Donatello

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Donatello
Donatello
Socha Donatella v portiku galérie Uffizi

Narodenie asi 1386
Florencia, Taliansko
Úmrtie 13. december 1466
Florencia, Taliansko

Donatello, vl. menom Donato di Niccolò di Betto Bardi (* asi 1386, Florencia, Taliansko – † 13. december 1466, Florencia) bol taliansky sochár a architekt, významný predstaviteľ výtvarného umenia obdobia ranej renesancie.

Narodil sa v rodine prostého robotníka (Donatov otec Niccolò bol česáčom vlny). Dátum jeho narodenia nie je presne známy; záznamy sa rozchádzajú v rozmedzí rokov 1382 - 1387. Skúpe sú aj informácie o jeho umeleckých začiatkoch. Prvé umelecké kroky ho viedli k maliarstvu; za jeho prvého učiteľa je považovaný Florenťan Lorenzo di Bicci.

Umelecké začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Na samom začiatku 15. storočia sa už úplne venoval sochárskemu umeniu. Okolo roku 1403 sa jeho meno uvádza medzi členmi Ghibertiho dielne pri práci na prvých dverách florentského baptistéria. O tri roky neskôr už vytvoril prvé samostatné dielo - dve mramorové sošky prorokov, umiestnených na bočnom portáli (Porta della Mandorla) florentského dómu (v súvislosti s florentským dómom sa Donatellovo meno uvádza spolu s florentskými umelcami Lorenzom Ghibertima Paolom Ucellim pri návrhu farebných sklenených okien kupoly. Úspech na týchto dielach mu zabezpečil prácu na nasledujúce roky: podieľal sa na umeleckej výzdobe ďalších významných stavieb v meste - zvonice a kostola Orsanmichele. Pri týchto prácach sa spriatelil s iným velikánom florentskej renesancie - architektom Filippom Brunelleschim.

Ranná tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Svätý Marek, 1411 - 1412, mramor, Kostol Orsanmichele

Z rokov 1410 - 1412 pochádza jeho prvé významné dielo - skulptúra biblického kráľa Dávida pôvodne tvorená pre florentský dóm, neskôr umiestnená v Palazzo Vecchio (dnes v Museo Nazionale del Bargello).

S rastúcim počtom vyhotovených diel jeho práce naberali na kvalitatívnom podaní. Prejavilo sa to na dokonalejšom stvárnení postáv, šiat, tvárí a ich mimiky. Neforemný mramor zmenil na látku, hebkú a vláčnu, šaty presvedčivo vykresľovali postavu človeka. Príkladom umeleckého napredovania v Donatellovom ranom období je Svätý Ján Evanjelista (z rokov 1408 - 1415, dnes v Museo dell'Opera del Duomo) a skulptúry Svätý Marek (1411 - 1412) a Svätý Juraj (1416) pre Kostol Orsanmichele.

Sochu svojho patróna sv. Marka si u Donatella objednal cech obchodníkov s ľanom. Plastika mimoriadnej kvality, považovaná za priekopnícke dielo pre umenie ranej talianskej renesancie, zaujala aj samotného Michelangela. Donatellovi sa v Svätom Markovi podarilo vytvoriť dôveryhodnú podobu svätca.

Svätého Juraja vytvoril Donatello pre cech mečiarov a výrobcov brnení a dnes ho na pôvodnom mieste nahrádza kópia. V tomto ranom diele predstavil umelec svätca ako mladistvého hrdinu a neohrozeného rytiera.

Prvé obdobie Donatellovej tvorby uzatvára skupina Prorokov určených pre výklenky prvého poschodia Giottovej Kampanily. Na skupine pôvodne objednaných ôsmich sôch pracoval od roku 1415. Z nich šesť je nepochybne dielom samotného Donatella, na zvyšných dvoch sa pravdepodobne spolu s ním podieľali jeho spoločníci. Samotné vyhotovenie diela trvalo pomerne dlho; až v rokoch 1435 - 1436 bola na svoje miesto umiestnená posledná zo sôch.

Donatello zrelým umelcom[upraviť | upraviť zdroj]

Od dvadsiatych rokov 15. storočia sa renesancia v sochárstve aj Donatellovým pričinením stala trvalou súčasťou umeleckého prejavu. Donatello významnou mierou prispel k formulácii a ustálení nového slohu. Jedným z prvých dôkazov umelcovho vypracovaného štýlu je socha Svätý Ľudovít z Toulouse z roku 1423 pre florentský Kostol Santa Croce, pripomínajúci osobnosť francúzskeho svätca Ľudovíta z Toulouse. Pri tvorbe tohto diela nadviazal spoluprácu s architektom, sochárom a umeleckým zlatníkom Michelozzom di Bartolomeom. Dielo, vytvorené na objednávku strany guelfov, predstavuje historickú postavu, ktorej život príkladne vyjadroval podriadenosť pápežstvu.

Náhrobok protipápeža Jána XIII. v Baptistériu San Giovanni vytvoril Donatello v spolupráci s Michelozzom di Bartolomeom v rokoch 1425 - 1427

V spolupráci s Michelozzom vytvoril medzi rokmi 1425 - 1427 jedno zo svojich najznámejších a najveľkolepejších diel - náhrobok protipápeža Baldassareho Cossu. Náhrobok zasadený medzi stĺpmi florentského baptistéria je považovaný za prvý renesančný baldachýnový náhrobok a je preto dôležitý pre vývoj stredovekého motívu sarkofágov. Nad alegorickými postavami Viery, Lásky a Nádeje spočíva na štyroch konzolách sarkofág zosnulého. Jeho pozlátená postava leží nad ním ako na lôžku. Hlava muža je pootočená do priestoru baptistéria. Úplne navrchu náhrobok zakončuje do kameňa vytesaný roztiahnutý záves.

