Duševné vlastníctvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Duševné vlastníctvo predstavuje majetok nehmotnej povahy, ktorý je výsledkom myslenia a tvorivosti. Môže ním byť napr. vynález, literárne či umelecké dielo, priemyselný dizajn, výkon umelca, obchodná značka, diplomová práca, obsah a adresa webovej stránky, spoločenská alebo počítačová hra, know-how a pod.

Duševné vlastníctvo možno predať, kúpiť, založiť, darovať, t. j. nakladať s ním z pozície vlastníka ako s akýmkoľvek iným majetkom hmotnej povahy. Hodnota duševného vlastníctva závisí od miery jeho využiteľnosti a prínosu pre jedinca alebo spoločnosť a možno ju zvýšiť ochranou v zmysle práva duševného vlastníctva.

  • Autorské právo
  • Práva súvisiace s autorským právom
  • Osobitné právo k databáze
  • Právo priemyselného vlastníctva
  • Kolektívna správa práv
  • Použitie autorskoprávne chránených predmetov osobami odlišnými od autora

Právo duševného vlastníctva upravuje právne vzťahy vznikajúce z výsledkov duševnej tvorivej činnosti. V súvislosti s právnou ochranou duševného vlastníctva sa používa delenie do dvoch skupín:

  • autorské právo a práva súvisiace s autorským právom
  • právo priemyselného vlastníctva

Autorské právo a práva súvisiace s autorským právom sa zaoberajú vzťahmi, ktoré vznikajú pri vytváraní a používaní literárnych, umeleckých a vedeckých diel, umeleckých výkonov, pri výrobe a používaní zvukových a zvukovo-obrazových záznamov a televízneho a rozhlasového vysielania, pri zhotovení a používaní databáz a pod.

Právo priemyselného vlastníctva je definované ako právo na ochranu predmetov priemyselného vlastníctva, ktoré vznikajú tvorivou duševnou činnosťou, napr. vynálezy, technické riešenia, ochranné známky, dizajny či označenia pôvodu. Používanie predmetov duševného vlastníctva zabezpečených právnou ochranou inou osobou ako ich majiteľ je podmienené súhlasom autora alebo majiteľa.

Priemyselné vlastníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Priemyselným vlastníctvom sú výsledky technickej tvorivej činnosti (vynálezy, technické riešenia), predmety priemyselného dizajnu (dizajny), označenia (ochranné známky, označenia pôvodu), a tiež konštrukčné schémy polovodičových výrobkov (topografie polovodičov).

Zodpovednosť za obsah: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

Patenty[upraviť | upraviť zdroj]

Patent je ochranný dokument, ktorým štát dáva majiteľovi výlučné právo na využívanie vynálezu počas určitého časového obdobia. Majiteľ patentu dáva verejnosti zverejnením svojho vynálezu opísaného v patentovej prihláške cennú technickú informáciu. Týmto zverejnením vzniká jeden z najväčších a najaktuálnejších zdrojov technických informácií, ktoré sú dostupné vo svete.

Patenty sa udeľujú na vynálezy, ktoré sú:

  • nové
  • zahŕňajú vynálezcovskú činnosť
  • sú priemyselne využiteľné

Čo nie je patentovateľné[upraviť | upraviť zdroj]

Patent nie je možné udeliť na objavy alebo vedecké teórie, počítačové programy, nové odrody rastlín alebo plemená zvierat, spôsoby prevencie, diagnostiky chorôb a liečenia ľudí a zvierat, spôsoby klonovania ľudských jedincov a využitie ľudského embrya na priemyselné alebo obchodné účely, na vynálezy, ktorých obchodné využívanie by bolo v rozpore s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi.

Patentová prihláška[upraviť | upraviť zdroj]

Patentová prihláška musí obsahovať žiadosť o udelenie patentu, identifikačné údaje prihlasovateľa, identifikačné údaje pôvodcu (ak nie je prihlasovateľom), opis vynálezu, patentové nároky, ktoré presne vymedzujú predmet, na ktorý sa požaduje udelenie ochrany, anotáciu a prípadne výkresy.

Návod na úpravu patentovej prihlášky je uvedený v Inštrukcii Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

Žiadosť o udelenie patentu možno podať poštou (na adresu úradu v Banskej Bystrici), osobne v podateľni úradu v Banskej Bystrici alebo na podacom mieste úradu v Bratislave, alebo prostredníctvom elektronických prostriedkov.

