Lorenzo Ghiberti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lorenzo Ghiberti
Lorenzo Ghiberti
taliansky renesančný sochár

Narodenie 1378
Florencia, Taliansko
Úmrtie 1. december 1455
Florencia, Taliansko

Lorenzo Ghiberti (* 1378, Florencia, Taliansko – † 1. december 1455, Florencia) bol taliansky renesančný sochár.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Východné dvere baptistéria

Ghiberti priviedol lineárne gotické vzory umenia Florencie do nového rozmeru renesancie. Vo svojich reliéfoch a sochách sa inšpiroval umením antiky, ktorú dokázal napodobniť s technickú zručnosťou. Vo svojich reliéfoch dosiahol hĺbky využitím formálnych princípov perspektívy. Florentská raná renesancia začala sochárskou súťažou na severné bronzové dvere baptistéria v roku 1401, v ktorej zvíťazil Lorenzo Ghiberti (spolu s Filippom Brunelleschim), ktorý reliéfy s námetmi zo Starého zákona (obetovanie Izáka) dokončil v roku 1424. V kompozícii aj v plastickom poňatí nadviazal na prvé bronzové dvere Andrea Pisana, ale ich gotický štýl premenil v renesančný realizmus usilujúci o plný objem a o výraz životnej energie. Zdôraznil pritom krásu pohybu, ktorá vyvoláva v ľuďoch nové city a dáva im dôstojnosť i pôvab.

V rokoch 1425 – 1452 vytvoril východné dvere baptistéria naproti dómu, ktoré sa stali pýchou mesta a ktoré Michelangelo Buonarroti nazval Rajskou bránou (v 19. storočí Rodina inšpirovali k Bráne pekiel). Ich program navrhol humanista Leonardo Bruni, ktorý výjavy zo Starého zákona zoradil z hľadiska ľudského pokroku. Ghiberti zredukoval reliéfy na desať a scény pojal ako perspektívne konštruované plastické obrazy, využil hry svetla a tieňa. Reliéf akoby prekročil hranicu sochárskeho umenia a usiloval o maliarske efekty. V živých scénach s početným komparzom sa Ghibertimu podarilo vyjadriť taliansky zmysel pre graciózny pohyb a slávnosť chvíle. V niektorých reliéfoch zhustil dej do niekoľkých epizód, v poslednom, Šalamúnovom stretnutí s kráľovnou zo Sáby vytvoril priestorovo aj časovo jednotnú scénu. Rám dverí ozdobil postavičkami v drobných nikách a bustami v medailónoch (v jednom umiestnil autoportrét so signatúrou), vonkajšie kamenné orámovanie motívmi toskánskej flóry a fauny. Monumentálnymi bronzovými sochami svätcov vyplnil Ghiberti výklenky florentského oratória Orsanmichele. Postavou sv. Matúša (1419 - 1422), inšpirovanou antickou sochouSofokla, predpovedal dramatickosťou Donatella a Michelangela, v mäkkom zriasení vlnenej látky sv. Štefana (1426), patróna najbohatšieho florentského cechu arte di lana (súkenníci), dosiahol majstrovskej dokonalosti.

V posledných rokoch svojho života Ghiberti napísal svoj životopis, ktorý je najstarším zachovaným životopisom umelca vôbec.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lorenzo Ghiberti na českej Wikipédii.