Gemer (okres Revúca)
| Gemer | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Revúca |
| Nadmorská výška | 184 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 17,97 km² (1 797 ha) |
| Obyvateľstvo | 871 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 48,47 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1198 |
| Starosta | Zoltán Jankóšik[2] (MOST-HÍD) |
| PSČ | 982 01 |
| ŠÚJ | 514721 |
| EČV | RA |
| Tel. predvoľba | +421-47 |
| Adresa obecného úradu |
Gemer č.s. 274 |
| E-mailová adresa | obecnyurad@gemer.net |
| Telefón | 047/5582189 |
| Fax | 047/5582189 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.gemer.net | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Gemer je obec na Slovensku v okrese Revúca.
Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1198, avšak obec pod hradom, z ktorého za zachovali už len nepatrné zvyšky existovala už v 12. storočí. Ba nájdu sa i takí, ktorí predpokladajú jej vznik už v 11. storočí. V záznamoch neznámeho autora sa spomína pod názvom Gumur ako sídlo rytiera Gumura. Bola kráľovským majetkom. V 14. storočí sa Gemer stal sídlom župy a jej druhým najväčším mestečkom. Postupne sa jej najvýznamnejšími zemepánmi stali rody Széchyovcov, Wesselényiovcov a Csákyovcov. V 15. storočí získala obec obmedzené mestské práva. Vtedy cez rieku Slanú viedli dva mosty, na ktorých sa platilo mýto. Hrad tu stál aj v čase vládnutia Štefana I. Nešlo o veľký hrad, ale skoro strážnu pevnosť obohnanú ochranným valom. V 12. storočí, po plienení Tatárov, na jej mieste vyrástol pevnejší hrad. Bol kráľovským hradom, neskôr ho obsadili husiti. V roku 1459 hrad dobyl kráľ Matej I. Korvín a neskôr viackrát zmenil majiteľa. V tureckých vojnách, v 16. storočí bol definitívne zničený.
Obec Gemer viackrát za sebou získala právo usporadúvať trhy, na ktorých sa ponúkalo najmä ovocie, hrozno, tabak a dobytok. V roku 1853 zničil požiar okrem kostola, fary a kaštieľa takmer celú obec. Tá bola niekoľko storočí sídlom vzdelávania. Už v roku 1616 tu bola latinská škola, v 18. storočí pribudla maďarská vyššia škola a v 19. storočí evanjelické gymnázium, v ktorom študovali aj viacerí klasici slovenskej literatúry a predstavitelia slovenskej inteligencie (Janko Matúška, Pavel Jozef Šafárik, Janko Kráľ, Ján Kalinčiak, Samo Chalupka a ďalší). Obec preslávila i huslistka Czinka Panna, viaceré vzácne archeologické vykopávky a okrem iného aj slávna Povesť o kráľovi Matejovi. Pamiatku na jeho (Matej I. Korvin) pobyt v obci pripomína bronzová socha, ktorej autorom je B. Holló a inštalovali ju v roku 1917 a ktorá je zaujímavá aj tým, že je jediná socha zobrazujúca panovníka s pracovným nástrojom v strednej Európe!
Najvýznamnejšou sakrálnou stavbou obce je neogotický kostol z roku 1882. Už v roku 1510 tu síce stál evanjelický kostol, ten však v roku 1881 rozobrali. Ďalšou vzácnosťou obce Gemer je neskorobarokový kaštieľ z 18. storočia, ktorého obnova skončila v lete roku 2005.
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Zoltán Jankóšik je v zozname. Dostupné online.
Externé odkazy [upraviť]
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