Vynález je možné prihlásiť do zahraničia prostredníctvom národnej patentovej prihlášky, európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej prihlášky PCT (Zmluva o patentovej spolupráci).

Trvanie ochrany[upraviť | upraviť zdroj]

Patent platí 20 rokov od podania patentovej prihlášky.

Podrobné informácie o ochrane patentom sa nachádzajú na stránke Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, vrátane súvisiacich právnych predpisov.

Dodatkové ochranné osvedčenia[upraviť | upraviť zdroj]

Dodatkovým ochranným osvedčením sa chránia liečivá a výrobky na ochranu rastlín, ktoré môžu byť uvádzané na trh len na základe povolenia vydaného príslušným orgánom.

Dodatkové ochranné osvedčenie môže byť udelené len majiteľovi základného patentu alebo jeho právnemu nástupcovi. Majiteľ dodatkového ochranného osvedčenia má rovnaké práva a povinnosti a podlieha rovnakým obmedzeniam ako majiteľ základného patentu.

Žiadosť o udelenie dodatkového ochranného osvedčenia musí obsahovať kópiu povolenia uviesť liečivo, resp. výrobok na ochranu rastlín, na trh v Slovenskej republike. V prípade, že povolenie uviesť liečivo, resp. výrobok na ochranu rastlín na trh v Slovenskej republike nie je prvým takýmto povolením vydaným v spoločenstve, žiadosť musí obsahovať dokument, ktorý preukáže, že povolenie v spoločenstve bolo vydané, dátum jeho vydania a totožnosť liečiva, resp. výrobku na ochranu rastlín.

Žiadosť musí byť podaná v lehote šiestich mesiacov odo dňa vydania prvého povolenia. V prípade, že povolenie bolo vydané pred udelením základného patentu, musí byť žiadosť podaná v lehote šiestich mesiacov odo dňa udelenia patentu.

Žiadosť možno podať poštou (na adresu úradu v Banskej Bystrici), osobne v podateľni úradu v Banskej Bystrici alebo na podacom mieste úradu v Bratislave, alebo prostredníctvom elektronických prostriedkov.

Doba platnosti osvedčenia[upraviť | upraviť zdroj]

Dodatkové ochranné osvedčenie platí počas doby rovnajúcej sa časovému úseku, ktorý uplynul odo dňa podania prihlášky základného patentu po deň, kedy bolo vydané prvé povolenie uviesť liečivo resp. výrobok na ochranu rastlín na trh v spoločenstve, skrátenému o päť rokov, najdlhšie však počas 5 rokov odo dňa účinnosti osvedčenia. Osvedčenie nadobúda účinnosť po uplynutí zákonnej doby platnosti základného patentu.

Ochranu dodatkovým ochranným osvedčením možno získať v ktoromkoľvek členskom štáte Európskej únie.

Podrobné informácie o ochrane dodatkovým ochranným osvedčením sa nachádzajú na stránke *Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, vrátane súvisiacich právnych predpisov

Úžitkové vzory[upraviť | upraviť zdroj]

Úžitkový vzor je forma právnej ochrany nových priemyselne využiteľných technických riešení, ktoré sú výsledkom vynálezcovskej činnosti z akejkoľvek oblasti techniky.

Za technické riešenia sa nepovažujú:

  • objavy, vedecké teórie a matematické metódy,
  • estetické výtvory,
  • plány, pravidlá a spôsoby vykonávania duševnej činnosti, hier alebo obchodnej činnosti,
  • programy počítačov,
  • len uvedenie informácií.

Z ochrany sú vylúčené riešenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, chirurgické a terapeutické spôsoby liečenia ľudí a zvierat, spôsoby výroby chemických a farmaceutických látok, odrody rastlín a plemená zvierat.

Doba ochrany úžitkového vzoru trvá 4 roky odo dňa podania prihlášky, ale na žiadosť jeho majiteľa je možné ju predĺžiť dvakrát o tri roky. Maximálna doba platnosti úžitkového vzoru je 10 rokov odo dňa podania prihlášky.

Patent alebo úžitkový vzor?[upraviť | upraviť zdroj]

Ochrana úžitkovým vzorom je ideálna pre predmety s kratšou životnosťou. Čo sa týka účinkov ochrany, medzi úžitkovým vzorom a patentom nie je žiadny rozdiel. Konanie o prihláške úžitkového vzoru je jednoduchšie a kratšie.

