Diskusia s redaktorom:Vasiľ/2016

Obsah stránky není podporován v jiných jazycích.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Byzantský obrad[upraviť zdroj]

Dobrý večer, neviem nakoľko máte zvládnuté štúdium Histórie Veľkej Moravy ale zmienka či dohad by nemal patriť na stránku ktorá sa snaží poskytovať relevantné informácie. pokiaľ so mnou nesúhlasíte a ako vidím aj ste to tam vrátili naspäť o príchode na naše územie tak si skúste prečítať Slovenské dejiny I. od Kučeru, Dejiny slovenska I. (do roku 1526) od zostavovateľa Samuela Cambela, potom od Dejiny od Lukáčku či od Dušana Čaploviča. Stále nájdete vetu že na našom území bol výlučne len Rímsky rítus či západný obrad alebo liturgia sv. Petra apoštola. Ak mi viete poskytnúť iný relevantný dôkaz o tom môžeme sa pokračovať Kyjevskými listami či mnohým iným Isto by som Vám ešte niečo našiel či už od Marsinu či iných historikov. čo sa týka prestolu žiaľ Ikonostas nie je nevyhnutná súčasť chrámu mnohé chrámy majú len ikony Krista a Panny Márie. A z historického hľadiska majú ikonostasy pôvod v Rusku ale vo východných byzantských cirkvách netvoria základ sú len prebrané. Dúfam vo vašu skorú reakciu --Vavrinec (diskusia) sa nepodpísal(a)

Dobrý večer,
pozerám:
  • CAMBEL, Samuel, ed. Dejiny Slovenska I : (do roku 1526). Vyd. 1. Bratislava: Veda, 1986. s. 100. uvádza: „Nato sa ešte za pobytu v Carihrade (Konštantínopole) pustil do prekladania výňatkov biblických a iste aj bohoslužobných textov podľa byzantského rítu (liturgia Jána Zlatoústeho a Bazila Veľkého).“
  • MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu II. 1. vyd. Praha : Libri, 2006. 967 s. ISBN 80-7277-105-1. S. 313. : „Zavedení byzantské liturgie v prvé fázi misie Konstantina a Metoděje bylo zcela logické nejen z jejich hladiska, ale i z hlediska Rostislava I., jenž přerušil styky s Východofranskou říší, a nebyl ted důvod, aby nepřijal i byzantský ritus zaváděný navíc v domácím jazyce.“
  • K prestolu: netvrdím, že je úplný ikonostas nevyhnutná súčasť, ale dosť pochybujem, že vaše tvrdenie - „Dominantným prvkom je v ňom [=chráme] prestol.“ - je správne.
Preto som to revertoval. Vasiľ (diskusia) 01:16, 2. január 2016 (UTC)[odpovedať]

Pozrel som si Cambela a skutočne uvádza tak ako vravíte ale Matúš Kučera už nie a je to z 2011. strana 96. ,, nechcel vyučovať namáhavo slovanských žiakov latinčinu, ale výuku od počiatku začal v slovanskom jazyku a používal aj nové písmo, ktoré zostavil a v ktorom si priniesol napísané a preložené aj niektoré liturgické texty." Tak či onak byzantská liturgia sa dostala na naše územie až valašskou kolonizáciou skôr nie. Potrebné je si tiež uvedomiť že sa to udialo pred veľkou schizmou a územie veľkej moravi spadalo do misijnej sféry Latinského obradu. žiaľ Čaplovič - Dejiny slovenska nemám doma ale som si istý že je to tak ako vám tu píšem. + som študent Historie na VŠ a štátnicujem tak asi si budem tým istý.... --Vavrinec (diskusia) sa nepodpísal(a)

Měřínskeho ste nejako nezmienili, pritom veľmi dobre dokladá opak toho čo mi tu tvrdíte.
Kučera o liturgii nič neuvádza, takže citát v tejto konkrétnej veci veľa neprinesie.
Spadalo do misijnej sféry vtedajšieho rímskeho patriarchátu. To sa nutne (v tých časoch určite) neznamenalo latinský obrad (ktorých rovnako exitovalo viacero, pozrite Liturgie latinské. In: BERGER, Rupert. Liturgický slovník. Překlad Václav Konzal. Vyd. 1. Praha: Vyšehrad, 2008. 588 s. ISBN 978-80-7021-965-2. s. 249 – 251.).
Rovnako ja som si istý a svoju mienku som podoprel dobrým zdrojom. Určite sa na túto tému nájde dačo odbornejšie (zatiaľ sme obaja citovali výhradne syntézy).
Čo sa týka byzantského obradu, tak určite bol prinesený skôr než počas valašskej kolonizácie, pre Byzantíncov ako Konštantín a Metod to bola ich domáca liturgia (otázka je v akej forme, ale to je už mimo túto diskusiu). Vasiľ (diskusia) 12:21, 2. január 2016 (UTC)[odpovedať]

ŠKOVIERA, Andrej. Liturgia cyrilometodskej misie na Veľkej Morave. In Michaľov, Jozef – Ivanič, Peter – Hetényi, Martin – Taneski, Zvonko (eds.). Duchovné, intelektuálne a politické pozadie cyrilometodskej misie pred jej príchodom na Veľkú Moravu. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2007. ISBN 9788080942403, s. 110 a nasl.:
„Ak sa teda pýtame, akého obradu bohoslužby používala byzantsko-slovanská misia na Veľkej Morave, môžeme nájsť u rôznych bádateľov viacero rôznych odpovedí, resp. ponúka sa nám viacero možností:

  • Používali len byzantský obrad.
  • Používali len latinský obrad v tej forme, ktorá už existovala na Veľkej Morave.
  • Používali aj byzantský aj latinský obrad zároveň, resp. najskôr byzantský, neskôr prešli na latinský obrad, resp. pre seba používali byzantský obrad, pre ľud latinský obrad.
  • Používali, resp. utvorili akýsi hybridný obrad (zmiešaninu).

[Záverom:] Considering the arguments we can not give a definitive conclusion but we can presume that the Byzantine rite was used (too), certainly at least in the beginning of the Great Moravian mission.“--Lišiak (diskusia) 13:36, 2. január 2016 (UTC)[odpovedať]

Nevravím že ho nepoužíval počas svojho štúdia som to tiež skúmal ale doc.Kaminská nám jasne povedala že prvky boli ale používal sa Latinský kvôli tomu že už bol predtým na tomto území a nebolo potrebné nanovo učiť obyvateľstvo novému obradu ale len aby mu porozumeli. taktiež sféra vplyvu bola pasovký a salzburgský arcibiskup tí ešte stále priamo zasahovali do diania. Neskôr ak si všimneme aj Wiching bol biskupom v nitre a Metod v Morave a pri tom obaja používali ten istý obrad len v inom jazyku. Ťažko by bolo predpokladať že by Wiching sa naučil byzantskému obradu.(+ pápež upravoval slovanskú liturgiu kde prikázal aby sa evanjelium čítalo najprv po latinsky a až tak starosloviensky porovnaj Šmalik Štefan: Boží ľud na cestách strana 231) Prečo som spomenul práve Valašskú kolonizáciu ? lebo v tom období registrujeme na území Uhorska aj 2 východné biskupstvá. Taktiež pre ich príchod bolo typické že prichádzali aj s kňazom. A preto rozšírenie hlavne len na východe západ bol dostatočne osídlený pôvodným obyvateľstvom. Taktiež v rannom uhorsku na našom území sa nespomínajú problémy s prijímaním kresťanstva nakoľko naše obyvateľstvo bolo na daný obrat navyknuté. Plus na moju obranu v Chorvátsku používali Hlaholiku ešte aj v 12 stor. a taktiež slovanskú liturgiu a doteraz sú západného obradu. taktiež kyjevské listy - rímsky mísal tiež jedna z bohoslužobných kníh ktoré sa dostali do Kyjeva s odchodom žiakov ked boli vyhnaní. Taktiež netreba zabúdať na Panoniu ktorá mala centrum pri balatone a tam bolo 15 kostolíkov a taktiež výlučne západného typu. A netreba zabúdať že práve knieža Koceľ zabezpečil Metodovi titul Arcibiskupa. Napr. tiež je si dobre uvedomiť že Gorazd bol kňazom už pred príchodom CM či aj Slavomír ktorý bol tuším brat Svätopluka bol kňaz a tiež vyštudovaný na západe. Východná liturgia je spätá na tomto území s Rusínským/Valaským obyvateľstvom je to ich špecialita preto aj kňazi mali nízke vzdelanie(učili sa jeden od druhého)a netvorili stav. Preto príchod na naše územie je 1337 kedy je prvá písomná zmienka o obci Koromľa (porovnaj Cambel Dejiny slovenska s 324 - poznámka pod čiarou) ktorá bola prvá kolonizovaná a taktiež má v sebe dlhú tradíciu byzantského rítu. Prvá zmienka spomína práve príchod valašského obyvateľstva aj s kňazom. myslím si že to je asi jedna z najkorektnejších informácii a nie je založená na dohade čiže posúva reálny príchod obradu na 14. storočie. Preto lepšie je neuvádzať a nespájať to s CM lebo je to dohad ktorý je archeologickými pamiatkami- teda hmotné pramene ukazujú západnú orientáciu. Písomné pramene spomínajú až 14 storočie na území slovenska na území uhorska 12.storočie. Vavrinec

Vyššie máte citáciu od Měřínského a od Škovieru (ktorý to podobne napísal aj vo svojej knihe: ŠKOVIERA, Andrej. Svätí slovanskí sedmopočetníci. 1. vyd. Bratislava : Slovenský komitét slavistov – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2010. 247 s. ISBN 978-80-89489-02-2. S. 193 – 209. ) a zhrnul to (s. 211 – 212): „Otázka používaného obradu, resp. liturgickej formy používanej cyrilo-metodskou misiou ostáva do značnej miery otvorená; práca sumarizuje základné argumenty v prospech použitia byzantského i latinského obrady, resp. asmatiki akoluthia i mnížskej formy. Na ich základe možno konštatovať, že cyrilo-metodská misia používala (aj) byzantský obrad a slávila pravdepodobne minimálne niektoré bohoslužby asmatiki akoluthia.“
Zatiaľ uvádzate iba svoje vedomosti bez zdrojov, to ale nestačí (rovnako ako tvrdenie vyučujúcej). Vasiľ (diskusia) 15:08, 2. január 2016 (UTC)[odpovedať]

To konštatovanie nemení nič na tom že to nie je podložené. Ja vám poukazujem na informácie tiež vám dávam stanoviska ktoré potvrdzujú to čo som napísal vyššie. Škoviera je slavista nie historik a ak si všimnete necituje žiadneho z našich(slovenských) autorov či západných archívov. Jeho práca je postavená na východných prácach čo z nej rovnako robí syntézu. uznávam otázka bude ešte dlho tému diskusie tak žiadam o zmazanie vety v článku :Svoju prítomnosť na slovenskom území odvodzuje od pôsobenia byzantsko-slovanskej misie (863-886) vedenej svätými Cyrilom a Metodom. nakoľko nie je možné preukázať jednoznačne stanovisko a ostávalo by to len na vašom názore. Rád by som ináč chcel vedieť akej ste profesie resp. aké máte vzdelanie. Ja sa viem preukázať že sa dejinami kresťanstva na slovensku zaoberám aktívne. Teraz pracujem na cirkevných dejinách mesta Sobrance v novoveku čiže dejiny byzantského obradu mám zvládnuté si myslím bravúrne hlavne teraz sa zaoberám užhorodskou úniou kde mám originálne dokumenty z archívu v Berehove a tiež prácu od Michala Lacka ktorá sa danej problematike venuje výlučne len z pohľadu Vatikánu. + by som poprosil úpravu https://sk.wikipedia.org/wiki/Pravosl%C3%A1vna_cirkev_%28v%C3%BDchodn%C3%A1_Eur%C3%B3pa%29 kde sa píše o pravoslaví na slovensku čo je sporné lebo z historického hľadiska o pravoslavi sa hovorí až po veľkej schizme 1054 čiže toto je blud. K obradu naspäť všimol som si zmienku o 7 obradov problém je že každá východná cirkev (rusínka slovenska maďarská) má svoj obrad teda byzantský s tým že má svoje špecifiká bolo by dobré doplniť varianty obradov z pohľadu byzantského obradu. Tiež bolo by dobré doplniť že prešiel silnou úpravou Nikolovou reformou(1652) kedy bola zmenená aj vierouka ktorú poznáme v dnešnej podobe (napr vtedajšej dobe žehnanie 2 prstami kvôli 2 podstatám - dnes 3 kvôli 3 osobám).

