František Valentin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
František Valentin
chemik, vysokoškolský pedagóg
Narodenie5. február 1892
Hlohovec, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie27. január 1966 (73 rokov)
Bratislava, ČSSR

František Valentin (niekedy tiež F. Valentín) (* 5. február 1892, Hlohovec – † 27. január 1966, Bratislava) bol slovenský chemik a vysokoškolský pedagóg.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec Ľudovít Valentin
  • matka Alojzia rod. Nežatická

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Po maturite na gymnáziu v Banskej Bystrici v roku 1911 študova teológiu vo Viedni, po 1. svetovej vojne chémiu na na ČVUT v Prahe. V roku 1925 získal titul Ing. Následne v rokoch 1935 – 1939 absolvoval pobyt na Institut de Biologie physico-chemique v Paríži. Medzi rokmi 1915 – 1920 krátko pôsobil ako kňaz a kaplán v Banskej Bystrici. Bol prvý slovenský univerzitný profesor v odbore lekárska chémia. V rokoch 19401942 bol prvým dekanom Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave, kde prednášal organickú chémiu. Pôsobil aj ako rektor a prorektor SVŠT v Bratislave. Vo vedecko-výskumnej práci sa zameral na oblasť sacharidov a potravinársku chémiu. Objavil a pripravil viaceré nové organické zlúčeniny. Autor vysokoškolských učebných textov, štúdií a článkov v odborných časopisoch. Vyznamenaný bulharským Radom s hviezdou za občianske zásluhy a inými vyznamenaniami.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]