Patentom a úžitkovým vzorom sú chránené technické riešenia a záleží len od prihlasovateľa, pre ktorú formu ochrany sa rozhodne pri splnení zákonných požiadaviek. To isté platí pre prihlasovanie do zahraničia.

Ochrana v zahraničí[upraviť | upraviť zdroj]

Na vynález, ktorý je v Slovenskej republike prihlásený na ochranu patentom, môže byť v zahraničí udelená ochrana úžitkovým vzorom a opačne. Technické riešenie, ktoré je na Slovensku chránené úžitkovým vzorom, môže byť v zahraničí chránené patentom.

Pred prihlásením úžitkového vzoru do zahraničia je potrebné si zistiť či štát, v ktorom sa bude požadovať udelenie ochrany, má možnosť udelenia ochrany úžitkovým vzorom, či je konanie založené na prieskumovom alebo registračnom princípe a pod.

Úžitkový vzor je možné prihlásiť do zahraničia prostredníctvom národnej prihlášky úžitkového vzoru alebo medzinárodnej prihlášky PCT (Zmluva o patentovej spolupráci).

Žiadosť o zápis úžitkového vzoru možno podať poštou (na adresu úradu v Banskej Bystrici), osobne v podateľni úradu v Banskej Bystrici alebo na podacom mieste úradu v Bratislave, alebo prostredníctvom elektronických prostriedkov.

Podrobné informácie o úžitkových vzoroch sa nachádzajú na stránke Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, vrátane súvisiacich právnych predpisov.

Dizajny[upraviť | upraviť zdroj]

Dizajnom sa rozumie vzhľad výrobku alebo jeho časti, spočívajúci najmä v znakoch línií, obrysov, farieb, tvaru, štruktúry alebo materiálov výrobku samotného, alebo jeho zdobení.

Dizajnom sa chráni vonkajšia úprava výrobku. Výrobkom je priemyselne alebo remeselne vyrobený predmet vrátane súčiastok určených na zostavenie do jedného zloženého výrobku, obal, úprava, grafický symbol a typografický znak s výnimkou počítačových programov.

Rozsah ochrany je daný vyobrazením dizajnu tak, ako je zapísaný v registri. Inštitút zapísaného dizajnu nechráni technickú, konštrukčnú, funkčnú, materiálovú alebo inú podstatu výrobku, hoci by táto bola z vyobrazení zrejmá v konkrétnom vyhotovení alebo i zovšeobecnená.

Podmienky ochrany[upraviť | upraviť zdroj]

  • novosť
  • osobitý charakter

Dizajn sa považuje za nový, ak nebol pred dňom podania prihlášky alebo pred dňom vzniku práva prednosti sprístupnený verejnosti zhodný dizajn. Dizajny sa považujú za zhodné, ak sa ich znaky líšia iba nepodstatne.

Dizajn má osobitý charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného používateľa, líši od celkového dojmu, ktorý u takého používateľa vyvoláva dizajn, ktorý bol sprístupnený verejnosti pred dňom podania prihlášky alebo pred dňom vzniku jeho práva prednosti.

Prihláška dizajnu[upraviť | upraviť zdroj]

Prihláška dizajnu musí obsahovať žiadosť o zápis dizajnu, identifikačné údaje prihlasovateľa, identifikačné údaje pôvodcu (príp. jeho prehlásenie o vzdaní sa práva na dizajn), určenie výrobku, vyobrazenie každého dizajnu a doklad o nadobudnutí práva na dizajn, ak pôvodca nie je prihlasovateľom.

Prihlášku dizajnu možno podať poštou (na adresu úradu v Banskej Bystrici), osobne v podateľni úradu v Banskej Bystrici alebo na podacom mieste úradu v Bratislave, alebo prostredníctvom elektronických prostriedkov.

Prihláška môže byť jednoduchá, tzn. že zápis do registra dizajnov je požadovaný pre jeden dizajn, alebo hromadná, v prípade, ak žiadateľ žiada o zápis dvoch alebo viacerých dizajnov.

