Masaccio

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Masaccio
Masaccio
Umelcov autoportrét na freske Vzkriesenie Teofylovho syna, 1426 - 1427, kaplnka Brancacci, Bazilika Santa Maria del Carmine, Florencia

Narodenie 21. december 1401
San Giovanni Valdarmo, Taliansko
Úmrtie 1428
Rím, Taliansko

Tommaso di Giovanni di Simone Guidi, zvaný Masaccio (* 21. december 1401, San Giovanni Valdarmo, Taliansko - † jeseň 1428, Rím) bol taliansky maliar považovaný za zakladateľa renesančného maliarstva.

Veľká trojka ranej talianskej renesancie[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1418 sa Masaccio prisťahoval do Florencie a zoznámil sa tu so sochárom Donatellom a architektom Filippom Bruneleschim. O generáciu starší, skúsení umelci ocenili nadanie mladého maliara a snažili sa jeho talent ďalej rozvíjať. Bruneleschi uviedol Masaccia do základov architektúry a zoznámil ho s pravidlami lineárnej perspektívy, ktorú objavil na základe štúdia antických autorov Eukleida a Ptolemaia. Donatello zasvätil Masaccia do sochárskeho umenia a zoznámil ho s anatómiou, ktorú študoval ako jeden z prvých renesančných umelcov. Takto získané poznatky aplikoval Masaccio pri svojej maliarskej tvorbe (pozri napríklad perspektívu na freske Svätá Trojica)

Neskôr boli Bruneleschi, Donatello a Masaccio označení za veľkú trojku florentskej renesancie.

Kaplnka Brancacci[upraviť | upraviť zdroj]

Najslávnejším Massaciovym dielom sú nepochybne fresky v kaplnke Brancacci vo florentskej karmelitánskej Bazilike Santa Maria del Carmine, zachytávajúce udalosti zo života svätého Petra. Pôvodne boli zadané maliarovi Masolinovi, ktorý si prácu rozdelil s mladším, ale nadanejším Masacciom. Každý realizoval desať malieb. Masolino maľoval horné partie, Masaccio dolné, na niektorých výjavoch sa podieľali dohromady, takže sa ich autorstvo nedá presne rozlíšiť. I keď sa Masaccio spočiatku podieľal na prácach rovnakým dielom, najneskôr od roku 1425 pokračoval sám, pretože Masolino vtedy opustil mesto. Vzhľadom k tomu, že Masaccio počas prác umrel (za záhadných okolností vo veku púhych dvadsaťšesť rokov), o definitívne dokončenie malieb sa postaral až takmer o šesťdesiat rokov (v rokoch 1481 - 1482) Filippino Lippi.

Masaccio zavrhol gotickú tradíciu maliarstva a považoval sa za následovníka Giotta, ktorý už pred sto rokmi vyhlasoval, že umenie musí venovať viac pozornosti reálnemu svetu. Jeho novátorské metódy študovali snáď všetci neskorší významní florentskí umelci. V kaplnke Brancacci hľadali inšpiráciu napríklad Fra Angelico alebo Michelangelo Buonarroti pre Sixtínsku kaplnku.

Výber z diela[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ch. Stukenbrock, B. Topper, 1000 mistrovských děl evropského malířství 1300 - 1850, Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-129-4
  • R. C. Wirtz, Florencie - umění a architektura, Slovart, Praha, 2007, ISBN 978-80-7209-873-6