Fyromachos z Atén

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Busta filozofa Antisthena z Atén, rímska kópia gréckeho originálu.

Fyromachos (starogr. Φυρόμαχος) bol grécky sochár v 3. storočí pred Kr.[1][2]

Fyromachos, grécky sochár z Atén, pôsobil v Pergamone[3] a pravdepodobne i na ostrove Délos[4], kde spolupracoval so sochárom Nikératom, o čom svedčí nájdený nápis na mramorovom podstavci.[4] Plínius jeho činnosť datuje do obdobia vlády pergamonských vládcov Eumena I. a Attala I. a zaraďuje ho medzi predstaviteľov tzv. pergamonskej sochárskej školy (s Epigonom, Stratonikom a Antigonom),[5] ktorí pracovali na triumfálnom pomníku so sochami umierajúcich Galov v pergamonskej Aténinej svätyni.[1]

Macedónsky kráľ Filip V. si počas obliehania Pergamonu (v roku 201 pred Kr.) vybil svoj hnev na chrámoch a i na sochách. Jednotlivé kamenné bloky z chrámov prikázal rozbiť tak, aby nemohli byť použité na ich obnovu. V tomto meste sa nachádzala aj slávna socha boha Asklépia, ktorú zhotovil Fyromachos.[6] Polybios ale uvádza, že túto sochu si v roku 156 pred Kr. odniesol ako vojenskú korisť bitýnsky kráľ Prusias II.[7] Fyromachos bol podľa Plínia autorom sochy aténskeho politika Alkibiada na štvorzáprahu,[8] víťaza olympijských hier v tethrippe v roku 416 pred Kr.[9]

Fyromachovi sa pripisuje originál sochy aténskeho filozofa Antisthena, z ktorého sa zachovalo niekoľko rímskych kópií. Na základe značných odchýlok v usporiadaní jeho kaderí vlasov a záhybov zriasenej látky na zadnej časti jeho krku je možné usúdiť, že zachované rímske sochy boli len voľnými napodobeninami Fyromachovho portrétu.[2]

Fyromachovo autorstvo tejto sochy potvrdzuje nápis na spodnej časti podstavca (výška 25 cm, šírka 82 cm) z nezachovanej travertínovej sochy Antisthena:

ΑΝΤΙΣΘΕΝΗΣ ΦΙΛΟΣΟΦΟΣ. ΦΥΡΟΜΑΧΟΣ ΕΠΟΙΕΙ preklad: Filozof Antisthenés, zhotovil ho Fyromachos
- text v starogréčtine[10]

Podstavec Antisthenovej sochy objavil v roku 1969 taliansky archeológ Fausto Zevi počas vykopávok v Ostii. Nápis na podstavci je v starogréčtine, (v type písma) ktorá sa ale používala až v rímskej dobe, zrejme počas vlády Sullu, t. j. na prelome 2. a 1. storočia pred Kr. Zevi nepochybuje o tom, že socha bola rímskou kópiou gréckeho originálu, ale nevie posúdiť, či išlo o postavu sediacu, alebo stojacu.[2] Nález v Ostii je prvým dokladom o tom, že portrét Antisthena bol vytvorený už niekedy v 3. storočí pred Kr., t. j. v čase, keď sochár Fyromachos pôsobil na dvore pergamonského vládcu Attala I. Zdá sa, že práve Fyromachov portrét slúžil ako predloha pre rímske hermovky a ich početné repliky (vytvorené približne od 1. stor. pred Kr.), ktorých hojný počet dosvedčuje to, že vychádzali zo slávneho gréckeho originálu. Rakúsko-nemecká archeologička Helga von Heintze ho datuje na prelom 3. a 2. storočia pred Kr., čo by zodpovedalo pôsobeniu Fyromacha.[2]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Jerome Jordan Pollitt, Art in the Hellenistic Age, str. 84
  2. a b c d Andrej Kalaš – Vladislav Suvák. Antisthenove zlomky. Bratislava : Univerzita Komenského, 2013. ISBN 978-80-223-3447-1. S. 41.
  3. Inschr. von Pergamon I, IvP I 133 [1]
  4. a b Inscriptiones Graecae XI. Inscriptiones Deli, IG XI,4 1212 [2]
  5. Plínius, Naturalis Historia, 34,84.
  6. Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 230.
  7. Plínius, Naturalis Historia, 34,84.
  8. Polybios, Historiai, 32,15.
  9. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 48.
  10. Supplementum Epigraphicum Graecum, Italy, incl. Magna Graecia, SEG 46:1325,3,B [3]