ak ešte smiem aby som netvoril novú tému mám ešte namietku ktorú ste mi práve vy zmazali v článku https://sk.wikipedia.org/wiki/U%C5%BEsk%C3%A1_%C5%BEupa_%28Uhorsko%29 časť národnosti: (na Slovensku v obciach Husák, Krčava, Lekárovce a Petrovce) je nepravdivá. a nie pre súčasnosť ale aj pre minulosť. Ja som z Husáka a píšem dejiny obce žiaľ jej vznik nebol osídlením rusínskym obyvateľstvom ale slovenským Rusíni v tom období nevyznávali reformované náboženstvo ale pravoslavie. Ale tu bola v tom období po vzniku 1548 teda celé 16 storočie fília reformovanej farnosti neskôr sa stali rimkat. jediné obdobie kedy bolo v obci výraznejšie viac rusínov je obdobie po 1711- Satmarský mier kedy má obec len 8 usadlostí. bola čiastočne kolonizovaná ale Rusíni asimilovali so slovenským obyvateľstvom. Obec Lekárovce je v maďarská v tom období na rusínov to je príliš nízko. Rusínske obce ktoré sú na slovensku sú Koromľa Beňatina Inovec Ruský Hrabovec Podhoroď ktoré aj v súčastnosti majú tento ráz. Samotné mesto Sobrance malo tiež obyvateľstvo rusínskeho pôvodu ale je to rovnaký prípad že obyvateľstvo asimilovalo so slovákmi jedine si zachovalo vieru teda pozostatok sú priezviská Záhorčák Senulič Bonga a iný ktoré sa v tom období ani v týchto obciach nenachádzali. môžete to provnať s dejinami Sobraniec od prof. Petra Konyu. Vavrinec (diskusia) 17:01, 2. január 2016 (UTC)[odpovedať]

Podložené to je a nie raz, takže nevidím dôvod na tom nič meniť. Byzantský obrad tu určite bol. Nie som historik, slavista ani teológ.
Články so zdrojmi pokojne editujte sám, na to netreba moje prostredníctvo. Vasiľ (diskusia) 10:56, 3. január 2016 (UTC)[odpovedať]

Neviete byť nestraný .... https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Nestrann%C3%BD_uhol_poh%C4%BEadu skúste si pozrieť Na internete často nájdeme zbierky tzv. „mýtov“ spojené s ich vyvrátením pomocou „faktov“. Táto obľúbená technika propagandy, ktorou sa isté stanovisko - často so skreslenou a prehnanou formuláciou - vopred postaví do negatívneho svetla, nemá v encyklopédii čo hľadať. ... ja som historik ktorý sa touto problematikou zaoberá a som nestranný no žiaľ vy ste zaujatý zjavne kvôli náboženskému význaniu + každý historik by to čo som vám v diskusii pri byzantskom obrade napísal bral ako dostatočné odôvodnenie žiadam vás preto aby ste navrátilli zmeny lebo to urobím ja. --Vavrinec (diskusia) 09:20, 4. január 2016 (UTC)[odpovedať]

@Andreios:

Nie je problém v mojej nestrannosti, ale v tom, že nie ste schopný dokázať relevantnými zdrojmi vaše tvrdenia v článku.
Stať o propagande a mýtoch píšte, prosím, niekomu inému.
Zmeny budú vrátené, keď ich podporíte relevantnými zdrojmi, ktoré budú tvrdiť to isté (čo sa významu týka) čo uvediete do článku. Lebo v tejto chvíli to tak nie je. Vasiľ (diskusia) 10:45, 4. január 2016 (UTC)[odpovedať]

ale vy nerozumiete že ani vaše nie sú ? ja vám poukazujem na releventné dôkazy... pozrite si škovieru : https://www.academia.edu/2517708/Liturgia_cyrilometodskej_misie_na_Ve%C4%BEkej_Morave strana 110 : Č o sa týka slávenia bohoslužieb byzantsko-slovanskej misie na Veľkej Morave, nemáme veľa priamych zmienok v životoch a historických materiáloch a nikde nie je priamo povedané, že preložili či používali taký alebo onaký obrad, tú alebo onú liturgiu či inú bohoslužbu. Nepriamych zmienok je viac, resp. máme viacero miest, z ktorých môžeme dedukovať isté veci. Asi najvýznamnejšou správou je výpočet preložených bohoslužieb v Živote Konštantína- Cyrila v 15. kapitole: „Čoskoro preložil (sv. Konštantín-Cyril) celý cirkevný poriadok, naučil ich utierni, časom (inde času), (obednici), večierni, povečernici a tajnej službe.“321 Text sa čiastočne rôzni v jednotlivých rukopisoch. Dôležité však je, že tento výpočet, ako je, hovorí o tom, že to boli bohoslužby byzantského obradu. Čo sa týka zachovaných bohoslužobných kníh, ktoré preložili sv. Cyril a Metod, nezachovali sa nám žiadne, o ktorých by sme s úplnou istotou vedeli, že sú ich dielom. Mohli by sme spomenúť Kyjevské listy z 10. storočia, ktoré obsahujú množstvo lexikálnych veľkomoravizmov, ale spojenie s cyrilometodskou misiou nie je úplne isté. Obsahujú niekoľko omšových modlitieb latinského obradu.


Ak sa teda pýtame, akého obradu bohoslužby používala byzantsko-slovanská misia na Veľkej Morave, môžeme nájsť u rôznych bádateľov viacero rôznych odpovedí, resp. ponúka sa nám viacero možností: Používali len byzantský obrad. Používali len latinský obrad v tej forme, ktorá už existovala na Veľkej Morave. Používali aj byzantský aj latinský obrad zároveň, resp. najskôr byzantský, neskôr prešli na latinský obrad, resp. pre seba používali byzantský obrad, pre ľud latinský obrad. Používali, resp. utvorili akýsi hybridný obrad (zmiešaninu). Ak prijmeme 1. verziu, že používali byzantský obrad, ostáva otázka, ktorú formu byzantského obradu. Ak prijmeme 2. verziu, že používali latinský obrad, opäť ostáva otázka, ktorú formu latinského obradu. vidíte ten koniec latínský obrad prosím vás.


Neviem načo sem kopírujete to čo vyššie uviedol Lišiak a je to aj v knihe o sedmopočetníkoch, ktorú mám. Vasiľ (diskusia) 16:05, 4. január 2016 (UTC)[odpovedať]

Ján Rozner[upraviť zdroj]

Dobrý deň, chcem sa spýtať na moje heslo Ján Rozner, ktoré bolo zmazané aj po úprave. Tam som pridal zdroje k citáciám, kto ich povedal a na akej stránke, alebo v článku. Žiadna veta už nie je kópiou, ako to bolo v prvej verzii. Pýtam sa teda na druhú pridanú verziu, nie pôvodný text. Ďakujem, Anderton --Anderton~skwiki (diskusia) sa nepodpísal(a)

Dobrý deň. Pozeral som to, odstránili ste skopírované časti, takže je to v poriadku. Šablóny dám preč. Vasiľ (diskusia) 12:59, 9. január 2016 (UTC)[odpovedať]

Ďakujem. --Anderton~skwiki (diskusia) sa nepodpísal(a)

Za málo. Vasiľ (diskusia) 13:24, 9. január 2016 (UTC)[odpovedať]

Ahoj. Pozri toto, vieš čo s tým. --Vegetator (diskusia) 07:19, 29. január 2016 (UTC)[odpovedať]

Doplnené. Vasiľ (diskusia) 13:05, 29. január 2016 (UTC)[odpovedať]

Francisco Solana Lopez[upraviť zdroj]

lopez=myslím že článok plní kritéria na výhonok,mám problém pozerám po ikonách a neviem nájsť kde ťuknúť zdroj,pokiaľ to nevyriešim nemá zmysel sa tým zaoberať s pozdravom--80.242.33.198 13:15, 3. február 2016 (UTC)[odpovedať]

Významnosť spĺňa, treba to však nejako rozumne naformátovať. Vasiľ (diskusia) 13:39, 3. február 2016 (UTC)[odpovedať]

Vysielače[upraviť zdroj]

Vďaka za nasledovanie pravidla tretieho revertu. :-) --Jetam2 (diskusia) 08:31, 9. február 2016 (UTC)[odpovedať]

Zdravím
Stránka Slobodný vysielač (rozlišovacia stránka) zostala zachovaná (pozri Wikipédia:Stránky na zmazanie/Slobodný vysielač (rozlišovacia stránka)) tým pádom nevidím príčinu, prečo by sa na ňu nemalo odkazovať štandardným spôsobom (hoci by som to preferoval bez šablóny) {{iné významy}}.
Pravidlo troch revertov na sk wiki prijaté nebolo : Wikipédia:Pravidlá/Pravidlo troch revertov. Vasiľ (diskusia) 08:40, 9. február 2016 (UTC)[odpovedať]

Zaujímavé, že ti prijatie/neprijatie nevadilo keď ma na to upozorňoval Teslaton. To sa hodilo, však? Dopadlo to presne ako som si myslel, že dopadne. Tri reverty nestačili.Aby som bol úprimný unavuje ma ako vždy v sporoch s istým redaktorom som ja ten, čo ustúpi a istý redaktor revertuje ďalej musiac mať vždy posledné slovo. Opäť robíme medvediu službu čitateľom predlžovaním cesty k článku, ale prečo nie... Treba si zas niečo dokazovať... :( --Jetam2 (diskusia) 08:50, 9. február 2016 (UTC)[odpovedať]
Že k článku kolokvium existovala diskusia aj v tvojej diskusii som si všimol až neskôr. V každom prípade, keď už sa k tomu musím vyjadriť, tak Teslaton ti napísal: „Nazdar. Nevracaj pls. tretí krát úpravu [2], je v poriadku a doložená. Ak, tak to otvor v diskusii.“ Neupozorňoval na neprijaté pravidlo, upozorňoval na opakovaný revert ozdrojovanej a správnej úpravy článku.
RS Slobodný vysielač prešla hlasovaním, používa na sk wiki pomerne bežný spôsob odkazovania a ja nevidím prečo by som mal nechať tvoju úpravu tak, keď ide proti tomu. Ak by bola zmazaná, tak nepoviem. Hlasovanie však rozhodlo o jej zotrvaní. Ja nevidím problém v tom, že niekto revertuje chybný edit.
Predlžovanie cesty k článku je len mýtus, podrobnejšie sa tomu venoval Teslaton. Vasiľ (diskusia) 11:34, 9. február 2016 (UTC)[odpovedať]
O troch revertoch tam bolo aj keď nepriamo. Ide predovšetkým o ducha, nie o literu. Ja som prestal aj keď som nepovažoval obsah za správny a v dobrej viere. Ty v úpravách pokračuješ, lebo si myslíš, že sú správne. Ako by to vyzeralo keby ostatní konali ako ty a pokračovali v revertovaní, aby boli revertovaní +1. krát a revertovali +2. krát? Nejde o to, že chcem mať vždy pravdu. Chcem, aby mal aspoň niekedy niekto iný pravdu ako ty. (Pravdu myslím v tom koho verzia článku/RS atď. ostane.
Pri Teslatonovej argumentácii čo si nalinkoval je predpoklad, že človek vie aký má článok názov keď ho hladá cez webový vyhľadávač alebo cez políčko na Wikipédii. Nemusí to vždy byť správny predpoklad. Príklad: Myslí si, že Slobodný slovenský vysielač je ten súčasný, klikne na link a zistí, že článok je o historickom. V ideálnom prípade ho na to upozorní link (šablóna) na vrchu článku a hodí ho jedným klikom na správny článok. V tvojom prípade ho link (ak tam vôbec je) hodí na rozlišovaciu stránku. Možno je len dvojvýznamová a zdrží sa tam len 4 sekundy. Ale možno je naformulovaná ako Rozhlas a človek musí stráviť viac než pár sekúnd, aby rozšifroval aký význam to vlastne potrebuje. Ak článok existuje, kliká naň. Cesta je dlhšia. Tie pozri šablóny majú aj tú výhodu, že informujú človeka, že existuje druhý/iný význam pričom má čiteteľ, aj bez kliknutia (!) celkom dobrú predstavu o čom druhý článok je. Čo sa týka Wikiliniek: spomínané zľahčovanie života sa u nás vyskytuje častejšie než je dobré. Snažím sa wikilinky opravovať keď niečo zbadám pri bežnom čítaní (a mám čas a chuť). Ale nezriedka sa mi stáva, že RS je tak zachumlená, že sa otrávený vrátim späť k článku a neopravím ju. Bavili sme sa o Twiste, pozriem na Wikipédiu, zelený link, kliknem, že opravím, ale... radšej som pokračoval v debate než pátral po rozhlasoch. Potom som založil hlasovanie.--Jetam2 (diskusia) 16:26, 9. február 2016 (UTC)[odpovedať]
Duch aj litera vraví, že zostala stránka Slobodný vysielač (rozlišovacia stránka). Ktorá v momentálnom stave (ktorý mnou nie je preferovaný) má byť odkazovaná zo stránky Slobodný vysielač. To je formát odkazovania v taktomto prípade a tvoje svojvoľné rozhodnutie, že v tomto prípade to tak nebude nie je pre mňa v ničom záväzné. Vasiľ (diskusia) 12:09, 13. február 2016 (UTC)[odpovedať]
Vasiľ, som zástanca štandardných RS, v tomto prípade je ale odkazovanie na (zátvorkovú) RS s 2 významami skutočne kontraproduktívnejšie, než priamy odkaz z primárneho bezzátvorkového pojmu na druhý význam. Buď by to chcelo dať RS na primárny bezzátvorkový tvar, alebo potom skutočne {{pozri}} zo súčaného primárneho tvaru. Odkaz na 2-významovú zátvorkovú RS prináša akurát predĺženie navigácie na druhý význam, pričom benefit, ktorý by to vyvážil, nenachádzam. --Teslaton (diskusia) 17:35, 13. február 2016 (UTC)[odpovedať]
Rovnako som za RS na názve Slobodný vysielač. Vasiľ (diskusia) 07:16, 19. február 2016 (UTC)[odpovedať]

