Stĺp Marka Aurelia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Celkový pohľad na Stĺp Marka Aurelia

Stĺp Marka Aurelia (lat. Columna Centenaria Divorum Marci et Faustinae, tal. Colonna di Marco Aurelio) je antická stavebná pamiatka, nachádzajúca sa v hlavnom meste Talianska Ríme na námestí Piazza Colonna.

Boje Rimanov s Germánmi v rokoch 166 – 180, ktoré prebiehali predovšetkých na území stredného Podunajska (tzv. markomanské vojny), pripomína v Ríme víťazný stĺp, postavený na počesť cisára Marka Aurelia. Nachádza sa na námestí Piazza Colonna v samom centre Ríma.

Stĺp v dórskom štýle bol vztýčený v rokoch 180 – 196, teda po cisárovej smrti. Jeho vzorom mu bol Stĺp cisára Trajána, ktorý od roku 113 stál na Trajánovom fóre na počesť rímskych víťazstiev nad Dákmi.

Stĺp Marka Aurelia sa skladá z dvadsiatich ôsmich blokov z carrarského mramoru. Jeho telo vysoké 29,62 metra s priemerom 3,7 metra stojí na desať metrov vysokom podstavci. Na špirálovom reliéfnom páse, pripomínajúcom štýl Trajánovho stĺpu, je vytesaných stošestnásť bojových scén zachytávajúcich obe vojenské ťaženia Marka Aurelia proti Markomanom a Sarmatom v rokoch 172 – 175 po Kr. Ich prevedenie je však oproti tomuto stĺpu odlišné. Hlboké vrypy spôsobujú rozčlenenie povrchu na navzájom kontrastné plochy. Postavy sú plastickejšie a výraznejšie.

Reliéfy sú veľmi významným historickým dokladom. Sú jediným zachovaným ikonografickým svedectvom bojov medzi Rimanmi a stredoeurópskymi germánskymi kmeňmi. Jednotlivé výjavy i samotné postavy sú zdrojom informácií, ktoré nie je možné získať z iných zdrojov: z archeologických vykopávok ani písomných prameňov. Vzhľad rímskych vojenských táborov, spôsob premostenia rieky ale aj vzhľad osôb či príbytkov Germánov predstavujú jedinečný zdroj poznatkov a dokladov týkajúcich sa spomínaných udalostí.

Latinské pomenovanie stĺpa dosvedčuje, že stĺp bol pôvodne zasvätený nielen cisárovi ale aj jeho manželke Faustine. Ich pozlátené sochy pôvodne stáli na hlavicovej platforme monumentu, na ktorú je možné vystúpiť po stodeväťdesiatich stupienkoch vnútorného točitého schodiska. V roku 1589 dal pápež Sixtus V. obe sochy odstrániť a nahradiť bronzovou sochou apoštola Pavla s mečom. Súčasne bol stĺp zrekonštruovaný architektom Domenicom Fontanom. Fontana vytvoril nový mramorový základ, na ktorý použil stavebný materiál zo zbúraného Septizonia na Palatíne.

Detail reliéfneho vlysu

Na večnú pamiatku tejto udalosti dal pápež do podstavca vytesať nápis:

SIXTVS V PONT MAX (Sixtus V., najvyšší pontifik,
COLVMNAM HANC obnovil tento stĺp,
COCLIDEM IMP
ANTONINO DICATAM venovaný cisárom Antoninom,
MISERE LACERAM bohužiaľ poškodený,
RVINOSAMQ(UE) PRIMAE do pôvodnej podoby.
FORMAE RESTITVIT
A. MDLXXXIX PONT IV Roku 1589, v štvrtom roku jeho pontifikátu)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 41°54′03″S 12°28′48″V / 41.900849°S 12.47999°V / 41.900849; 12.47999

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • B. Hitzen-Bohlen, Řím - umění a architektura, Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7
  • M. Musilová, Vl. Turčan a kol., Rímske pamiatky na strednom Dunaji, Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva, Bratislava 2010, ISBN 978-80-968910-1-6