Prihlasovanie do zahraničia[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti existujú 3 spôsoby, ako získať ochranu dizajnu v zahraničí:

  1. Priamym podaním prihlášky do krajiny alebo krajín, v ktorých má prihlasovateľ záujem získať ochranu. Podmienky registrácie, ako aj samotné konanie o prihláške dizajnu, sa riadi právnym poriadkom tej krajiny, v ktorej sa prihláška podáva.
  2. Podaním prihlášky na Medzinárodnom úrade Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve prostredníctvom medzinárodného zápisu. Medzinárodnú ochranu dizajnov upravuje Haagska dohoda o medzinárodnom prihlasovaní priemyselných vzorov a modelov z roku 1925. Hoci Slovenská republika nie je priamo jej zmluvnou stranou, pristúpením Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu Haagskej dohody môžu tiež slovenskí prihlasovatelia plne využívať výhody medzinárodného systému. Bližšie informácie sa nachádzajú na stránke Svetovej organizácie duševného vlastníctva.
  3. Podaním prihlášky dizajnu spoločenstva na získanie ochrany v rámci Európskej únie. Prihláška môže byť podaná priamo v Úrade pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) alebo v podateľni Úradu priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici, ktorý ju zašle do OHIM-u do 14 dní. Prihlášku možno podať v každom z 23 oficiálnych jazykov EÚ, t. j. aj v slovenskom jazyku, v papierovej forme, faxom, na diskete alebo on-line prostredníctvom internetu.

Trvanie ochrany[upraviť | upraviť zdroj]

Zápis dizajnu platí 5 rokov odo dňa podania prihlášky dizajnu. Majiteľ dizajnu môže túto dobu ochrany opakovane obnoviť, a to vždy o 5 rokov, až na celkovú dobu 25 rokov od dátumu podania prihlášky dizajnu.

Podrobné informácie o ochrane dizajnov sa nachádzajú na stránke Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, vrátane súvisiacich právnych predpisov.

Ochranné známky[upraviť | upraviť zdroj]

Ochrannou známkou môže byť akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť (najmä slová, vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie) a ktoré je spôsobilé odlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby.

Prihláška ochrannej známky[upraviť | upraviť zdroj]

Akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže získať ochrannú známku podaním prihlášky ochrannej známky na Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. V prípade prihlášky kolektívnej ochrannej známky je prihlasovateľom združenie fyzických alebo právnických osôb, ktoré má právnu subjektivitu.

Prihlášku ochrannej známky možno podať poštou (na adresu úradu v Banskej Bystrici), osobne v podateľni úradu v Banskej Bystrici alebo na podacom mieste úradu v Bratislave, alebo prostredníctvom elektronických prostriedkov.

Trvanie ochrany[upraviť | upraviť zdroj]

Platnosť zápisu ochrannej známky je 10 rokov od podania prihlášky a na základe žiadosti o obnovu zápisu úrad platnosť zápisu ochrannej známky obnoví na ďalších desať rokov. Počet obnov je neobmedzený.

Majiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná v registri. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s ochrannou známkou značku ®.

Prihlasovanie do zahraničia[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti existujú 3 spôsoby ako získať ochranu ochrannej známky v zahraničí:

  1. Priamym podaním prihlášky do krajiny alebo krajín, v ktorých má prihlasovateľ záujem získať ochranu. Podmienky registrácie, ako aj samotné konanie o prihláške ochrannej známky, sa riadia právnym poriadkom tej krajiny, v ktorej sa prihláška podáva.
  2. Podaním prihlášky do jednej alebo viacerých krajín sveta prostredníctvom medzinárodného zápisu. Medzinárodný zápis v zmluvných stranách Madridskej dohody alebo Protokolu k Madridskej dohode je možné získať na základe jedinej prihlášky podanej na Medzinárodnom úrade pri Svetovej organizácii duševného vlastníctva v Ženeve prostredníctvom ÚPV SR, za podmienky, že prihlasovateľ má na území SR podnik alebo bydlisko, prípadne je jeho štátnym príslušníkom. Bližšie informácie možno získať v časti Žiadosť o medzinárodný zápis ochranných známok.
  3. Podaním prihlášky ochrannej známky spoločenstva pre celé územie Európskej únie. Prihláška ochrannej známky spoločenstva môže byť podaná priamo v Úrade pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) alebo tiež v podateľni Úradu priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici, ktorý ju zašle do OHIMu do 14 dní. Prihlášku možno podať v každom z 23 oficiálnych jazykov EÚ, t. j. aj v slovenskom jazyku, v papierovej forme, faxom, na diskete alebo on-line prostredníctvom internetu.

