinton išli oznámiť šéfom čo sa stalo, Gault, Oakley a Alcorn stratili kontrolu nad davom, ktorý si odstrihol kúsok vlasov a šiat Bonnie, ktoré predali ako suveníry.

Následky[upraviť | upraviť zdroj]

Auto Bonnie a Clyda

Každý zo šiestich mužov získal odmenu 200,23 dolárov z pôvodných 26 000 dolárov, ktoré sľúbil Tedovi Hintonovi dallaský šerif Schmid. Väčšina sumy však išla štátu, kraju ale aj iným organizáciám. Vo februári 1935 začali dallaské úrady pojednávanie s dvadsiatimi rodinami a priateľmi, ktorí boli zatknutí a neskôr uznaní vinnými za napomáhanie Bonnie a Clydovi. Blanche Barrowová oslepla permanentne na ľavé oko a od prestrelky v Dexfield Parku (1933) bola držaná vo väzbe s obvinením na podozrenie z vraždy. Bola odsúdená na desať rokov, ale v roku 1939 bola podmienečne prepustená za dobré správanie. Vrátila sa do Dallasu, kde zanechala kriminálny život a žila so svojim otcom, o ktorého sa starala. Vydala sa za Eddieho Frasureho v roku 1940, ktorý bol dispečerom v taxi firme, s ktorým žila až jeho smrti v roku 1969. Warren Beatty sa snažil kúpiť práva na jej meno, ktoré chcel použiť vo filme Bonnie a Clyde. Zomrela vo veku 77 rokov 24. decembra 1988 na rakovinu a je pochovaná v Dallas's Grove Hill Memorial Park pod menom „Blanche B.Frasure“.

Barrowovi kolegovia Raymond Hamilton a Joe Palmer utiekli v januári 1934 z väzenia Eastham, no boli opakovane chytení a obvinení z vraždy. Skončili 10. mája 1935 na elektrickom kresle veznice „Old Sparky“ v meste Huntsville v Texase. Barrowov chránenec W. D. Jones ušiel z Dexfield Parku v roku 1933, našiel si prácu ako zberač bavlny, no i tak ho chytili a poslali späť do väznice v Dallase. Bol obvinený z vraždy Doyla Johnsona a odsúdený na 15 rokov. Bol zabitý 4. augusta 1974 žiarlivým priateľom ženy, ktorá mu chcela pomôcť utiecť.

Ďalší chránenec Henry Methvin bol obvinený z vraždy a prepustený v roku 1942. V roku 1948 zaspal opitý na železničných koľajniciach a usmrtený prechádzajúcim vlakom. Jeho otec Ivy bol zabitý v roku 1946. Frank Hamer sa vrátil do tichého života ako konzultant pre spoločnosti, predávajúce ropu. Zomrel v roku 1955 ako sedemdesiatročný. Bob Alcorn zomrel 23. mája 1964, presne 30 rokov od dňa smrti Bonnie a Clyda.

Festival Bonnie a Clyda[upraviť | upraviť zdroj]

Každý rok je organizovaný festival blízko miesta smrti Bonnie a Clyda, konkrétne v meste Gibsland. Nachádza sa tu aj obchod so suvenírmi.

Bonnie and Clyde v médiach[upraviť | upraviť zdroj]

Bonnie Parker and Clyde Barrow boli prvými kriminálnymi celebritami modernej doby. V meste Joplin v apríli 1933 našla polícia niekoľko filmov, poéziu a fotiek, zobrazujúcich pár s W. D. Jonesom v zaujímavých pózach. Báseň „Suicide Sal“ sa stala populárnou v magazínoch. O dva dni boli fotky aj báseň zverejnené v novinách po celej krajine. Šesť týždňov pred tým, ako bol pár zabitý, Barrow napísal list úradníkovi Henrymu Fordovi, ktorému sa chválil, že ma jeho auto. Hoci nie je dokázané, že list je od Clyda, dodnes sa nachádza vo Fordovom múzeu.

Film[upraviť | upraviť zdroj]

Hollywood natočil pár filmov:

  • 1937- film: You Only Live Once – režisér Fritz Lang.
  • 1958- film: Bonnie Parker Story – režisér William Witney – herečka hrajúca Bonnie: Dorothy Provine
  • 1967- film: Bonnie a Clyde – režisér Arthur Penn – herci: už známy Warren Beatty a Faye Dunawayová.
  • 1992- film: Bonnie & Clyde: The True Story – herci: Tracey Needman ako Bonnie Parkerová, Dan Ashbrook ako Clyde Barrow.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1967 – Serge Gainsbourg v duete s Brigitte Bardotovou naspieval pieseň „Bonnie a Clyde“. Táto pieseň bola prespievaná v roku 1990 Lunou a MC Solaarom.
  • 1967 - Georgie Fame vydal pieseň „The Ballad of Bonnie a Clyde“.
  • 1968 - Lester Flatt a Earl Scruggs vydali album pod názvom „The Story of Bonnie a Clyde.
  • 1968 - Merle Haggard vydal pieseň „Legend of Bonnie a Clyde“.
  • 1997 - Ruská rocková skupina Splean naspievala pieseň „Bonnie a Clyde“ na ich album „Black Eye“
  • 2014 - Avicii v spolupráci s Audrou Mae vydali singel s názvom „Addicted to You".

Muzikál[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1999, Japonec Takarazuka vytvoril Revue muzikál, ktorý rozprával príbeh o Bonnie a Clydovi. V hlavných úlohách hrali Tatsuki Koju a Hitomi Tsukikage.

Historická perspektíva[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď už prešlo veľa rokov od smrti Bonnie a Clyda, historici stále skúmajú ich publicitu. Najznámejší je E. R. Milner, historik, spisovateľ a expert na ich éru, ktorý napísal knihu The Lives and Times of Bonnie a Clyde.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Blanche Caldwell Barrow and John Neal Phillips - My Life with Bonnie and Clyde.
  • Rick Cartledge - The Guns of Frank Hamer.
  • Miriam Allen DeFord - The Real Bonnie and Clyde.
  • Jeff Guinn - Go Down Together: The True, Untold Story of Bonnie and Clyde.
  • Betty Nygaard King - Hell Hath No Fury: Famous Women in Crime.
  • James R. Knight, and Jonathan Davis - Bonnie and Clyde: A Twenty-First-Century Update.
  • Jason Matteson - Texas Bandits: A Study of the 1948 Democratic Primary.
  • E.R. Milner The Lives and Times of Bonnie and Clyde
  • John Neal Phillips - Running with Bonnie and Clyde, the Ten Fast Years of Ralph Fults.
  • Winston G. Ramsey - On The Trail of Bonnie and Clyde.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bonnie and Clyde na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).