@Jetam2, Lišiak: Je to rozpačité:

  • v momente, keď sa hlasovalo o zmazaní RS, obsahovala 3 samostatné významy: [1]. Momentálne už obsahuje len dva.
  • {{pozri}} v úvode Slobodný slovenský vysielač je podľa mňa zbytočná, pretože ide o dostatočne špecifický názov (SV pod takým názvom nevystupuje).
    Plus čisto súkromne – škoda degradovať pamiatku SSV explicitným spájaním s tou Rostasovskou extrémisticko-konšpiračnou žumpou, čo sa na tom názve priživuje.
  • v úvode Slobodný vysielač (pokiaľ je pod týmto nezátvorkovým názvom čl. a nie RS) by som {{pozri}} s odkazom na Slobodný slovenský vysielač nechal, pretože v prípade SV ide o jedno zo zaužívaných pomenovaní SSV.
  • RS mi za súčasného stavu (len dva významy; rozlišovačka nie je pod nezátvorkovým názvom) príde skutočne zbytočná

--Teslaton (diskusia) 19:48, 9. február 2016 (UTC)[odpovedať]

Súhlasím, skôr by som navrhoval Slobodný vysielač dať ako redirect na Slovenský slobodný vysielač (viď [2]) a to obskúrne rádio dať na Slobodný vysielač (internetové rádio). Občianske združenie – ako som tvrdil aj pri hlasovaní o zmazaní – je z nášho hľadiska nevýznamné. Všetky zdroje sa týkajú rádia, nie OZ, ktoré môže byť nanajvýš niekde spomínané pri financovaní.--Lišiak (diskusia) 20:53, 9. február 2016 (UTC)[odpovedať]
Vďaka za kompromisný návrh, Teslaton. Akceptujem. Rozlišovačka je fakt zbytočná. Čo tak znovuotvoriť hlasovanie? "Jakžtakž" by dávala zmysel keby bola v bezzátvorkovom tvare RS a novodobý vysielač by bol Slobodný vysielač (internetové rádio). Ale nebol by som s tým spokojný.--Jetam2 (diskusia) 09:24, 10. február 2016 (UTC)[odpovedať]

Ošetrovateľ[upraviť zdroj]

Prosím, prídaj zdroj úpravy. Vďaka!--Jetam2 (diskusia) 09:50, 22. február 2016 (UTC)[odpovedať]

Diskusia:Ošetrovateľ (zdravotníctvo). Nebola to úprava, ale revert neozdrojovaného editu. Vasiľ (diskusia) 09:55, 22. február 2016 (UTC)[odpovedať]

Okay teda. Nabudúce by bolo fajn to nejako označiť v úprave.--Jetam2 (diskusia) 10:34, 22. február 2016 (UTC)[odpovedať]
Stačí si porovnať revízie. Celkovo ten editor robí dosť zlé edity (sestra (zdravotníctvo)), takže kvôli tomu revert. Vasiľ (diskusia) 10:41, 22. február 2016 (UTC)[odpovedať]
Stačí vyplniť zhrnutie. Tak je zvykom...--Jetam2 (diskusia) 10:42, 22. február 2016 (UTC)[odpovedať]
To je pravda. Vasiľ (diskusia) 10:44, 22. február 2016 (UTC)[odpovedať]

Gelnica vymazanie príspevku[upraviť zdroj]

Dobrý deň, chcel by som len podotknúť, že tie texty sú pôvodne z knižky o Gelnici, čo som tam aj ku každej citácii uviedol, a to, že tie texty použili na stránke mesta Gelnica, neznamená že sú len okopírované. ak si chcete prezrieť ISBN vydania v citácii, budete vidieť že tá informačná knižka existuje. hľadal som viaceré dôvody na diskusiách aj v podmienkach wikipédie, ale nezdá sa mi, že by celé články museli byť zmazané. uviedol som citácie a označil zdroj. Preto vás prosím, obnovte tieto texty. --Pomidor000 (diskusia) sa nepodpísal(a)

Text bol v rozsiahlych pasážach doslovne zhodný s tým na stránke mesta Gelnica. Také texty sa odstraňujú. Je treba to preformulovať, pretože inak je to porušenie autorských práv. Vasiľ (diskusia) 10:11, 22. február 2016 (UTC)[odpovedať]

Síce práve možnosť zhody s inými použitiami je dôvodom uvádzania zdroja, ale vlastne ani možnosť existencie jedného potomka nie je povinná. - - Contexterr (diskusia) 11:20, 3. marec 2016 (UTC)[odpovedať]

Dobrý deň, mohol by som vedieť, prečo bol vrátený obsah v témach "Kábel" a "Lano". Zdalo sa Vám tam niečo nesprávne, zbytočné, alebo málo odborné (teda naproti pôvodnému textu)? Srdečná vďaka za odpoveď. M.Ď.

Ahoj, můžu znát tajemství Tvých bleskových revertů? Mnohdy jsi rychlejší než rollback :D. Díky za patrolu! OJJ (diskusia) 06:03, 26. február 2016 (UTC)[odpovedať]

Ahoj. Ďakujem za wikimetál. Čo sa týka revertov, tak asi to proste robím už dlho, takže sa aj rýchlosť reakcie zvýšila. Vasiľ (diskusia) 06:55, 26. február 2016 (UTC)[odpovedať]

Ešteže zvyšovanie reakčnej rýchlosti nesúvisí priamo úmerne s jej kvalitou - -Contexterr (diskusia) 10:55, 3. marec 2016 (UTC)[odpovedať]
Čoho presne sa tento komentár má týkať? Vasiľ (diskusia) 11:51, 3. marec 2016 (UTC)[odpovedať]
Nebolo by bývalo rozumnejšie sa nad možnosťami vlastnej schopnosti vnímania súvislostí namiesto jej prezentácie zamyslieť? -- Contexterr (diskusia) 12:19, 3. marec 2016 (UTC)[odpovedať]
Opäť raz? Čo sa tento komentár týka v čom sa prejavuje moja neschopnosť zamyslieť sa? Vasiľ (diskusia) 12:21, 3. marec 2016 (UTC)[odpovedať]
Preukázateľná redaktorská činnosť editáciou odkazovania matematických definícií predpoklad schopnosti opakovaného zamyslenia sa nevylučuje, aj keď nie je dostatočne jednoznačným dôkazom existencie predchádzajúceho. -- Contexterr (diskusia) 14:07, 3. marec 2016 (UTC)[odpovedať]
Stáva sa to pre mňa čím ďalej tým menej jasným, že o čo vám ide. Vasiľ (diskusia) 14:20, 3. marec 2016 (UTC)[odpovedať]
Zrejme stojí za uváženie samostatná formulácia logického zdôvodnenia jedného konkrétneho revertovania niektorej z úprav odkazov stránky Gradient, súčasne neimplikujúca nemožnosť existencie aplikovania rovnako definovanej logiky pre zdôvodnenie iného, aj na úkor možného vynechania k zvyšovaniu rýchlosti reakcie revertovania pravdepodobne nevyhnutne potrebného opakovania predmetnej činnosti. -- Contexterr (diskusia) 15:36, 3. marec 2016 (UTC)[odpovedať]
V článku gradient ste zle naformátovali wikiodkazy. To je celé. Druhý prípad bol odkazovanie typu [3], ktoré má zmysel, len ak článok existuje. V tejto chvíli neexistuje, tak som úpravu vrátil. 06:54, 4. marec 2016 (UTC)
Akceptovanie overiteľnosti logickej oprávnenosti hodnotenia kvalitatívnych parametrov formátovania, pregnantne vyjadrenej v jednom z hlavných pilierov Wikipédie o nie nemennosti jej pravidiel, samozrejme zmysel má, ak existuje. -- Contexterr (diskusia) 07:50, 4. marec 2016 (UTC)[odpovedať]
Ak to malo byť k revertom [4] a [5]: neexistuje RS pre izomorfizmus, takže dávať odkaz v tvare „izomorfizmus (matematika)“ je hlúposť. Vasiľ (diskusia) 07:53, 4. marec 2016 (UTC)[odpovedať]
Predsa ak RS pre izomorfizmus neexistuje, tak je to presne v súlade s danou skutočnosťou prezentované formátovaním odkazu. Presmerovanie odkazu na stránku s inou definíciou je v súlade s ktorým konkrétnym pilierom zásad Wikipédie? -- Contexterr (diskusia) 08:51, 4. marec 2016 (UTC)[odpovedať]
Nie je, neurobili ste to správne. Izomorfizmus v terajšej podobne obsahuje aj matematický význam. Že sa tam RS hodí viac je pravda. Ale najprv by musela vzniknúť (aj so zdrojmi). Vasiľ (diskusia) 08:54, 4. marec 2016 (UTC)[odpovedať]
Izomorfizmus v terajšej podobe obsahuje matematický význam rovnako, ako odkaz na izomorfizmus v terajšej podobe obsahuje recept na prípravu praženice z kohútieho kikiríkania. -- Contexterr (diskusia) 11:26, 4. marec 2016 (UTC)[odpovedať]
Čítame ten istý text? Lebo ja tam vidím: „Matematické definície izomorfizmu sú väčšinou založené na algebraickej definícii, podľa ktorej je izomorfizmus bijektívny homomorfizmus.“ Vasiľ (diskusia) 23:56, 4. marec 2016 (UTC)[odpovedať]
Nakoľko jednoznačná odpoveď poskytnutím vyjadrenia v súlade s Podmienkami použitia Wikipédie je podmienená znalosťou presnej a úplnej špecifikácie entít, vrátane s nimi súvisiacich relácií, ktorými je určená definícia zamlčaného podmetu vety "Čítame ten istý text?" predchádzajúceho príspevku tejto diskusie, je možná výhradne entitou predmetnú otázku formulujúcou. -- Contexterr (diskusia) 05:42, 5. marec 2016 (UTC)[odpovedať]
Vidím reakciu bez informačnej hodnoty. Nechápem kvôli čomu a na čo reagujete. Vasiľ (diskusia) 18:00, 6. marec 2016 (UTC)[odpovedať]
Ďakujem. Nejednoznačnosť otázky "Čítame ten istý text?", bez poskytnutia dodatočných ínformácií o jej obsahu inú hodnotu reakcie bez prekročenia pravidiel Wikipédie a v súlade s deklarovaným vyjadrením redaktora Teslaton, umožňuje výhradne jemu. -- Contexterr (diskusia) 19:27, 6. marec 2016 (UTC)[odpovedať]
Informácie boli dostatočné, pretože som uviedol citáciu, ktorá daný text umožňovala identifikovať (a samozrejme azda viete kvôli čomu mi sem píšete).
Teslaton oprávnene upozorňoval na bezobsažnosť diskusii, ktorá bez pridanej hodnoty v podobne tvorby encyklopédie môže viesť k zablokovaniu. Vasiľ (diskusia) 19:47, 6. marec 2016 (UTC)[odpovedať]
Poznanie dôvodu konania nutne neznamená využívanie telepatických schopností na presnú identifikáciu zamlčaného "my" z "Čítame ten istý text?". -- Contexterr (diskusia) 11:51, 7. marec 2016 (UTC)[odpovedať]
Píšete mi vety, ktoré sú iba balast. Vasiľ (diskusia) 06:57, 8. marec 2016 (UTC)[odpovedať]

Tammi Dúbravka[upraviť zdroj]

Dobrý deň, Vasiľ,

mali by sme záujem pridať na Wikipediu článok o projektoch YIT s cieľom informovať o postupe prác, lokalite a celkovo inováciách zo strany fínskej spoločnosti a ich pôsobení na Slovensku. Prosím, mohli by sme vedieť, prečo bola stránka o Tammi Dúbravka navrhnutá na zmazanie? Ako by sme ju mohli vylepšiť, aby spĺňala všetky kritériá Wikipedie?

