Charles de Foucauld

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Charles de Foucauld
Charles de Foucauld
francúzsky kňaz, mních a blahoslavený

Narodenie 15. september 1858
Štrasburg, Francúzsko
Úmrtie 22. august 1946 (168 rokov)
Tamanrasset, Alžírsko
Hrob Charlesa de Foucauld, El Meniaa, Alžírsko
Podpis Charlesa de Foucauld na jeho tuarégsko-francúzskom slovníku

Blahoslavený Charles Eugène de Foucauld (* 15. september 1858, Štrasburg, Francúzsko – † 1. december 1916, Tamanrasset, Alžírsko) bol francúzsky kňaz a mních.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v aristokratickej rodine vikomtov de Foucauld. V roku 1876 nastúpil na známu Zvláštnu vojenskú akadémiu Saint-Cyr. Pôsobil ako dôstojník francúzskej armády v alžírskom meste Sétif, ale v roku 1882 armádu kvôli problémom s disciplínou opustil (prepašoval do kasární svoju milenku a bol následne degradovaný).

O rok nato sa po štúdiu arabčiny a hebrejčiny vydal preoblečený za Žida na vedeckú expedíciu do Maroka, v tej dobe ešte takmer neprebádaného. Vo veku 26 rokov získal za výsledky svojho bádania zlatú medailu Parížskej geografickej spoločnosti. Počas expedície na neho hlboko zapôsobil islam a schopnosť jednoduchých ľudí žiť v „ustavičnej prítomnosti Boha“. Po návrate do Francúzska zhrnul výsledky svojej expedície v diele Reconnaissance au Maroc, ktoré vyšlo v roku 1888. Medzitým zosilnel jeho záujem o náboženstvo, ktoré opustil v 15-tich rokoch, a po neúspešnom pokuse založiť si rodinu sa definitívne rozhodol pre život v celibáte.

Koncom roku 1888 sa vydal na štvormesačnú púť do Palestíny. V januári 1890 vstúpil do trapistického kláštora Panny Márie Snežnej v Ardèche a prijal rehoľné meno brat Marie-Albéric. V júni 1890 odišiel do sýrskeho trapistického kláštora v Cheikhlé, kde zostal šesť rokov. Postupne si však uvedomil, že v trapistickej reholi nemôže plne uskutočniť svoje povolanie k chudobe a kajúcnemu životu. Zrodila sa v ňom túžba po pustovníckom živote. V roku 1896 odišiel do Ríma študovať teológiu. Tam sa mu podarilo presvedčiť generálneho opáta trapistického rádu o svojom osobnom povolaní a v roku 1897 bol zbavený svojich rehoľných sľubov.

Vydal sa do Palestíny, kde tri roky pracoval ako jednoduchý sluha v kláštore klarisiek v Nazarete. Tam žil meditatívnym životom, obklopený knihami, oblečený ako miestni chudáci, horlivo korešpondujúci s rodinou vo Francúzsku. Vykonal dve pešie púte do Jeruzalema. Podarilo sa mu tam odhaliť nový cieľ svojho života: apoštolát.

V roku 1900 zlyhal jeho projekt zakúpenia Hory Blahoslavenstiev, kde si chcel založiť pustovňu. Vrátil sa teda do Francúzska, aby sa tam po potrebnej príprave nechal v júni 1901 vysvätiť za kňaza. V októbri 1901 sa usadil v západosaharskej oáze Beni-Abbes neďaleko alžírskej hranice s Marokom. Neskôr sa rozhodol evanjelizovať tuaregské kmene - v roku 1905 sa usadil v alžírskom meste Tamanrasset. Zdieľal ich život a jeho ťažkosti, zároveň desať rokov študoval ich jazyk a kultúrne tradície. Podarilo sa mu vypracovať tuarégsku gramatiku a slovník, ktorý bol vydaný posmrtne v štyroch zväzkoch. Sformuloval tiež myšlienku založenia novej náboženskej rehole, ktorá sa naplnila až po jeho smrti. Rehoľu Malých bratov Ježišových, ktorá sa hlási k odkazu Charlesa de Foucaulda, založil jeho žiak Louis Massignon.

V decembri 1916 ho pri vchode do jeho pustovne v Tamanghassete zastrelili protifrancúzski rebeli.

13. novembra 2005 ho pápež Benedikt XVI. vyhlásil za blahoslaveného mučeníka.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Foucauld, Charles de. Reconnaissance au Maroc, 1883-1884. 4 vols. Paris: Challamel, 1888.
  • Foucauld, Charles Eugène de. Dictionnaire touareg–français, dialecte de l'Ahaggar. Paris: Imprimerie nationale de France, 1951.
  • Foucauld, Charles de. Poésies touarègues. Dialecte de l'Ahaggar. Paris: Leroux, 1925.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]