Filippo Brunelleschi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Filippo Bruneleschi
Filippo Brunelleschi
Brunelleschiho portrét na obraze Päť slávnych mužov, 16. stor., tempera na dreve, Louvre, Paríž

Narodenie 1377
Florencia, Florentská republika
Úmrtie 14. máj 1446
Florencia, Florentská republika

Filippo Brunelleschi, vl. menom Pippo (Filippo) di Ser Brunellesco (* 1377, Florencia – † 14. máj 1446, Florencia) bol významný taliansky sochár a architekt, považovaný za priekopníka nového, renesančného architektonického štýlu. Spoločne so svojimi druhmi, maliarom Masacciom a sochárom Donatellom, tvorí takzvanú veľkú trojku florentskej renesancie. Taktiež je považovaný za jedného z objaviteľov perspektívy.

Pochádzal z dobre situovanej rodiny florentského notára. Po získaní vzdelania zlatotepca požiadal v roku 1398 o prijatie do cechu tkáčov hodvábu.

Umelecké začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Brunelleschi bol všestranne nadaným umelcom, predovšetkým sochárom a architektom. Roku 1401 sa napríklad zúčastnil súťaže na realizáciu severných dverí baptistéria San Giovanni v rodnom meste. Pozvanie zúčastniť sa súťaže dostalo niekoľko vtedy známych sochárov. Všetci účastníci súťaže dostali rovnaké zadanie, stvárniť výjav obetovania Izáka Abrahámom. Brunelleschi túto tému poňal už ozaj renesančne a humánne – anjel musí, na rozdiel od Ghibertiho stvárnenia, Abrahámovu ruku doslova strhnúť, aby mu zabránil v čine – v diele je istá dramatičnosť. Ďalší účastník a víťaz (či však vyhral ozaj on, nie je dodnes jasné, niektorí sa domnievajú, že sa obaja umelci umiestnili na rovnakom mieste a Brunelleschi prenechal víťazstvo Lorenzovi Ghibertimu) Lorenzo Ghiberti zobrazil Obetovanie s čiastočným vplyvom talianskej gotiky – všetko je len v náznakoch – anjel zastavuje Abraháma iba gestom. Ghiberti je autorom druhej aj tretej brány florentského Baptisteria (tretiu bránu nazval Michelangelo „dverami do raja“).

Roky 1415 – 1420 znamenali prerod v zákonitostiach ústredného perspektívneho zobrazovania. Brunelleschi na svojich doskových maľbách demonštroval možnosti reprodukcie trojrozmerných predmetov na dvojrozmernej ploche. Týmto objavom, vychádzajúcim zo zákonitostí geometrie a optiky, priniesol nový prvok do maliarskeho umenia.

Kupola florentského dómu[upraviť | upraviť zdroj]

Zásadný prelom v Brunelleschiho živote priniesol rok 1418. V tomto roku sa zišla komisia, ktorej jediným poslaním bolo vyriešenie zastrešenia práve budovanej katedrály Santa Maria del Fiore. Na základe verejnej súťaže bol touto úlohou prekvapivo poverený práve Filippo Brunelleschi. Napriek tomu, že komisii nebol neznámym človekom, niektorí členovia komisie vyjadrovali o jeho schopnostiach pochybnosti, pretože svoje dovtedajšie architektonické znalosti preukazoval iba v teoretickej rovine (dosiaľ nevytvoril ako staviteľ ani jedinú budovu).

Kupola florentského dómu je bezosporu najvýznamnejším dielom Filippa Bruneleschiho

Práce sa zhostil s mimoriadnou vervou a výsledkom bolo technicky i architektonicky dokonalé dielo, ktoré je od doby svojho vzniku jednoznačne dominantným stavebným monumentom mesta a vzorom pre podobné stavby vybudované v nasledujúcich obdobiach. Svojimi rozmermi ale najmä technickým riešením kupola prekonala všetko, čo bolo dovtedy postavené a jej rozmery boli prekonané až Michelangelom o stopäťdesiat rokov neskôr stavbou kupoly svätopeterskej baziliky.

Brunelleschi uchvátený antikou sa nechal inšpirovať jestujúcou kupolou rímskeho Panteónu. Pri svojej kupole však nepostupoval metódami staviteľov starovekého Ríma. Podobnosť tejto stavby a Panteónu sa týka iba vzhľadu, nie stavebnej techniky. Bruneleschi sa inšpiroval aj prostredím, z ktorého pochádzal, to znamená románskou a gotickou architektúrou v Toskánsku.

Ďalšie diela[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1419 začal Brunelleschi stavbu florentského sirotinca Ospedale degli Innocenti (špitál neviniatok), ktorý je považovaný za manifest renesančnej architektúry. Na budove sirotinca použil stĺpové arkádové priečelie.

V roku 1421 ho Mediciovci poverili prestavbou Starej sakristie v bazilike San Lorenzo, ktorá bola ich rodinnou kaplnkou. Brunelleschi vytvoril z tohto priestoru majstrovské dielo ranej renesancie. Štvorcový pôdorys kaplnky centrálneho riešenia, nad ktorým sa dvíha kupola, sa opakuje v centrálnom priestore kostola, prestavbou ktorého sa architekt začal zaoberať roku 1423. Jeho interiér pripomína trojloďovú ranokresťanskú baziliku, na ktorej sa opakuje sled oblúkov a stĺpov, ktorý sa uplatnil už v portiku nalezinca.

Pendantom Baziliky San Lorenzo je Bazilika Santo Spirito, ktorá sa nachádza na opačnom, ľavom brehu rieky Arno. Jeho projekt vypracoval Brunelleschi roku 1428 na žiadosť bohatých florentských rodín. Stavať sa začalo až roku 1436 a pokračovalo ešte dlho po architektovej smrti. Interiér tejto trojloďovej baziliky predstavuje jeden z najkrajších renesančných kostolov vo Florencii. Vyniká presnosťou proporcí.

Andrea di Lazzaro Cavalcanti, Podobieň a epitaf na náhrobku Filippa Brunelleschiho, Katedrála Santa Maria del Fiore, Florencia

Posledným Brunelleschiho dielom bola Capella dei Pazzi (Kaplnka Pazziovcov) v Bazilike Santa Croce. Je to jeho jediná stavba, kde vytvoril aj priečelie.

Brunelleschi sa však nevenoval iba sakrálnej architektúre. Je autorom staršieho typu florentských renesančných palácov. Podľa jeho návrhu sa začal stavať palác rodu Pitti, nebol však kvôli svojim prehnaným rozmerom, ktoré si prial zadávateľ stavby, dokončený.

Na konci svojho života sa Brunelleschi zaoberal projektom lucerny kupoly florentského dómu a návrhom najmonumentálnejšieho paláca vo Florencii – Palazzo Pitti (dokončil ho Bartolomeo Ammanati roku 1577). Aj keď poznal rímsku antickú architektúru a inšpiroval sa ňou, jemné architektonické tvaroslovie prebral zo stavieb florentskej románskej protorenesancie.

Zhodnotenie Brunelleschiho diela[upraviť | upraviť zdroj]

Každá stavba, pod ktorú je podpísaný Filippo Brunelleschi, je majstrovským dielom, ktorým Brunelleschi dal Florencii novú tvár; súčasne však ovplyvnil vývoj architektúry ďaleko za hranicami rodného mesta i celej krajiny. Svojím umeleckým vkladom predstavoval Brunelleschi renesančný ideál a stelesnenie univerzálneho človeka.

Brunelleschiho po smrti pochovali v podzemí florentského dómu.

Hlavné práce[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]