Ďakujeme.

Boris --Borisko B. (diskusia) sa nepodpísal(a)

Dobrý deň.
Je tu viacero problémov, preto váš článok nie je akceptovaný:
Vasiľ (diskusia) 13:49, 16. marec 2016 (UTC)[odpovedať]

Koľko eště doplniť, aby sa článok stal plnohodnotným? --Nadvšenec (diskusia) 21:07, 16. marec 2016 (UTC) Čo mám ešte zmeniť, pridať? --Nadvšenec (diskusia) 15:03, 17. marec 2016 (UTC)[odpovedať]

Dobrý deň. Už by som to videl o čosi lepšie, treba to ale presunúť na tvar v jednotnom čísle. Vasiľ (diskusia) 16:01, 17. marec 2016 (UTC)[odpovedať]

Ja vám dávam súhlas stránku presunúť, ale kedy zmizne šablóna? --Nadvšenec (diskusia) 20:21, 17. marec 2016 (UTC)[odpovedať]

Článok môžete upraviť do jednotného čísla, ale už po niekoľkýkrát sa chcem opýtať, kedy zmizne šablóna. Myslím, že článok bol dostatočne rozšírený a je encyklopedický. Tiež už ho viac nemôžem doplniť, pretože sa bojím, že do neho vložím klamné informácie. --Nadvšenec (diskusia) 19:43, 18. marec 2016 (UTC)[odpovedať]

Ako pozerám, už to niekto poriešil. {{Na úpravu}} tam však patrí, s tým súhlasím. Vasiľ (diskusia) 23:21, 18. marec 2016 (UTC)[odpovedať]

Sieň slávy slovenského futbalu[upraviť zdroj]

Zdravím, mám otázku: z akého dôvodu vymazávaš z článku meno Karol Galba? --PeterKLK (diskusia) 19:38, 31. marec 2016 (UTC)[odpovedať]

@PeterKLK: Maskování se za jiného editora nebo prapodivné "podepsání"? -OJJ 17:52, 31. marec 2016 (UTC)[odpovedať]
Ja len toľko, že článok som upravil a doplnil relevantné zdroje. Už by to malo byť OK.--JanoB (diskusia) 21:13, 31. marec 2016 (UTC)[odpovedať]
Problém je v zdroji: cas.sk a podobne nie sú akceptovateľné. Vasiľ (diskusia) 05:58, 1. apríl 2016 (UTC)[odpovedať]

Tak radšej vymažeme časť článku a tým článok znehodnotíme lebo je nekompletný. Tak vymaž zdroj a na danú vetu daj šablónu bez zdroja a nenič články. --Gepetito (diskusia) 10:51, 1. apríl 2016 (UTC)[odpovedať]

Nie je možné ponechať informácie s tak neprípustným zdrojom. {{Bez citácie}} je iné riešenie, ale nerád dávam veľa šablón, nepríde mi to dobré. Vasiľ (diskusia) 13:49, 2. apríl 2016 (UTC)[odpovedať]

Zhrnutie úprav[upraviť zdroj]

Na takéto poznámky (nesúvisiace s úpravou) je vhodnejšia diskusia k článku, príp. diskusia redaktora.--Lišiak (diskusia) 15:22, 4. apríl 2016 (UTC)[odpovedať]

Poznámka súvisela s úpravou, pretože pridaná hodnota bola nulová: z ISO 690 na ISO 690. Vasiľ (diskusia) 05:59, 5. apríl 2016 (UTC)[odpovedať]

Nehovorím o obsahu, ale o forme. Jednoducho by sa v zhrnutí úprav takéto poznámky, patriace do diskusie, uvádzať nemali. K obsahu: Mal som toho v úprave viac, ale napokon som uložil len štylistiku. „Nulová hodnota“ – ako sa to vezme, keď tam textu bude viac, Harvard je pružnejší.--Lišiak (diskusia) 08:27, 5. apríl 2016 (UTC)[odpovedať]

[6]. -OJJ 06:08, 5. apríl 2016 (UTC)[odpovedať]

To je rovnako aj pre teba bežný edit. Vasiľ (diskusia) 06:14, 5. apríl 2016 (UTC)[odpovedať]

Non-binary[upraviť zdroj]

Stále mi stránku označuješ ako "urgentne upraviť" a ja by som rada vedela čo také tam treba urgentne upraviť, lebo na to naozaj neviem prísť. Ďakujem za odpoveď! --Betkaludmova (diskusia) sa nepodpísal(a)

Zdravím. Článok sa musí opierať o spoľahlivé zdroje. Bezmenná stránka na freewebe a video z yotube to nie sú. Vasiľ (diskusia) 17:35, 9. apríl 2016 (UTC)[odpovedať]

Už som tam pridala ďalšie zdroje, ktoré podľa mňa sú spoľahlivé (a nielen podľa mňa, vzhľadom na to, že ma anglickej Wikipédii sú tiež označené ako spoľahlivé), tak prečo mi to stále označuješ ako "urgentne upraviť"? --Betkaludmova (diskusia) sa nepodpísal(a)

Pridali ste odkazy na články z ktorých Váš článok nečerpal. Nepridali ste žiadne zdroje.
Váš článok je preložený z http://gender.wikia.com/wiki/Non-binary , čo je síce povolené, pretože aj wikia.com je pod licenciou CC, ale je to freeweb a tá stránka nemá nič z toho, aby bola považovaná za spoľahlivý zdroj. Preto stále urgent. Vasiľ (diskusia) 18:25, 9. apríl 2016 (UTC)[odpovedať]

Případná omluva[upraviť zdroj]

V Wikipédia:Žiadosť o práva správcu/OJJ a souvisejících diskusích mi bylo řečeno, že jsem vlezlý tím, že kolikrát poděkuji/omluvím se za každou drobnost. Rozhodně tím nechci nikoho obtěžovat, takže protože jsem Ti psal několikrát, bych se rád omluvil, pokud Tě mé diskuse/maily obtěžovaly. Reagovat netřeba. Hezký den přeje ---OJJ 14:34, 3. jún 2016 (UTC).[odpovedať]

Vo vzťahu ku mne, som nič také nepociťoval. Vasiľ (diskusia) 17:16, 3. jún 2016 (UTC)[odpovedať]

Nezisková organizácia[upraviť zdroj]

Dobrý deň, rád by som sa informoval, z akých dôvodov je stránka o neziskovej organizácii neziskovej organizácii označená na rýchle zmazanie s dôvodom "self promo". Na Wikipédii existuje pár článkov o neziskových organizáciách, ktoré s týmto problém nemajú, resp. sa takéto hlásenie na ich wikistránke nenachádza. Viete mi, prosím, vysvetliť, prečo s tým máme problém práve my, aj keď sme rovnako neziskovou organizáciou? Ďakujem! Apodhajecky

Dobrý deň.
Pozrite, prosím, Wikipédia:Wikipedická významnosť a Wikipédia:Konflikt záujmov. V konflikte záujmov ste. O vašej organizácii musia existovať nejaké netriválne zdroje. Ja som ich schopný nájsť nebol, tak som aj preto dal článok na zmazanie. Vasiľ (diskusia) 10:12, 22. jún 2016 (UTC)[odpovedať]

10 rokov na Wikipédii[upraviť zdroj]

Zdravím Ťa. Všimol som si, že dnes ubehne 10 rokov od Tvojho prvého registrovaného príspevku na Slovenskej Wikipédii. Nech sa Ti ďalej darí!--Pelex (diskusia) 06:48, 21. júl 2016 (UTC)[odpovedať]

Udeľujem Ti toto Vyznamenanie za dlhodobú aktivitu pri príležitosti výročia 10 rokov Tvojej činnosti na Wikipédii.

--Pelex (diskusia) 06:48, 21. júl 2016 (UTC)[odpovedať]

Ak chces vlož si vyznamenanie na redaktorskú stránku.--Pelex (diskusia) 06:48, 21. júl 2016 (UTC)[odpovedať]

Ďakujem za pozornosť. Vasiľ (diskusia) 07:21, 21. júl 2016 (UTC)[odpovedať]

Greetings.

Could you create the article en:Azerbaijan at the Olympics in Slovak?

Thank you. --31.200.22.107 (diskusia) sa nepodpísal(a)

Hellow. Unfortunetly, I'am not interested in sport. Vasiľ (diskusia) 05:46, 27. júl 2016 (UTC)[odpovedať]

Úprava stránky Vírus[upraviť zdroj]

Dobrý deň, chcel by som sa spýtať, či by som nemohol upraviť a rozšíriť článok Vírus, lebo poznám zdroje a veci spojené s prírodou ma zaujímajú. A napíšte mi, čo by som ešte mohol upraviť.--NewBorn16 (diskusia) sa nepodpísal(a)

Dobrý deň. Určite môžte, každý môže editovať články wikipédie. Treba podržiavať úpravu a používať spoľahlivé zdroje. Vasiľ (diskusia) 05:10, 29. júl 2016 (UTC)[odpovedať]

Šablóna na rozlíšenie významu[upraviť zdroj]

Zdar! Vravíš, že {{iné významy}} tam nepatria. Ako potom rozlišovať významy? --Jetam2 (diskusia) sa nepodpísal(a)

Predsa existuje RS Sia. Vasiľ (diskusia) 12:23, 4. august 2016 (UTC)[odpovedať]

Ako na ňu z článku odkázať?--Jetam2 (diskusia) 12:25, 4. august 2016 (UTC)[odpovedať]
Nijako. Pokiaľ existuje RS na názve bez rozlišovacieho významu, tak sa zo záhlavia článkov, kde už rozlišovací príznak je, na ňu neodkazuje. Vasiľ (diskusia) 12:30, 4. august 2016 (UTC)[odpovedať]
Nuž nerobíme dobre, podľa mňa. Hodím to do krčmy.--Jetam2 (diskusia) 12:52, 4. august 2016 (UTC)[odpovedať]
Nie je to po prvý raz čo ti to vraciam. Rovnako keď je RS v tvare "dačo (rozlišovacia stránka)", tak sa odkazuje len z článku "dačo". Nie aj z ostatných. Takto je to na wiki roky, určite tých 10 čo si ja pamätám. Vasiľ (diskusia) 12:54, 4. august 2016 (UTC)[odpovedať]

Dobrý den[upraviť zdroj]

Promiňte, že píšu československy. Chtěl jsem se proste dozvědet, co bude s tím heslem, a právě proto jsem toto šablonu odstranil. Pokud chcete, mohu vám pomoct a pokračovat v psaní dalsích hesel (samozřejmě slovensky). Děkuji za pochopení. Pište, prosím, slovensky. (Anagram16 (diskusia) 07:16, 16. august 2016 (UTC))[odpovedať]

Dobrý deň. V diskusii nedokonalá slovenčina neprekáža. V hlavnom mennom priestore to ale považujem za problematické a preto som {{urgentne upraviť}} do článku kráľovská strofa vrátil. Vasiľ (diskusia) 07:21, 16. august 2016 (UTC)[odpovedať]
Děkuju za rychlou odpoved’. Pišete, že jste vratil šablonu „tl|urgentne upraviť”. Proč tedy není? Já jsem ji podruhé neodstranil. Opravil to heslo někdo jiný? Jsem si vědom, že ve slovenské Wikipedii hlavním jazykem je slovenčina (jinak by to nemělo žádny smysl). Pokud chcete spolupracovat, začnu se učit slovensky. Myslím, že mohu psát slovensky lépe než Google Translator. Když máte zájem o teorii literatury a anglickou literatury, rád pomohu. (Anagram16 (diskusia) 11:13, 16. august 2016 (UTC))[odpovedať]
Kolega článok upravil a šablónu odstránil. Ak chcete písať na sk wiki články, tak určite v slovenčine. Inak to nejde. Ďakujem, ak by som niečo potreboval, skúsim sa Vám ozvať. Vasiľ (diskusia) 11:22, 16. august 2016 (UTC)[odpovedať]

Úpravy BeeSafe[upraviť zdroj]

