Panteón (Rím)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Súradnice: 41° 53' 55” s. š., 12° 28' 37” v. d.

Čelný pohľad na Panteón. Priečelie tvorí portikus z roku 125 po Kr., postavený na mieste chrámu staršieho asi o 150 rokov. Pred ním stojí fontána z roku 1578, doplnená v roku 1711 egyptským obeliskom

Panteón (tal. Pantheon) je pôvodne antická stavba v Ríme. Nachádza sa na námestí Piazza della Rotonda a je jednou z najlepšie zachovaných a najfantastickejších stavebných pamiatok Ríma.

Dejiny stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Unikátna kupola - inšpirácia a vzor pre neskorších staviteľov

Za stavbu Panteónu vďačíme zaťovi a priateľovi prvého rímskeho cisára Augusta konzulovi M. Vipsaniovi Agrippovi. Stavba postavená v rokoch 2725 pred Kr. a zasvätená všetkým bohom, bola však pôvodne budovaná len na poctu Augusta a jeho adoptívneho otca C. I. Caesara (traduje sa, že Augustus zasvätenie sebe samému odmietol). Mala sa stať súčasťou kúpeľov, ale už počas výstavby ho určili za chrám Jupitera, Marsa a Venuše, ochrancov juliovsko-klaudiovského rodu a neskôr za svätyňu všetkých bohov. Pomenovali ho Pantheon (z gr. pan = vše- a theios=božský), pričom nie je jasné prečo.

O staviteľovi pôvodnej stavby niet pochýb: hlása to nápis nad vchodom na architráve: M. AGRIPPA L.F. COS.TERTIUM FECIT („Postavil M. Agrippa, Luciov syn za svojho tretieho konzulátu“).

V roku 80 zničujúci požiar spustošil väčšiu časť štvrte i s Panteónom. Cisár Hadrián dal v rokoch 118 - 125 staviteľovi Apollodorovi z Damasku vybudovať novú stavbu, ktorá sa zachovala dodnes. Portikus - stĺpová hala pred vstupom do budovy - s mohutnými porfýrovými stĺpmi bol pravdepodobne kedysi portikom Agrippových kúpeľov, preto ho nechal cisár Hadrián ponechať aj s Agrippovým menom vytesaným na architráve priečelia.

Stavba bola niekoľkokrát vystavená živelným pohromám, ale i škodlivým ľudským zásahom. Zemetrasenia a záplavy niekoľkokrát spôsobili škody, ale vždy bola stavba zrekonštruovaná. Ani zásahy „vyššej moci“ (napr. v roku 663 nariadil byzantský cisár Konstans II. strhnúť pozlátené bronzové tehly strechy a previezť ich do Konštantínopolu, či medzi rokmi 1624 - 1633 dal pápež Urban VIII. roztaviť bronzové obloženie strechy vestibulu pre Berniniho baldachýn v svätopeterskej bazilike a na delá Anjelského hradu) stavbe neubrali na kráse.

S nástupom kresťanstva hrozil Panteónu zánik. Bol totiž zasvätený všetkým rímskym, teda pohanským bohom, a preto ho dali kresťanskí cisári v 4. storočí zatvoriť. Pred zrúcaním ho zachránil pápež Bonifác IV., ktorý potom ako ho v roku 609 dostal darom od byzantského cisára Fokasa, ho premenil na kresťanský kostol a zasvätil Panne Márii, patrónke mučeníkov (Chiesa Santa Maria dei Martiri). Z katakomb dal preniesť pozostatky prvých tam pochovaných kresťanov. Nová funkcia stavby mala za následok odstránenie štukatúry, ozdobujúcej dovtedy kazetovú klenbu a upravenie bočných výklenkov, do ktorých umiestnili oltáre.

Architektúra Panteónu[upraviť | upraviť zdroj]

Raffaelov hrob je najvyhľadávanejšou atrakciou Panteónu

Už súdobí antickí autori opisovali stavbu Panteónu ako „viditeľný obraz vesmíru“. Návštevníka pri pohľade na stavbu zarazí určitá architektonická nesúrodosť svedčiaca o viacerých etapách výstavby.

Panteón je riešený ako kruhová stavba s predstavaným vestibulom. V antike, keď bola úroveň ulíc výrazne nižšie, viedlo pretiahnuté, portikmi zdobené námestie cez voľné schodisko do trojloďovej predsiene, na ktorého čele dnes stojí šestnásť monolitických granitových stĺpov, vysokých 12,5 metra, s mramorovými korintskými hlavicami nesúcimi architráv a mohutný tympanón.

