Enrico Toti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Enrico Toti s bicyklom.
Socha Enrica Totiho v Rím.

Enrico Toti (* 20. august 1882, Rím - 6. august 1916, Monfalcone) bol taliansky hrdina 1. svetovej vojny.

Enrico prišiel o ľavú nohu, keď pracoval pre talianske železnice, vo veku 24 rokov. Po tomto zranení sa stal cyklistom. V roku 1911 sa vydal na bicykli po Európe: ako prvý dosiahol Paríž, a potom pokračoval cez Belgicko, Holandsko a Dánsko, do Fínska a Laponska. Odtiaľ sa cez Rusko a Poľsko vrátil v júni 1912 do Talianska. V januári 1913 začal novu cestu na bicykli, tentoraz smerom na juhu: z Alexandrie v Egypte k hranici so Sudánom, kde ho anglické úrady, ktoré považovali cestu za príliš nebezpečnú, poslali späť do Káhiry, odkiaľ sa vrátil do Talianska.

Keď vypukla druhá svetová vojna, prihlásil sa ako dobrovoľník do talianskej armády, a to aj napriek svojmu zraneniu. Nastúpil do jednotky Bersaglieri a bol povýšený na majora. Bol zabitý v šiestej bitke o Isonzo. Posmrtne mu bolo udelené najvyššie talianske vojenské ocenenie za odvahu Medaglia d'oro al Valore Militare.

Spomienka[upraviť | upraviť zdroj]

Dve ponorky talianskeho námorníctva boli pomenované Enrico Toti:

  • Enrico Toti, triedy Balilla, postavená v roku 1925.
  • S506 Enrico Toti, triedy Toti, postavená v roku 1968, je vystavená v múzeu v Miláne.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Enrico Toti na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Socha ve Villa Borghese, Rím