Dobrý deň, rád by som sa Vás opýtal v čom nastal problém pri pridávaní článku BeeSafe na Wikipédiu, nemyslím si že sa jedná o PR článok, taktiež údaje o počtoch sú v dnešnej dobe oveľa väčie. Myslím si že tento článok je dosť relevantný na to aby bol súčasťou Wiki a nie je to "odpad". Za Vašu skorú odpoveď Vám ďakujem. S pozdravom Matobeno1--Matobeno1 (diskusia) sa nepodpísal(a)

Nevidím významnosť danej témy, preto šablóna. Vasiľ (diskusia) 4. 9. 2016, 14:58 (UTC)
Prosím, čo konkrétne v článku túto významovosť nespĺňa? Matobeno1--Matobeno1 (diskusia) sa nepodpísal(a)
Čisto lokálna téma, rovnako zdroje. Malá rozšírenosť, okrem iného žiaden ohlas na stránke mesta. Vasiľ (diskusia) 4. 9. 2016, 17:22 (UTC)

Frizínske pamiatky[upraviť zdroj]

Chcem sa len uistiť, či Frizinské pamiatky je naozaj v slovenčine používaný terminus technicus, alebo by sa malo hovoriť o Freisingských pamiatkach, resp. zlomkoch? --LacoR (diskusia) 5. 9. 2016, 09:53 (UTC)

Ahoj. Čo som ja čítal v zdrojoch:

tak to všetko svedčí v prospech názvu ako je teraz. Vasiľ (diskusia) 5. 9. 2016, 11:16 (UTC)

Bolo by ešte dobré opraviť zelené linky. Do nadpisov sekcií sa referencie nepíšu. Díky!--Jetam2 (diskusia) 5. 9. 2016, 12:55 (UTC)

Ja žiadne zelené odkazy v článku nemám.
Referencie do nadpisov sa píšu (pozri odbornú literatúru). Pokiaľ viem, tak vyhľadávanie tejto chyby (ktorá nie je chybou) bolo vypnuté. Vasiľ (diskusia) 5. 9. 2016, 12:57 (UTC)
Neviem či chceš odkazovať na Bronta, ale pridávaš to ty tak by si mal za ne aj zodpovedať. V mechanike je hneď 15. Neviem akú odbornú literatúru máš na mysli. Ja to nevídam.--Jetam2 (diskusia) 5. 9. 2016, 13:11 (UTC)
Opakujem, v článku žiadne zelené odkazy nemám. Aby nenastal omyl: používam vzhľad wiki monobook.
V odbornej literatúre sa cituje (aj) tak, že je citácia hneď v nadpise kapitoly (resp. za nadpisom). Presne ako v článku mechanika vo viacerých sekciach. Vasiľ (diskusia) 5. 9. 2016, 13:21 (UTC)
Máš tam dynamika (3x), trajektória, čas, priestor, objem, hustota, teleso, hmotný stred, rýchlosť, stupeň voľnosti, impulz a napätie. V každom prípade naše zvyklosti sú iné než čo opisuješ.--Jetam2 (diskusia) 5. 9. 2016, 13:29 (UTC)
Pokojne je to možné, vďaka za počty. Rovnako je možné, že niektoré tam ostanú (nie vždy je jednoznačný význam na ktorý odkázať).
Zvyklosti (na wiki) sa prispôsobujú odborným knihám, nie naopak. Teslaton zoznam už potom neaktualizoval, mám túto tému za ukončenú s tým, že to nie je problém. Vasiľ (diskusia) 5. 9. 2016, 14:12 (UTC)
@Jetam2: K tejto veci:
  • spomínaná debata a zoznam boli motivované akútnym problémom, ktorý vtedy s nasadením niektorej verzie MW vznikol – telá referencií sa vtedy nejaký čas vyplúvali do položiek obsahu. Následne to bolo opravené a vyplúvajú sa znova len čísla (aj to je podľa mňa v obsahu zbytočné a mohlo by sa to vypúšťať, neprinútil som sa ale vtedy skúsiť to niekde na vhodnom mieste nastoliť).
  • tiež ref v nadpise výnimočne používam, ak by bolo pridanie do tela sekcie neprirodzené a umelo ju predlžovalo (typický prípad je sekcia tvorená čisto zoznamom). Rovnako situácia, kde sa referencia týka celej sekcie vyššej úrovne, ktorá má podsekcie, zvádza k takejto voľbe (je to najlogickejšie miesto, kam ref umiestniť).
  • Vasiľ: linky na rolišovačky farbí na zeleno voliteľný gadget. Pre rutinných redaktorov je celkom žiadúce mať to zapnuté, spolu so zafarbovaním wl. na presmerovania. Zapnúť si to môžeš v Nastavenia/Nástroje, sekcia Redaktorské rozhranie, položky: Zafarbiť wikiodkazy smerujúce na rozlišovacie stránky a Zvýrazňovať presmerovania. Na prvý pohľad potom vidno wl., ktoré je ev. možné skonkrétniť (samozrejme, sú situácie, kedy je odkaz na rozlišovačku alebo presmerovaciu stránku správny a žiadúci, nie je teda vhodné narovnávať ich slepo mechanicky).
--Teslaton (diskusia) 5. 9. 2016, 17:02 (UTC)
Výskyt desiatich referencií je už trochu problematický, nie? Určite sa nájde spôsob ako ich do textu zakomponovať. V obsahu to vyzerá nič moc ako spomínaš. Je otázne či je tvorba článkov zoznamovou metódou žiadaná. Gadget odporúčam každému, dokonca by som ho spravil povinným pre každého redaktora. S gadgetom či bez, linky na rozlišovačky treba eliminovať.--Jetam2 (diskusia) 5. 9. 2016, 18:29 (UTC)
Ďakujem Teslaton. Ano, spomínam. Vtedy v generovanom obsahu boli aj citácie viac-menej v úplnosti. Toto je presne prípad ako spomínaš: skupina referencií sa týka celej sekcie.
O nastavení viem, len som myslel, že to je iba pre Vector (až teraz som si to uvedomil, keď som pozrel odkaz od teba). V mechanike som časť wikiodkazov na RS opravil, časť ponechal.
Jetam2: Nie je problematický, pretože z nich článok (resp. jeho sekcia) čerpala a to treba uviesť. Sekcia sa týka rozdelenia a rozdelenie často máva podobu zoznamu jednotlivých delení (celkom by ma zaujímalo čo je „tvorba článkov zoznamovou metódou“).
Odkazy na RS som upravil (teda tie, kde to bolo vhodné). Nie vždy sa to dá, resp. je to vhodné (ako píše Teslaton). Vyfarbovanie by (minimálne pre mňa) bolo dosť zlé. Nemám chuť čítať príliš farebný text, pôsobí to rušivo.
Vasiľ (diskusia) 6. 9. 2016, 08:40 (UTC)

Malý a veľký slem[upraviť zdroj]

Malý a veľký slem sa píšu s e a nie z a, vráť to prosím naspať. --Otm (diskusia) 8. 9. 2016, 10:47 (UTC)

No, mám trochu pochybnosti:
Preto som to presunul. Ale pokojne pripíš, že aký tvar používa zväz. Vasiľ (diskusia) 8. 9. 2016, 10:54 (UTC)
Tvar slem a nie slam používa nielen zväz (v zdroji, ktorý som uviedol sa alternatívne uvádza sekundárne aj tvar slam), ale takmer všetci, ktorí na Slovensku bridž hrajú. Každý cudzí termín sa spočiatku používa v pôvodnom tvare, ak sa začne používať často, obvykle prejde do poslovenčenej podoby. Dodnes mnohí napíšu jazz, ale až na prípady, že chcem prilákať zahraničnú klientelu, tak sa už väčšinou použije džez. Stačí do googlu zadať rôzne slovné spojenia: malý slem (malý slam), veľký slem (veľký slam), slemová dražba, slem invint, ... plus obmedzenie na slovenské stránky, a tvar slam sa buď vôbec nevyskytne, alebo sa vyskytne ako jedna desatina či stotina tvaru slem. Nemienim tu viesť revertovacie vojny. Bohužiaľ som tu na našej wiki jediný "odborník" na bridž a bridžovú terminológiu, určite sa dopúšťam aj chýb, či moje chyby sa po čase môžu stať normou. V podstate som privítal tvoje doplnenie terminológie, ale ... :). Keďže som jeden z troch až piatich slovenských aktívnych bridžových publicistov, tak snáď polovica z vyhľadávaní budú moje články, ale aj po zredukovaní mojich článkov, sa pomer zmení nanajvýš na 1:5 až 1:50.--Otm (diskusia) 8. 9. 2016, 17:46 (UTC)
Poslovenčený termín však musí uviesť nejaká jazykovedná autorita, aby sme dodržiavali normu jazyka. Takto sú tam obe formy. Vasiľ (diskusia) 9. 9. 2016, 06:18 (UTC)

Reverty (2)[upraviť zdroj]

Dobrý deň, mohol by som vedieť, prečo bol vrátený obsah v témach "Kábel" a "Lano". Zdalo sa Vám tam niečo nesprávne, zbytočné, alebo málo odborné (teda naproti pôvodnému textu)? Srdečná vďaka za odpoveď. M.Ď. --212.5.222.10 (diskusia) sa nepodpísal(a)

Zdravím. Treba uviesť zdroj vašej úpravy. Ak neviete ako citovať, tak s tým Vám viem pomôcť. Vasiľ (diskusia) 9. 9. 2016, 11:05 (UTC)

Nazdar. Prečo ten presun pred znamienko [8], je to tak z nejakého dôvodu korektnejšie? Tá medzera za dvojbodkou tam bola možno otázna, ale indexom nalepeným priamo na slove sa snažím vyhýbať, štandard je myslím umiestnenie za interpunkčné znamienko, pokiaľ tam nejaké je. --Teslaton (diskusia) 22. 9. 2016, 06:39 (UTC)

Pri zoznamoch to zvykem takto písať. Inú príčinu to nemá. Ak je to z nejakého dôvodu problematické, tak pokojne vráť. Vasiľ (diskusia) 22. 9. 2016, 10:39 (UTC)

Slovník cudzích slov[upraviť zdroj]

čau, v článku Slovník cudzích slov (všeobecne), máš Slovník cudzích slov pre školu a prax (1988), a v rozlišovačke Slovník cudzích slov, ho nemáš, ktorý to je vlastne? --Gepetito (diskusia) 23. 9. 2016, 17:50 (UTC)

Ahoj. V RS je pod svojim neskorším názvom (ďalšie vydania). Dal som na pôvodný názov, Lišiak to presunul chybne. Vasiľ (diskusia) 24. 9. 2016, 15:53 (UTC)

v tomto článku máš Slovník cudzích slov pre školu a prax (1988) no keď to otvoríš tam sa rok 1988, vôbec nespomína, je tam že vychádza od roku 1997. preto sa pýtam, lebo keď je to ten istý, treba to aj do článku napísať, nie len vytvoriť presmerovanie. --Gepetito (diskusia) 24. 9. 2016, 16:00 (UTC)

Aha, už chápem.

Ono je to takto. Existuje:

  • IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária. Slovník cudzích slov pre školu a prax. 1. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1988. 519 s. a ešte aj
  • ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovník cudzích slov pre školu a prax. Veľký Šariš : Samo, 1997. 656 s. ISBN 80-967524-1-3. (neskoršie názvy už len pod názvom Slovník cudzích slov)

Takže idem opraviť to v článku. Vasiľ (diskusia) 24. 9. 2016, 16:06 (UTC)

Xenofobia[upraviť zdroj]

Dobry den,

co Vam vadi na oficialnom vysvetleni vyznamu slova Xenofobia a nahradenie povodneho par riadkoveho zavadzajuceho popisu? Nie som ziadny xenofob ale vytaca ma ak sa ludia odvolavaju na wikipediu a nasledne tam clovek najde popisane hluposti.. pozrite si prosim tento blog http://www.fobie.sk/2013/11/xenofobia.html a ak potrebujete dalsiu konzultaciu, poziadajte o to na Lekarskej fakulte Univerzity Komenskeho

S pozdravom

Aikimaniac--Aikimaniac (diskusia) sa nepodpísal(a)

Dobrý deň. Reagoval som v diskusii k článku. Vasiľ (diskusia) 27. 9. 2016, 11:30 (UTC)

Dobry den, aj ja som reagoval a uviedol jeden z mnohych zdrojov. Predpokladam, ze asi nebudete chciet na stranku vesat oskenovanu knihu aby bol zdroj overeny aj fyzicky. Aikimaniac

Mikušovce (okres Lučenec)[upraviť zdroj]

Oznam!
Do článku Mikušovce (okres Lučenec) si pridal(a) materiál, ktorý je zrejmou kópiou z iného zdroja. Wikipédia neumožňuje na svojich stránkach umiestňovať materiály chránené autorskými právami, ktoré nemajú výslovné povolenie od držiteľa autorských práv. Je to potenciálne porušenie aplikovateľného práva a našich zásad. Text bol odstránený, prípadne nahradený inštrukciami, ako nedostatok napraviť a ďalšie informácie nájdeš aj na stránke Wikipédia:VRTS. Ďakujeme.