Stavba je vyvrcholením typicky rímskej architektúry a dôkazom technickej a stavebnej zručnosti rímskych staviteľov. Dominantu tvorí veľká kruhová kupola opierajúca sa o oblúky a rebrá. Kruhová stavba sa skladá z trojpodlažnej 6,2 metra hrubej tehlovej steny s vstavanými odľahčovacími oblúkmi a dutými priestormi. Zvonka bola najprv obložená omietnutými kvádrami, zatiaľčo kupola bola pokrytá pozlátenými bronzovými doskami.

Mohutnými bronzovými dverami sa dostaneme do kruhového interiéru, ktorého priemer a výška sú zhodné: 43,2 metra. Čo návštevníka pri vstupe do interiéru ohromí hádam najviac, je jeho monumentálna prostota zladená do dokonalej harmónie.

V šesťmetrových múroch budovy je osem hlbokých výklenkov, pred ktorými stoja vždy dva stĺpy. Vo výklenkoch, okrem jedného, slúžiaceho za vchod, stáli kedysi sochy bohov: Apollóna, Selény, Merkúra, Venuše, Marsa, Jupitera a Saturna. Tie boli v priebehu stáročí odstránené a výklenky vyplnili kresťanské oltáre a náhrobky.

Nad vrchným rámom múrov sa ako mohutná pologuľa klenie kupola, pokladaná za najdokonalejšiu kupolu antiky, vyvolávajúca dojem obrazu nebeskej klenby; ide o najväčšiu kupolu, aká kedy bola vymurovaná. Vo vnútri je vyzdobená piatimi pravidelnými horizontálnymi radmi po dvadsiatich ôsmich kazetách, smerom nahor sa zmenšujúcimi, ktoré boli kedysi obložené pozláteným bronzom. Kruhovým otvorom (okulus) s priemerom deväť metrov (jediný zdroj prirodzeného svetla) vniká zhora do chrámu svetlo a jeho lúče oživujú farebnú mramorovú dlažbu, skladajúcu sa zo štvorcových a kruhových dosák, ktorá sa zachovala v pôvodnom stave.

Stavba Panteónu, no najmä jeho kupola, sa stali vzorom, ktorý poskytol inšpiráciu renesančným staviteľom. Čerpal z neho Filippo Brunelleschi keď tvoril kupolu známeho florentského dómu ako aj Michelangelo pred stavbou kupoly baziliky svätého Petra.

Panteón ako objekt turistov[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom k jedinečnosti stavby a jej histórii je Panteón jednou z najvyhľadávanejších architektonických pamiatok Ríma. Jeho atraktivitu okrem kresťanského zasvätenia zvyšuje i viacero náhrobkov významných osobností. Je tu napr. pochovaný významný kardinál a tajomník pápeža Pia VII. Ercole Consalvi či talianski králi Viktor Emanuel II. a Umberto I.

Jedným z najnavštevovanejších hrobov je však ten, ktorý patrí veľkému renesančnému umelcovi Raffaelovi. Jeho ostatky odpočívajú pod antickým sarkofágom nad ktorým stojí, podľa závetu, antikizujúca socha zvaná Madona del Sasso, vytvorená Raffaelovým žiakom Lorenzettom. Vznešený dojem vyvoláva nápis na Raffaelovom hrobe vytvorený jeho priateľom, kardinálom Pietrom Bembom: „Ille hic est Raphael, timiut quo sospite vinci, rerum magna parens et moriente mori“ („Tu leží Raffael; veľká matka Príroda sa obávala, že bude za jeho života porazená a že zomrie spolu s ním“).

Okolie stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Priestranstvu pred hlavným priečelím Panteónu dominuje mramorová fontána, ktorú v roku 1578 postavil architekt Giacomo della Porta. Nad teleso fontány dal pápež Klement XI. v roku 1711 vztýčiť egyptský obelisk pochádzajúci z chrámu bohyne Eset.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • B. Hitzen-Bohlen, Řím - umění a architektura, Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7
  • Ch. Walker, Kamenní svedkovia dávnych čias, Mladé letá, Bratislava, 1987
  • V. Zamarovský, Dejiny písané Rímom, Mladé letá, Bratislava, 1988
  • kol. autorov, Encyklopédia archeológie, Obzor, Bratislava, 1986