Chrám svätých Petra a Pavla (Plovdiv)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Chrám svätých Petra a Pavla
pravoslávny chrám
pohľad k budove z juhozápadu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv
Mestská časť Hălm Na Osvoboditelite
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Bulharská pravoslávna cirkev
Adresa ulica „Nikola Petkov“, 4002, Plovdiv
 - súradnice 42°08′32″S 24°44′20″V / 42,1422558°S 24,7389723°V / 42.1422558; 24.7389723
Ďalšie údaje  
 - počet veží 1
Architekti Hristo Peev (chrám), Stefan Todorov (zvonica)
Štýl bulharská moderna
Výstavba 1932 – 1933
 - dokončenie 1933
Dátum  
 - posvätenia (svätiteľ) 26. máj 1935 (metropolita Maxim)
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Sts. Peter and Paul Church Plovdiv
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Chrám svätých Petra a Pavla (bulh. Църква „Свети свети Петър и Павел“Cărkva „Sveti sveti Petăr i Pavel“), alebo (bulh. Храм „Свети свети Петър и Павел“Hram „Sveti sveti Petăr i Pavel“) je pravoslávny chrám z prvej tretiny 20. storočia nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v okrese Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5]

Iný názov[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi veriacimi farnosti je chrám známy aj pod neoficiálnym názvom Chrám svätého Mínu (bulh. Църква „Свети Мина“Cărkva „Sveti Mina“).[1]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Pravoslávny chrám svätých Petra a Pavla sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv na južnom úpätí pahorku Bunardžik[1][3][2][4] na ulici Nikolu Petkova 2[4] v mestskej štvrti známej pod lokálnym názvom „Invaliden kvartal“ (bulh. Инвалиден квартал, doslova Invalidná štvrť).[1]

Dejiny a súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Budova bola postavená v rokoch 19321933. Oficiálne vysvätený bol chrám 26. mája 1935 plovdivským metropolitom Maximom. V roku 1947 bola ku chrámu pristavaná zvonica. V roku 1984 bol v budove inštalovaný ikonostas. Chrám je v súčasnosti funkčným farským chrámom.[1] Chrámový sviatok sa slávi 29. júna.[2]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Chrám svätých Petra a Pavla je jednoloďová budova s pôdorysom tvaru predĺženého kríža.[1] Autorom projektu bol významný modernistický architekt Hristo Peev (bulh. Христо Пеев).[5][1][3] Chrám je typickým predstaviteľom cirkevnej architektúry postavenej v slohu bulharskej moderny, vyznačujúcej sa najmä národnými motívmi a to predovšetkým odkazom na architektúru z obdobia bulharského národného obrodenia.[5] Architektonicky najvýraznejším prvkom je v tomto smere veža zvonice bohatá na prvky napodobujúce obytnú architektúru z obdobia bulharského národného obrodenia.[3] Zvonica bola k budove pristavaná neskôr a bola postavená podľa projektu architekta Stefana Todorova.[1] Zvonku je budova omietnutá spôsobom typickým pre obdobie moderny s hrubou vrstvou omietky s hlbokým ozdobným ryhovaním.[3] Ikonostas vyhotovený v 80. rokoch 20. storočia je vyrobený z orechového dreva a jeho autorom je rezbár Petăr Kušev. Autormi ikon a fresiek sú umelci Nikolaj Rostovcev, Karl Jordanov, Kostadin Gospodinov, Nikola Gospodinov, Dimităr Bakalski a Borislav Džamdžiev.[1]

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • V budove sa uchováva ikona svätého Minu o ktorej sa traduje, že je zázračná[4] a tomuto svätcovi je zasvätená aj kaplnka nachádzajúca sa v chráme.[6][4] Každý rok sa na pamiatku tohoto svätca koná v chráme bohoslužba a to v deň výročia jeho úmrtia 11. novembra.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 442. (po bulharsky)
  2. a b c bnr.bg
  3. a b c d e podtepeto.com
  4. a b c d e opoznai.bg
  5. a b c MAKARINOV, Vasil; KARAKOLEV, Teodor. Bălgarski architekturen modernizăm – Obrazci ot 1920-te, 1930-te, 1940-te godini. Sofia : Nov bălgarski univerzitet. 2017. 78 s. ISBN 9789545359712. S. 50 – 51. (po bulharsky)
  6. a b plovdivskamitropolia.bg

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]