--Palu (diskusia) 29. 9. 2016, 19:57 (UTC)

@Palu: Pôvod toho obsahu je už v skôršej revízii 28. júl 2009 19:13 redaktora Csala05, Vasiľ to len po ňom redigoval (a neodstránil celé). --Teslaton (diskusia) 29. 9. 2016, 20:08 (UTC)
Aha, viděl jsem jen tuto revizi. Dám tedy echo uživateli Csala05. --Palu (diskusia) 29. 9. 2016, 20:10 (UTC)

Varování[upraviť zdroj]

Ahoj, dík za patrolu, ale od začátku koukám, že moc nelepíš varování na DS. Chápu, že kolikrát to neberou vážně, ale min. jedno je vhodné; ten u Skrutky po něm třeba dal pokoj. -OJJ 3. 10. 2016, 08:58 (UTC)

Ahoj.
Dlhoročná skúsenosť vraví, že to v podstate vôbec nemá účinok. Možno tak pre protokol, ale ja v tom ozaj zmysel nevidím. Preto sa radšej sústredím na hlavný menný. Vasiľ (diskusia) 3. 10. 2016, 09:12 (UTC)

Jo. To chápu. Já obyčejně dávám jedno až dvě, ale oni to berou spíš jen pro zábavu. -OJJ 3. 10. 2016, 09:45 (UTC)

K tejto veci: upozornenia na DS nepovažujem za úplne zbytočné, hlavne pre ten protokol a eskalovanie – po vymazaní založených experimentov napr. už na prvý pohľad nevidno, nakoľko sa už dotyčná IP v nedávnej minulosti snažila. Ak som ale práve zahltený inou robotou alebo to neriešim z mašiny, len cez mobil, tak vandalizmus tiež len revertujem (prípadne vo vážnejších prípadoch blokujem), bez upozornení. --Teslaton (diskusia) 3. 10. 2016, 10:11 (UTC)

Nie vždy ide o nudiace sa deti, ktorým je nejaké upozornenie u ... Takých prípadov, kedy upozornenie experimentátora usmerní a „nakopne“ tým správnym smerom, je málo a podľa povahy úpravy je dobrý úmysel často badateľný. Nemyslím však, že vkladanie šablón je zbytočné. Pe3kZA 3. 10. 2016, 10:13 (UTC)

Odstránenie obrázka[upraviť zdroj]

Ahoj, Vasiľ! Chcem sa Ťa spýtať, prečo si odstránil tento obrázok. Ďakujem! --MDsmajlik (diskusia; príspevky) 4. 10. 2016, 12:58 (UTC)

Nesprávna mapa. Vasiľ (diskusia) 4. 10. 2016, 13:01 (UTC)
Ehm... a prečo je nesprávna? :) --MDsmajlik (diskusia; príspevky) 4. 10. 2016, 13:03 (UTC)
Článok uvádza úplné iné informácie a mapa sa upraviť nedá, pretože je needitovateľná. Pri takýchto starých ríšach je navyše skutočne presné vymedzenie problém. Plus sú zdroje striktne obmedzené na slovinské, čomu ja príliš neverím (to rozhodne nebolo územie, ktoré určite patrilo ku Samovej ríši). Podrobnejšie (aj s mapami):
  • MEŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu I. 2. opr. vyd. Praha : Libri, 2009. 564 s. ISBN 978-80-7277-407-4. S. 191 – 222.
  • SAMOVÁ ŘÍŠE. In: LUTOVSKÝ, Michal. Encyklopedie slovanské archeologie v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 431 s. ISBN 80-7277-054-3. S. 291 – 292. Vasiľ (diskusia) 4. 10. 2016, 13:21 (UTC)

Ahoj. Mám pocit, že to s tými presmerovaniami trochu preháňaš. Na uvedenú stránku nesmeruje nič a nezdá sa mi pravdepodobné, že by niekto hľadal oného drozda pod týmto tvarom. ONo celkom stačí do searchboxu zadať len "kolohrivec" a článok nájde.--Jetam2 (diskusia) 10. 10. 2016, 12:09 (UTC)

Ahoj. Ak to dobre chápem: ty máš pocit, že presmerovania zo synoným, ku ktorým je uvedený zdroj - majú byť problém? Vasiľ (diskusia) 10. 10. 2016, 14:05 (UTC)
Na citovanom URL žiadny kolohrivec nebol. Si si istý, že to nie je "drozd kolohrivec" prípadne "kolohrivec"?--Jetam2 (diskusia) 10. 10. 2016, 17:48 (UTC)
Tiež mi to v takomto tvare príde podozrivý "alternatívny názov" – tzn. skôr ako dva rôzne alt. názvy, v nejakom zdroji uvedené týmto spôsobom. --Teslaton (diskusia) 10. 10. 2016, 17:51 (UTC)
Jetam2: Pozri sa lepšie, ako „Iné slovenské mená (Other Slovak names)“ je tam uvedené: „kolohrivec vrchovský, drozd kolohrivec (kolohrivec), drozd kolohrivý“. Presmerovaní (pri názvoch vtákov) je v tomto tvare asi 15.
Hmm, ono by to chcelo lepšie citovať... Informácia nebola na url v referencii. Nuž v onom dokumente to teda je ale zdá sa mi nepravdepobné, že by toto mal byť reálny názov. V prípade ďatla (strakatého) veľkého sú to tri rôzne názvy, pri drozdovi kolohrivcovi (kolohrivcovi) len dva.--Jetam2 (diskusia) 11. 10. 2016, 22:00 (UTC)
Citované je to správne, pretože nie je vždy najvhodnejšie keď odkaz ide rovno na daný dokument, potom zasa nemáš ako overiť iné údaje (autor, vydavateľ, dátum poslednej aktualizácie). Vasiľ (diskusia) 12. 10. 2016, 05:54 (UTC)
Dobré by bolo keby URL smerovalo priamo na informáciu. URL s údajmi o autoroch by sa prípadne mohlo dať do poznámky. Keď človek kontroluje medzi klientami nemá moc času preberať linky na stránke.--Jetam2 (diskusia) 12. 10. 2016, 14:21 (UTC)
Vravím, potom nemáš ako skontrolovať iné údaje. Dva odkazy by som dal, ako je dokument nedostupný na dôvodnej adrese. Čo nie je tento prípad a azda každý zvládne pozrieť sa aj nižšie než na prvé riadky. Vasiľ (diskusia) 13. 10. 2016, 06:14 (UTC)
Teslaton: Debatoval som o tom s Brontom, preverí to. Je to možné. Ale sú tam aj názvy v tvare „ďatel (strakatý) veľký“, takže ten zdroj to používa z času načas aj takú formu (hoci je pri slovenských taxonomických názvoch je to dosť divné, ako Bronto vravel). Vasiľ (diskusia) 11. 10. 2016, 06:12 (UTC)

Vymazanie mojeho odkazu[upraviť zdroj]

Dobry den, Na wikipedii mate dobre spracované MKCH-10 diagnozy, kde uvadzate ako zdroj nczisk, udzs, Slovensko zavadza DRG system, kde kazdy lekar musi u pacienta zadat diagnozy a vykony, v praxi to znamena, ze ich musi hladat v zozname, kde je cca 34 000 poloziek, chcem sa opytat, ci mozem na vase stranky pridat odkaz na fulltextovy MKCH-10 vyhladavac, nejde o komercny odkaz...

Vzhledem ke jménu o komerční odkaz jde. Pokud ne, není vhodné hromadně vkládat do článků vyhledávače, které nemusejí mít s článkem ani moc společného. Rozšiřující hodnotu té tabulky jsem neviděl. -OJJ 14. 10. 2016, 14:56 (UTC)
A mimochodem, Wikipedie není sbírkou externích odkazů. Toto hromadné vkládání není dobře. -OJJ 14. 10. 2016, 15:00 (UTC)
Dakujem za odpoved, myslim, ze odkaz na stranke ma byt uzitocny pre citatela, a citatel chce rychlo najist kod ku diagnoze (alebo vykonu), alebo chce podla kodu rychlo najist diagnozu. Myslim, ze odkaz na fulltextovy vyhladavac je uzitocnej, ako odkaz http://www.symptomy.sk/diagnoza, ale ak je odkaz na fulltextovy vyhladavac v rospore s wiki pravidlami, tak to chapem, prajem prijemny den
Wikipédia:Wikipédia nie je lekárske konzílium, my jsme encyklopedie a lidi tu nemají hledat rady v případě nemoci, ale obrátit se na lékaře. -OJJ 14. 10. 2016, 15:10 (UTC)
http://www.symptomy.sk/diagnoza vs. http://www.techmed.sk/drg-vyhladavac-diagnozy-a-vykony/ ?
my jsme encyklopedie a lidi tu nemají hledat rady v případě nemoci, ale obrátit se na lékaře - http://www.symptomy.sk ?
Když mi řeknete, kde to je, nemusí to tam být. Tady byl ale jako hlavní problém spíš ten spam - řada odkazů v různých článcích od jednoho uživatele. -OJJ 14. 10. 2016, 15:24 (UTC)
nemam s wikipediou velke skusenosti, spamoval som vam to, lebo ste mi to velmi rychlo mazali, myslel som, ze to zle zadavam..., dakujem za vas cas ten odkaz mate sem https://sk.wikipedia.org/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A1_klasifik%C3%A1cia_chor%C3%B4b

Shrnutí[upraviť zdroj]

Nebudu Tě jako velezkušeného redaktora poučovat, ale vyplňuj trochu více shrnutí (př. [9], [10], [11] a najde se toho ještě hodně). Díky. ---OJJ 26. 10. 2016, 10:57 (UTC)

Pri väčších úpravách sa snažím, aby tam niečo opisné bolo. Pri menších niekedy vynechávam. Dobre, budem vo vypĺňaní dôslednejší. Vasiľ (diskusia) 26. 10. 2016, 12:41 (UTC)

Citovanie do článku, nie zhrnutia[upraviť zdroj]

Dobrý večer, cituj, prosím, v článku, nie v zhrnutí. Díky!--Jetam2 (diskusia) 28. 10. 2016, 18:28 (UTC)

V článku to už ako zdroj uvedené je. Vasiľ (diskusia) 28. 10. 2016, 18:29 (UTC)
Nie je problém to spraviť cez inline ref, aby bolo zrejmé, čo je z čoho. V prípade jediného zdroje je ale výsledok takýto: [12]... (Vasiľ: ak niečo z toho, kam som to doplnil, nevyplýva z toho zdroja, vyhoď to pls.) --Teslaton (diskusia) 28. 10. 2016, 18:34 (UTC)
Teslaton ma opäť predbehol :) Ale áno, cituj prosím, inline. Btw, to citovanie do nadpisov vyzerá dosť hrozne... --Jetam2 (diskusia) 28. 10. 2016, 18:38 (UTC)
V prípade, že je celá sekcia podľa dotyčného zdroja, je to menej zavádzajúce než ref ku konkrétnej položke/vete. --Teslaton (diskusia) 28. 10. 2016, 18:42 (UTC)
Keď je to z jedného zdroja, tak zvyknem to len uviesť ako zdroj. Vďaka Teslaton, ešte som to vyhodil z jednej sekcie, lebo tá je prevažne z databázy Slovenskej národnej knižnice. Inak tento tvoj sytém citovania plánujem v budúcnosti vyskúšať.
Citovanie v nadpise je v poriadku. Našťastie to uz negeneruje aj Do obsahu článku. Vasiľ (diskusia) 28. 10. 2016, 18:43 (UTC)
Online knižničný katalóg SNK zvyknem tiež citovať [13], formality citácie prípadne dolaď, ide mi o to, aby bolo zrejmé odkiaľ to pochádza (URL už odkazuje konkrétneho autora s dielami zoradenými podľa dátumu vydania). --Teslaton (diskusia) 28. 10. 2016, 18:53 (UTC)
Hrozí tam samozrejme, že pri najbližšej zmene URL schémy (napr. výmena toho knižničného systému za úplne iný, v rámci nejakého fasa IT "rozvojového projektu") tie URL prestanú platiť a náhrada môže byť netriviálna až nemožná (ako napr. pri MOŠ/MIS a ďalších účelových sajtoch Štatistického úradu). Ale doklad o tom, skadiaľ tie informácie pochádzali tam zachytený zostane. --Teslaton (diskusia) 28. 10. 2016, 18:56 (UTC)

