Koloseum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Koloseum v súčasnosti: pohľad na najzachovalejšiu časť

Koloseum (po taliansky Colosseo) sú ruiny veľkého amfiteátra v strede Ríma. V súčasnosti je to architektonická dominanta Ríma. Koloseum stojí na mieste umelého jazera v záhrade Neronovho Zlatého domu (domus aurea Neronis) na konci Forum Romanum. Pôvodne slúžil ako amfiteáter a bola to najväčšia budova v Rímskej ríši.

Pôvodne sa nazývalo Flaviovský amfiteáter (po latinsky Amphitheatrum Flavium, v taliančine Anfiteatro Flavio) podľa dynastie, z ktorej pochádzali obaja jeho stavitelia. Až neskôr sa vžil názov Koloseum, znamenajúci "obrovský" (myslia sa buď obrovské rozmery samotného amfiteátra alebo rozmery obrovskej sochy Nerona, ktorá pri amfiteátri stála).

V súčasnosti sa z Kolosea zachovali iba asi 2/3 pôvodnej stavby, poškodenie zapríčinili zemetrasenia a rozkrádanie materiálu. Koloseum bolo označované ako ikona starovekého Ríma a rímskej architektúry. Neskôr malo veľa využití ako bývanie, dielňa, pevnosť a svätyňa.

Panoramatický pohľad

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa Starovekého Ríma, Koloseum sa nachádza v pravom hornom rohu
Pohľad na Koloseum v súčasnej dobe

Rozkaz na jeho vybudovanie dal cisár Vespasianus v roku 72, dokončili ho za cisára Tita v roku 80. Ďalšie vylepšenia boli uskutočnené počas vlády Domiciána.Na stavbe pracovali prevažne Židia zajatí a prevezení z Judei po potlačení židovského povstania a zničení Jeruzalema. Pôvodne slúžilo na rôzne hry a zápasy. V roku 404 po Kr. boli gladiátorské zápasy zakázané, takže sa už nekonali, v 6. storočí sa skončili aj zápasy s divými zvieratami. V 13. storočí bola budova premenená na pevnosť. Od 15. storočí slúžila budova ako kameňolom - kamene z Kolosea sa použili na výstavbu Palazzo Venezia, Palazzo della Cancelleria a Baziliky Sv. Petra. Pápež Benedikt XIV. v 18. storočí ťažbu kameňa ukončil tak, že budovu zasvätil kresťanským mučeníkom, ktorí tu údajne zahynuli. K budove sa viaže slávne proroctvo, ktoré v 8. storočí vyslovil Beda Venerabilis: Kým stojí Koloseum, bude stáť Rím. Keď padne Koloseum, padne Rím. A keď padne Rím, padne aj svet.

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Priečny rez Koloseom, pohľad na uloženie sedadiel
Interiér v súčasnosti

Vysoké je 48 m s obvodom vyše pol kilometra a osi jeho elipsovitého pôdorysu merajú 188m a 156 m. Malo 80 vchodov a zároveň východov. Postavili ho zo sivoružových travertínových kvádrov spojených železnými skobami a základy zapustili do hĺbky 9 metrov. Pod arénou sa skrýval systém podzemných chodieb so šachtami a výťahmi pre divoké zvieratá. Pôvodne bolo celé obložené mramorom a na vonkajšej strane malo na druhom a treťom poschodí 80 arkád ozdobených sochami, jeho horný kraj lemovali takisto sochy. Pôvodne malo kapacitu 45 000 až 50 000 divákov. Diváci sedeli alebo stáli na štyroch terasách. Najurodzenejší sedeli v predných radoch, boli tam lóže pre cisársku rodinu a šesť miest pre uctievané rímske kňažky - panny vestálky. Za sedadlami a pod nimi sa nachádzali schodiská a chodby

Hry v Koloseu[upraviť | upraviť zdroj]

Vonkajší pohľad

Využívalo sa hlavne na boje gladiátorov, rekonštrukcie slávnych bitiek, popravy a dramatické predstavenia.

Hry sa konali až 99 dní v roku. Okrem bojov gladiátorov zahŕňali a tzv. venationes - lov divých zvierat, resp. boj s nimi. Používali sa levy, tigre, medvede, slony, kance, leopardy, pštrosy, žirafy, divé byvoly, krokodíly, hyeny a vlky.

Gladiátormi boli väčšinou otroci, v niektorých prípadoch išlo o odsúdených zločincov a vojnových zajatcov, inokedy o dobrovoľníkov, ktorí verili, že budú mať šťastie a prežijú a stanú sa tak slávnymi. Delili sa do skupín podľa výzbroje, ktorú používali a podľa spôsobu vedenia boja. Retiarus mal sieť, trojzubec a dýku, Trákovia prilbicu so širokým okrajom, malý okrúhly štít a dlhý zahnutý nôž zvaný sica. Samniti a Myrmilloni boli viacej vyzbrojení. Ďalší bojovali na koňoch či dvojkolesových vojnových vozoch.

Hoci formálnym pozdravom gladiátorov bolo "buď pozdravený, cisár, na smrť idúci ťa pozdravujú", nie každé kolo osudného zápasu malo tragické následky. Niekedy mohol byť porazený vzhľadom na preukázanú statočnosť ušetrený smrti. Keď však dravej zveri predhodili vojnových zajatcov a zločincov, vrátane kresťanov, očakávalo sa, že všetci zomrú. Zločincov zabíjali aj inými brutálnymi spôsobmi vrátane toho, že ich obliekli do tuniky napustenej smolou a zapálili.

Trojdňový program sa začínal dvomi dňami gladiátorských zápasov a bojov s divokou zverou. Na tretí deň arénu napustili vodou a konala sa naumachia, námorná bitka so skutočnými loďami. Aj v tomto prípade išlo tak ako v gladiátorských zápasoch a bojoch s divokou zverou, o krvavú záležitosť. Po desiatich rokoch stavebných prác otvorili Koloseum roku 80 za vlády Vespasianovho syna Tita.


Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]