Podrobné informácie o ochranných známkach sa nachádzajú na stránke Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, vrátane súvisiacich právnych predpisov

Označenia pôvodu výrobkov a zemepisné označenia výrobkov[upraviť | upraviť zdroj]

Označenie pôvodu výrobkov je názov určitého miesta, oblasti alebo, vo výnimočných prípadoch, krajiny používaný na označenie výrobku pochádzajúceho z tohto miesta, oblasti alebo krajiny, ak kvalita alebo vlastnosti tohto výrobku sú výlučne alebo podstatne dané zemepisným prostredím s jeho charakteristickými prírodnými a ľudskými faktormi a výroba, spracovanie a príprava tohto výrobku sa uskutočňuje výlučne vo vymedzenom mieste, oblasti alebo krajine.

Zemepisným označením výrobku je názov určitého miesta, oblasti alebo, vo výnimočných prípadoch, krajiny používaný na označenie výrobku pochádzajúceho z tohto miesta, oblasti alebo krajiny, ak má tento výrobok špecifickú kvalitu, povesť alebo charakteristické vlastnosti, ktoré môžu byť pripísané tomuto miestu, oblasti alebo krajine, a výroba, spracovanie alebo príprava tohto výrobku sa uskutočňuje vo vymedzenom zemepisnom mieste, oblasti alebo krajine.

Zaručená tradičná špecialita je značka pre poľnohospodársky výrobok alebo potravinu, ktorá má určitý znak alebo súbor znakov, ktorými sa zreteľne odlišuje od iných obdobných výrobkov alebo potravín patriacich do tej istej kategórie. Výrobok alebo potravina musí byť vyrobená s použitím tradičných surovín alebo musí byť charakterizovaná tradičným zložením, spôsobom výroby, spracovaním odrážajúcim tradičný typ výroby alebo spracovania.

Predmet ochrany[upraviť | upraviť zdroj]

Označením pôvodu alebo zemepisným označením je možné chrániť poľnohospodárske výrobky a potraviny, víno, liehoviny, minerálne vody, remeselné výrobky a iné výrobky, na ktorých výslednú kvalitu alebo vlastnosti vplývajú prírodné podmienky alebo sú spojené s vymedzeným zemepisným územím tradíciou, povesťou, majú dobré meno, ktoré je možné prisúdiť práve zemepisnému pôvodu.

Ochrana zemepisného pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín je možná len na úrovni Európskeho spoločenstva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny z 21. novembra 2012.

Na jednotnom území EÚ je možné chrániť zemepisné označenia pre liehoviny podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008, ako aj označenia pôvodu, zemepisné označenia a tradičné pojmy v sektore vinohradníctva a vinárstva na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013.

Prihláška označenia pôvodu alebo zemepisného označenia sa podáva písomne na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

Medzinárodná ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Osoby, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo, môžu požiadať prostredníctvom Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky o medzinárodný zápis označenia pôvodu v členských krajinách Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a o medzinárodnom zápise označení pôvodu.

Žiadosť o zápis označenia pôvodu do medzinárodného registra Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve sa zakladá na zápise a ochrane označenia pôvodu na národnej alebo regionálnej úrovni.

Podrobné informácie o ochrane označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov nájdete na stránke Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

Podrobné informácie o ochrane zaručených tradičných špecialít nájdete na stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Súvisiace právne predpisy

Topografie polovodičových výrobkov[upraviť | upraviť zdroj]

Topografia polovodičových výrobkov je séria akokoľvek zafixovaných alebo zakódovaných vzájomne súvisiacich zobrazení, znázorňujúca trojrozmerné usporiadanie vrstiev, z ktorých sa polovodičový výrobok skladá, pričom každé zobrazenie znázorňuje vzor alebo časť vzoru povrchu polovodičového výrobku v ktoromkoľvek stupni jeho výroby.

Predmetom ochrany sú topografie, ktoré sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti pôvodcu a ktoré nie sú v odvetví polovodičových výrobkov bežné.

Doba trvania ochrany topografie sa skončí uplynutím 10 rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom ochrana topografie vznikla.

Žiadosť o zápis topografie možno podať poštou (na adresu úradu v Banskej Bystrici), osobne v podateľni úradu v Banskej Bystrici alebo na podacom mieste úradu v Bratislave, alebo prostredníctvom elektronických prostriedkov.

Podrobné informácie o ochrane topografií polovodičových výrobkov nájdete na stránke Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

Súvisiace právne predpisy