Slovenské mena živočíchov so zátvorkou, otázka[upraviť zdroj]

Ahoj, u druhu Falco tinnunculus by mal byť správny slovenský názov so zátvorkou takto: sokol myšiar (pustovka) Rád by som sa najprv poradil, či to máme spraviť a premenovať aj stránku. Či je to v poriadku mať taký názov stránky. Ďakujem za radu a za pomoc v úpravách!--SanoAK (diskusia) 8. 11. 2016, 09:19 (UTC)

Ahoj. Pozeral som Slovenské mená vtákov sveta a tam je dosť neintuitívne uvedené, takže by som to dal ako sokol myšiar a pustovka (jednoslovný názov) ako presmerovanie. Vasiľ (diskusia) 8. 11. 2016, 09:27 (UTC)

vďaka, presmerovanie "Pustovka" už existuje, tak ma napadlo dať v prvom riadku takto: Sokol myšiar (pustovka) alebo pustovka obyčajná (lat. Falco tinnunculus) je dravec.. čo povieš? --SanoAK (diskusia) 8. 11. 2016, 09:49 (UTC)
Keď som to diskutoval s Brontom, tak mi vravel, že je to proste alternatívne jednoslovné synonymu, takže som upravi na podobu [14]. Vasiľ (diskusia) 8. 11. 2016, 12:42 (UTC)
Ďakujem že si sa tomu venoval a spravil!--SanoAK (diskusia) 8. 11. 2016, 13:05 (UTC)

2016 clown sightings[upraviť zdroj]

Prosím, neodstraňujte 2016 Klaunská pozorovanie. --24.251.24.185 8. 11. 2016, 09:25 (UTC)

Machine translation si reason for speedy deletion. Vasiľ (diskusia) 8. 11. 2016, 09:27 (UTC)

Well, please at least fix it. --24.251.24.185 8. 11. 2016, 09:30 (UTC)

For now it si subject o newspapers interest, not subject for encyclopedia. So there is no interest to keep it at sk wiki. Vasiľ (diskusia) 8. 11. 2016, 09:31 (UTC)

But it is popular. --24.251.24.185 8. 11. 2016, 09:32 (UTC)

This is (or at least should be) encyclopedia. Not web of popular subjects. Vasiľ (diskusia) 8. 11. 2016, 09:35 (UTC)

So we do not need the article yet? --24.251.24.185 8. 11. 2016, 10:03 (UTC)

AHoj VasiĽ,

pls mozes mi poradit, ako pridam na stranku infobox a obsah ? Nasledne mozem rozpisat clanok. Vdaka.

s pozdravom JS.--JurajS (diskusia) sa nepodpísal(a)

Zdravím. Pozri Šablóna:Infobox Webstránka. V prvom rade ale treba doplniť zdroje, ktoré potvrdzujú významnosť témy. Vasiľ (diskusia) 07:11, 11. november 2016 (UTC)[odpovedať]

Ahoj, info viac menej pre budúcnosť. Nemenila by som takú dôležitú informáciu bez preverenia. Skontrolovala som všetky väčšie wiki aj ich referencie, všade je 7. Len naša Pravda má 10.--Lalina (diskusia) 13:02, 11. november 2016 (UTC)[odpovedať]

Všade som vrátil na z mojej prvotnej úpravy 10.11. na 7. 11 (ako si ty dávala). Takže je to momentálne ešte treba revertnúť tvoj vlastný edit [15], kde si znovu vrátila dátum smrti na 10. 11. Vasiľ (diskusia) 13:04, 11. november 2016 (UTC)[odpovedať]

Pre protokol, ráno keď som revertoval nedoloženú zmenu dátumu [16], konfrontoval som to s viacerými zdrojmi (WD, ref z enwiki, spravodajstvo) a vtedy ešte uvádzali 10. --Teslaton (diskusia) 15:09, 11. november 2016 (UTC)[odpovedať]

Neskoro to oznámili. Možno aj preto ten počiatočný chaos.--Lalina (diskusia) 16:24, 11. november 2016 (UTC)[odpovedať]

Slovenské osobnosti z čias R-Ú[upraviť zdroj]

Nazdar. Je podľa teba čisto výskyt uhorskej osobnosti v Slovenskom biografickom slovníku dostatočný na jej prezentáciu ako "slovenskej" osobnosti (úvodná definícia, kategorizácia)? Tzn. bez explicitne uvedeného pôvodu, zjavne slovanského mena a pod. Pýtam sa v súvislosti s osobnosťami ako Ľudovít Némethy, ktorý sa narodil v Budíne, publikoval v latinčine a maďarčine (krstné meno máva v prameňoch tiež zapísané ako Lajos/Ludovicus), takže bez nejakej explicitnej informácie o slovenskom pôvode mám tendenciu uvádzať ho skôr ako "uhorskú" osobnosť (čo je všeobecnejšie a historicky zahŕňa aj Slovensko). --Teslaton (diskusia) 15:05, 12. november 2016 (UTC)[odpovedať]

Sám SBS to uvádza takto: „Slovenský biografický slovník je základnym historiografickým dielom, založeným na teritoriálno-etnickom princípe; obsahuje slovenské osobnosti, či už pôsobili doma, alebo v zahraničí, ako aj príslušníkov iných národností, ktorí na Slovensku žili alebo zo Slovenska pochádzali, na jeho území pôsobili a zohrali tu významnejšiu úlohu.“ ( Slovenský biografický slovník I A – D. Martin : Matica slovenská, 1986. S. 11. ).
Takže to „slovenský“ znamená rovnako príslušnosť k národu ako aj pôsobenie na území. Vasiľ (diskusia) 16:48, 12. november 2016 (UTC)[odpovedať]
No z toho "ako aj príslušníkov iných národností, ktorí ..." by som osobne dedukoval skôr ten záver, že výskyt v slovníku ešte osobnosť "automaticky" nekvalifikuje ako slovenskú. Budeme trebárs Nemca/Francúza/Angličana, pôsobiaceho v 17. storočí na území dnešného Slovenska, uvádzať a kategorizovať ako "slovenský"? --Teslaton (diskusia) 17:08, 12. november 2016 (UTC)[odpovedať]
Kvalifikuje ju ako slovenskú v zmysle „na Slovensku pôsobiaciu“. Vasiľ (diskusia) 17:58, 12. november 2016 (UTC)[odpovedať]
Ten prípad ale práve vystihuje formulácia "bol uhorský <profesia>, pôsobiaci (aj) na území dnešného Slovenska" a kategorizácia do "Uhorskí *", nie? --Teslaton (diskusia) 18:19, 12. november 2016 (UTC)[odpovedať]
Tiež sa prikláňam k tejto formulácii. Treba byť presný a nerobiť z každého Slováka.--Jetam2 (diskusia) 18:45, 12. november 2016 (UTC)[odpovedať]
Že bol uhorský je samozrejmé z toho, že pôsobil teda napr. na Slovensku, ktoré vtedy patrilo do Uhorska. V tomto prípade mi to príde tak, že slovenský uhorský (v rokoch od 1100 do 1918). Ťažko napísať uhorský, lebo určite veľká časť mohla pôsobiť (resp. pochádzať) aj mimo územia Uhorska. Vasiľ (diskusia) 21:40, 12. november 2016 (UTC)[odpovedať]
Ad "Ťažko napísať uhorský, lebo určite veľká časť mohla pôsobiť (resp. pochádzať) aj mimo územia Uhorska": potom ale "ešte ťažšie" napísať slovenský, pretože rovnako mnoho z nich pôsobilo/pochádzalo aj mimo územia dnešného Slovenska (čo je navyše výrazne menšie územie než celé Uhorsko/monarchia, takže pravdepodobnosť rastie). Mne ide hlavne o prípady, kedy je pôsobenie v rámci Uhorska zjavné (narodenie, pôsobenie, publikačná činnosť), no už menej zjavná je taká príslušnosť k Slovákom/Slovensku, ktorá by dotyčného kvalifikovala ako "slovenského". Tam mi príde bezpečnejší fallback to "uhorský". --Teslaton (diskusia) 15:22, 13. november 2016 (UTC)[odpovedať]
Slovenský biografický slovník či Biografický lexikón Slovenska málokedy píšu národnosť. A to rovnako pri evidentne slovenských či neslovenských menách.
Samotné kategórie sú pomôcka na hľadanie a treba ich poňať široko, takže tam by mi to neprekážalo (slovenský v zmysle na Slovensku pôsobiaci). V prvej vete by som to slovenský dával, ak to nejaký zdroj píše. Vasiľ (diskusia) 14:48, 16. november 2016 (UTC)[odpovedať]

Ahoj, pozri sa prosím na túto diskusiu. --Zajano (diskusia) 10:16, 16. november 2016 (UTC)[odpovedať]

No, asi by som dal iný obrázok. Keď súčasný robí problémy. Vasiľ (diskusia) 12:54, 16. november 2016 (UTC)[odpovedať]

Tak je lepšie ak si každé zariadenie samo určuje veľkosť obrázka, než keď má nejakú dopredu nanútenú. Ale oslovil si iných, takže tí sa predpokladám budú vedieť vyjadriť kompetentnejšie. Vasiľ (diskusia) 13:18, 16. november 2016 (UTC)[odpovedať]

Externé odkazy na stránke Banská Bystrica[upraviť zdroj]

Dobrý deň, prečo ste odtiaľ vymazali cestovné poriadky MHD (imhd.sk a cp.sk - MHD BB), boli tam 2 odkazy, 1 už dávno predtým, zmizol ale i ten. Človek má potom z dvoch väčší výber..ďakujem za vysvetlenie.--PeterBB1 (diskusia) sa nepodpísal(a)

Dobrý deň.
Pozrite, prosím, text Wikipédia:Čo Wikipédia nie je#Wikipédia nie je zrkadlo ani úschovňa odkazov, obrázkov či multimediálnych súborov. Kvôli tomu som odkazy odstránil. Vasiľ (diskusia) 11:59, 21. november 2016 (UTC)[odpovedať]

Latinské názvy[upraviť zdroj]

Díky za pořádné články! Jen bych Tě rád upozornil, že název latinský není správný. Ta jména jsou odborná a pocházejí sice částí z latiny, ale částí také z řečtiny. -OJJ 07:40, 22. november 2016 (UTC)[odpovedať]

Zdravím. Tie odborné názvy, hoci aj môžu pochádzať z iných jazykov sa považujú za latinské, pre botaniku to explicitne píše napr. [17]. Vasiľ (diskusia) 08:19, 22. november 2016 (UTC)[odpovedať]

Mečiarove amnestie[upraviť zdroj]

Ehm, na úpravu? Ďaľšie zdroje by článku určite neuškodili, ale to sa dá povedať o každom. Aj keď sú (zatiaľ) zdroje "len" "publicistické" nesúhlasím so šablónou. Je tiež pozoruhodné, že obyčajne ťa články čo vzniknú bez akéhokoľvek zdroja nezaujímajú, ale sem šablónu dáš. Hmm.--Jetam2 (diskusia) 12:24, 24. november 2016 (UTC)[odpovedať]