V období rokov 1433 - 1438 v spolupráci s umelcom Lucom della Robia vytvoril Donatello pozoruhodné dielo zvané Cantoria. Ide o mramorový balkón určený pre spevácky zbor, na ktorom Donatellovým dielom sú reliéfne postavy muzicírujúcich putti zobrazených ako priebežný vlys.

Donatelova sláva čoskoro prerástla za hranice Florencie a o jeho diela začal byť záujem aj v širokom okolí. Začiatkom roku 1444 sa presťahoval do Padovy, kde prijal objednávku na vyhotovenie pomníka práve zomrelého kondotiéra Erasma de Narniho a vytvorenie nového hlavného oltára Baziliky Sant'Antonio. Jazdecká socha slávneho Benátčana Erasma de Narniho zvaného Gattamelata od roku 1453 dominuje priestranstvu pred priečelím baziliky. Donatello tu v jednom zo svojich najslávnejších diel vytvoril jazdecký portrét muža s najväčšou precíznosťou v nákladnom bohato cizelovanom brnení. Práve dokonalé prevedenie diela radí skulptúru k najkrajším jazdeckým pomníkom svojej doby. Rovnakou dokonalosťou pôsobia aj umelcove výtvory v interiéri baziliky. Návštevníka dodnes očaruje hlavný chrámoý oltár svojou monumentálnosťou. Vytvoril tu figurálny a dejový celok, tvorený postavami Panny Márie, svätcov, štyroch evanjelistov, reliéfmi anjelov, reliéfnymi spodobneniami zázrakov svätého Antona Padovského ako aj reliéfnou pietou, dvierkami tabernákula a kamenným Kladením do hrobu.

Podľa záznamov v rokoch 1450 - 1453 navštívil viacero miest, napr. Mantovu, Ferraru, Modenu. Už v nasledujúcom roku bol opäť vo Florencii.

Z obdobia okolo roku 1457 pochádza ďalšia z významných Donatellových prác - socha Svätá Mária Magdaléna. V diele vytvoril majster dramatický a veľmi pôsobivý obraz biblickej kajúcnice, úplne zbavený tradičných atribútov svätice. Dielo vyžaruje hlbokú pokoru a intenzívne precítenie konca pozemskej púte.

Obe diela, pôvodne vytvorené pre florentské baptistérium, sa dnes nachádzajú v dómskom múzeu.

Na sklonku života[upraviť | upraviť zdroj]

Okolo roku 1455 vytvoril Donatello v pokročilom veku šesťdesiatichpiatich rokov bronzovú plastiku Judita a Holofernes. Dielo v životnej veľkosti, pôvodne určené na studňu jedného z mediciovských palácov, bolo v roku 1495, po vyhnaní Mediciovcov z Florencie, premiestnené na známu Piazza della Signoria. Od počiatku dielo vyjadrovalo jasný politický odkaz. Vzniklo totiž v období pre mesto pohnutých udalostí polovice 15. storočia. Biblická Judita, ktorá zachránila svoje rodné mesto pred hroziacou skazou, sa stala stelesnením kresťanských cností víťaziacich nad neresťami pýchy a mravnej skazenosti.

Po roku 1460 vytvoril pre Baziliku San Lorenzo dvojicu slávnych kazateľníc, ktoré sa podľa tematiky vyobrazených scén označujú ako kazateľnica Vzkriesenia a kazateľnica Umučenia. Počas prác na týchto reliéfne mimoriadne bohatých dielach však Donatello zomrel a práce dokončili jeho pomocníci. Diela sú príkladom Donatellovho mimoriadneho umeleckého nadania.

Reliéfy z hlavného oltára Baziliky Sant'Antonio v Padove s tematikou zázrakov svätého Antona Padovského

Uzdravenie posadnutého syna
Zázrak s lakomcovým srdcom
Zázrak so somárom
Zázrak s hovoriacim novorodencom

Nevieme nič bezpečného o posledných rokoch Donatellovho života, okrem údajov o nedokončených dielach. Od roku 1457 žil v Siene, kde sa ho mesto snažilo trvalo udržať. Z tunajšieho pobytu pochádza skulptúra Svätý Ján Krstiteľ (z roku 1457). Na sklonku života sa vrátil do rodného mesta, kde 13. decembra 1466 zomrel. Jeho telesné ostatky sú pochované v miestnej Bazilike San Lorenzo.

Jeden z najväčších umelcov talianskej renesancie zanechal po sebe dielo hodné veľkého majstra. Ako u mála jeho súčasníkov Donatellovo dielo vyžaruje plnosť a dokonalosť čo znásobuje silu vizuálneho prežitku.

Výber z diela[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • V. V. Štech, Donatello, Nakladatelství československých výtvarných umělců, Praha, 1956
  • R. C. Wirtz, Florencie - umění a architektura, Slovart, Praha, 2007, ISBN 978-80-7209-873-6
  • M. Wundram, Renesance, Slovart, Praha, 2007, ISBN 978-80-7209-961-0

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]