Ako môže byť článok o práve napísaný na základe informácií z novín? To proste nejde a preto na úpravu, ak nie rovno na {{urgentne upraviť}}.
Nie, že „ďalšie zdroje by článku nezaškodili“, on potrebuje úplne iné zdroje (z mojich článkov: sela (slovo), resp. výhonok bulvárna tlač; azda vidieť, že ja konkrétne používam iné veci ako web).
Články, ktoré sú bez zdroja (alebo s nekvalitným zdrojom) dávam často na urgent, resp. tieto informácie odstraňujem napr. Takže píšeš nepravdy. Vasiľ (diskusia) 08:19, 28. november 2016 (UTC)[odpovedať]
Ono to neni len o práve. Hlavne o politike. Vyjadrenia právnikov sa dajú získať aj z novinových zdrojov. Nehovoril som o tvojich článkoch, ale o článkoch čo píšu iní a nedávajú žiadne zdroje. Niektoré dávaš na urgent, ale všetko nie. Nicméně, {{urgentne upraviť}} by v prípade Mečiarových amnestií bolo totálne mimo.--Jetam2 (diskusia) 19:58, 28. november 2016 (UTC)[odpovedať]
Je to amnestia, takže právo. Vyjadrenia právnikov pre médiá sa dajú získať z novín, dosť pochybujem, že niečo odborné sa nájde v bežnej publicistike. Rovnako aj čo sa politiky týka, určite k tomu existuje aj viac ako len vyjadrenia politikov z médií. Nedá sa tvoriť encyklopédia primárne z novinových článkov, to je proste nezmysel.
Pochybujem, že by bol urgent úplne mimo, pretože článok je len dobre naformátovaný a primerane dlhý, inak štandardom moc neodpovedá. Vasiľ (diskusia) 07:13, 29. november 2016 (UTC)[odpovedať]
Aj právo. Noviny vs. publicistika? Neviem celkom ako to myslíš... Článok ponúka základnú orientáciu v téme: o čo ide, prečo vznikli či dôvody prečo chcú niektorí poslanci amnestie zrušiť aj dôvody prečo to podľa iných aktérov nejde. Určite existujú ďalšie právne analýzy, ktoré by článok mohol obsahovať. Ale tie sú v tejto situácii v istom zmysle sekundárne: momentálne záleží hlavne na tom aký prístup budú mať poslanci, príp. strany k (ne)zrušeniu. Viem, že preferuješ veci na ktoré sa dá hľadieť s väčším časovým odstupom. Aktuálnejšie veci majú tiež svoje miesto. Ale to sa už opakujem...--Jetam2 (diskusia) 22:03, 29. november 2016 (UTC)[odpovedať]
V tomto prípad sa dá ťažko opierať o knižné zdroje, keďže je to pomerne aktuálna vec a nie veľmi knižne zmapovaná. Ak by sme trvali len na knižných zdrojoch, tak by vlastne ani nemohli existovať články o aktuálnych udalostiach. A dátumy úmrtia by sme teda neviem odkiaľ potom dokladovali.--Lalina (diskusia) 22:23, 29. november 2016 (UTC)[odpovedať]
Jetam2: Článok neponúka základnú orientáciu v téme, pretože ani neuvádza v akej forme (zákon/nariadene/rozhodnutie) vlastne amnestia vyšla a cituje ich sprostredkovane. Chýba vyjadrenie ústavného súdu. Rovnako nechápem číslovaniu postupu zrušení, je tam medzera v tom ako si to uviedol. Asi len veľmi ťažko pôjde vyslovene o aktualitu, vzhľadom, že ide o 18 rokov starú záležitosť. Vasiľ (diskusia) 08:02, 1. december 2016 (UTC)[odpovedať]
Lalina: Mám nedôveru v tvojej analýze výskytu knižných zdrojov, pretože ty ich proste aj tak nepoužívaš. Minimálne časť článkov o aktuálnych udalostiach je tu aj tak zbytočné, pretože po počiatočnom nadšení ich aj tak už pôvodný autor neaktualizuje. Ale opakujem: Mečiarove amnestie nie sú aktualita, veď sú tu od roku 1998. Vasiľ (diskusia) 08:02, 1. december 2016 (UTC)[odpovedať]
Vasiľ, Tvoje dôvera či nedôvera je nepodstatná. Dosť pochybujem o knižných zdrojoch k rokom 2015 a 2016. A povedala som pomerne.--Lalina (diskusia) 16:58, 1. december 2016 (UTC)[odpovedať]
Možno pre teba. Je však odôvodnená, pretože ich nepoužívaš. Nikto nežiadal knižné zdroje k dvom hlasovaniam v parlamente. Ide mi o kvalitné zdroje k téme, ktorá už má 18 rokov. Z novín kvalitný článok nenapíšeš, hoci si tu časť ľudí myslí dačo iné. Vasiľ (diskusia) 08:07, 2. december 2016 (UTC)[odpovedať]
A nedokážeš to o tie uvádzané veci (forma, vyjadrenie US) rozšíriť? --Teslaton (diskusia) 08:05, 1. december 2016 (UTC)[odpovedať]
Práve preto hovorím o základných informáciách. Číslovanie je prebraté zo zdrojov. Kiežby si každý článok posudzoval takto pozorne! (Ale zároveň ľudskejšie.)--Jetam2 (diskusia) 11:27, 1. december 2016 (UTC)[odpovedať]
Aj základné informácie musia byť z kvalitných zdrojov. Článok s vyslovene nevhodnými zdrojmi ťažko posudzovať inak. Že je ich tam počtom dosť a <ref></ref> sú tam časté, proste nestačí, to je príliš povrchné. Vasiľ (diskusia) 08:07, 2. december 2016 (UTC)[odpovedať]

@Jetam2: Nevidím to až tak striktne ako Vasiľ, myslím že článok prináša základný prehľad, chronológiu aj konkrétne fakty (keď nič iné, tak dátumy, aktérov, rozhodnutia, počty hlasov, …) a má svoju encyklopedickú hodnotu aj v súčasnej podobe. Napriek tomu som do čl. vrátil šablónu, pretože súhlasím, źe by to chcelo, okrem toho množstva citovaných politických vyhlásení, aj rozbor podľa nejakých odbornejších právnych zdrojov. --Teslaton (diskusia) 21:41, 3. december 2016 (UTC)[odpovedať]

@Teslaton: Asi si sa nepozerel na zdroje, ktoré tam sú.--Jetam2 (diskusia) 07:58, 8. december 2016 (UTC)[odpovedať]
Oprav ma, ak sa mýlim, no vidím tam 3 ref na Zz a fúru politických vyhlásení z novinových článkov. Odborné právne zdroje (analýzy/stanoviská/názory, čokoľvek) tam veľmi nevidím. Je to v zásade laický článok podľa laických zdrojov. Po pravde, nemám vysokú mienku o slovenskom práve, právnikoch, sudcoch, prokurátoroch, má to IMHO ako celok bližšie skôr k organizovanej zločineckej skupine než k odbornej čiinosti, no aj tak by to k takejto téme snáď chcelo niečo odbornejšie, aby to nebola len syntéza publicistiky a politických stanovísk. Predstav si písať článok o téme z nejakej inej oblasti, napr. o Jupiteri len podľa zdrojov typu novinové články. --Teslaton (diskusia) 08:17, 8. december 2016 (UTC)[odpovedať]
Pridal som do poznámky. Niektoré z komentárov sú právnicko-politické. Ale taká je nátura kauzy. Nech si už čitateľ sám urobí úsudok o slovenskom práve a právnikoch. Jupiter nebol celkom dobrý príklad. V tom článku je ozdrojovaná asi tretina informácií. Tiež sa nedá považovať za spoločensko-politický problém. Skôr mi vadí to, že do Wikipédie (stále) "púšťajú" články bez akéhokoľvek zdroja alebo články s minimálnymi zdrojmi nedostanú nálepku Na úpravu. Referendum v Taliansku v roku 2016. Určite sú mečiarove amnestie sú pre našu Wiki dôležitejším článkom než referendum v inej krajine. Článok o amnestiách informácie poskytuje a {{Na úpravu}} je tam nesprávne.--Jetam2 (diskusia) 09:00, 8. december 2016 (UTC)[odpovedať]
Ad Jupiter: ale tie zdroje čo tam sú, nie sú na úrovni novinových článkov s vyhláseniami. Čo sa týka iných čl., nič ti nebráni tie, ktoré považuješ za problematické so zdôvodnením označiť, nemá zmysel horekovať, že "sami od seba" nedostanú nálepku. Neviem, nech sa prípadne vyjadria aj ďalší, mne tam to odbornejšie poňatie chýba. --Teslaton (diskusia) 09:08, 8. december 2016 (UTC)[odpovedať]
Odborné zdroje. Pre právo to znamená napr. niečo z tohoto [18], či učebnice. Rovnako čo sa politiky týka, to nie sú len vyjadrenia politikov v novinách, tú sú aj politologické knihy a články. Z novín sa encyklopédia nepíše, to je ilúzia.
Podotýkam, že ešte aj samotné znenie si citoval podľa novín, nie podľa zbierky zákonov. Som rád, že to Human. doplnil. Vasiľ (diskusia) 09:36, 8. december 2016 (UTC)[odpovedať]

Focke-Wulf[upraviť zdroj]

Jestli jsi odebral hvězdičku, odmaž ho ze seznamu DČ a úprav pls. Wikidata. Jsem teď na mobilu a udělám to těžko. -OJJ 08:54, 6. december 2016 (UTC)[odpovedať]

Ďakujem. Zmenené. Vasiľ (diskusia) 08:59, 6. december 2016 (UTC)[odpovedať]

Focke-Wulf Ta 152[upraviť zdroj]

Viem, že ty sa rád držíš pravidiel. Ak si pozrieš kritériá pre dobrý článok, tak Focke-Wulf Ta 152 ich spĺňa.--Pelex (diskusia) 09:21, 6. december 2016 (UTC)[odpovedať]

Ahoj. Nebol by som si taký istý: „6. Článok neobsahuje dlhodobo neriešené šablóny údržby.“ Tento {{bez zdroja}} obsahuje už vyše 1,5 roka. Vasiľ (diskusia) 09:29, 6. december 2016 (UTC)[odpovedať]
@Pelex: Tu by som súhlasil z odznačením. Aj s odhliadnutím od formálnych kritérií, neozdrojované články by podľa mňa nemali byť prezentované ako "dobré". A btw., je tam aj bod „3. Zásadné fakty sú ľahko overiteľné v nezávislých zdrojoch, obsahuje aspoň dva takéto zdroje (v kapitolách zdroje alebo referencie).“, takže tvrdenie, že tento čl. v súčasnej podobe ktitériá spĺňa, skutočne trochu pokulháva... --Teslaton (diskusia) 09:38, 6. december 2016 (UTC)[odpovedať]
Souhlas. DČ má být nějakou vitrínkou a nerad tu neozdrojované texty vidím, sám se snažím citovat dostatečně. Tohle byla bída; naopak rád se kouknu na články Eryn. -OJJ 09:50, 6. december 2016 (UTC)[odpovedať]
Pôvodný autor deklaroval použitie zdojov na konci. Je to vec pohľadu. Nikto, žiadnu informáciu v texte nespochybnil.--Pelex (diskusia) 12:07, 6. december 2016 (UTC)[odpovedať]
@Pelex: Ospravedlňujem sa, sekciu Použité zdroje som po pravde doobeda v rýchlosti prehliadol. V tom prípade moja výhrada padá (inline ref sú vhodnejšie, s ohľadom na dobu vzniku by som ale uznal aj sumárne zdroje, pokiaľ je redaktor dôveryhodný). Ak je článok z pohľadu oborového insidera obsahovo v poriadku (osobne mám len dosť povrchný prehľad vo WWII letectve, takže to neviem kvalifikovane posúdiť), nemám výhradu voči DČ. --Teslaton (diskusia) 17:43, 6. december 2016 (UTC)[odpovedať]

Cyndi Lauperová[upraviť zdroj]

Aký bol dôvod presunu Cyndi Lauper na Cyndi Lauperová? Pri presune si neuviedol dôvod. --BT 15:49, 12. december 2016 (UTC)[odpovedať]

Je to jej vlastné meno, používa vlastné priezvisko. Plus som pridal presmerovania z prechýlených aj neprechýlených podôb jej mena. Vasiľ (diskusia) 07:30, 13. december 2016 (UTC)[odpovedať]

Jej vlastné meno je „Cynthia Ann Stephanie Lauper“. Cyndi Lauper je jej umelecké meno! V roku 2010 to presunul na prechýlený tvar tvoj vzor Bronto, no v zápätí to vrátil, pozri si históriu úprav. --BT 09:06, 13. december 2016 (UTC)[odpovedať]
Vzhľadom k tomu, že som robil presmerovania, tak viem.
Nič z toho nesvedčí o umeleckom mene, vystupuje s domáckou podobou mena, to neznamená, že priezvisko sa teraz stáva pseudonymom.
Vidím, že Bronto, je tu stále sledovaný redaktor. Vasiľ (diskusia) 11:55, 13. december 2016 (UTC)[odpovedať]

Opálové bane[upraviť zdroj]

Vážený Pane. Nechcem vytvárať konfliktné situácie, ale chcel by som Vás ubezpečiť, že v žiadnom prípade sa mi nejedná o propagáciu našej spoločnosti Opálové bane Libanka, s.r.o. Veľmi rád by som s Vami spolupracoval. Ak by ste boli ochotný, môžem Vám dať na recenziu texty a vy ich uverejnite na wiky. Ak je to možné rád by som Vám zavolal. moje číslo je 0905381073. Robím dlhoročne znalca na šperky drahé kamene a taktiež opálom sa zaoberám viac ako 20 rokov. Ďakujem za pochopenie.--Slovakiaopal (diskusia) sa nepodpísal(a)

V prvom rade treba rešpektovať, že článok je o lokalite. Vasiľ (diskusia) 13:29, 22. december 2016 (UTC)[odpovedať]