Gemer (okres Revúca)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Gemer (obec))
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°26′58″S 20°18′56″V / 48.4494°S 20.3156°V / 48.4494; 20.3156
Gemer
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Revúca
Nadmorská výška 184 m n. m.
Súradnice 48°26′58″S 20°18′56″V / 48.4494°S 20.3156°V / 48.4494; 20.3156
Rozloha 17,97 km² (1 797 ha) [1]
Obyvateľstvo 881 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 49,03 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1198
Starosta Zoltán Jankóšik[3] (MOST-HÍD)
PSČ 982 01 (pošta Tornaľa)
ŠÚJ 514721
EČV RA
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu
Gemer č.s. 274
E-mailová adresa obecnyurad@gemer.net
Telefón 047/5582189
Fax 047/5582189
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Gemer
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.gemer.net
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Gemer je obec na Slovensku v okrese Revúca.

Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1198, avšak obec pod hradom, z ktorého za zachovali už len nepatrné zvyšky existovala už v 12. storočí. Ba nájdu sa i takí, ktorí predpokladajú jej vznik už v 11. storočí. V záznamoch neznámeho autora sa spomína pod názvom Gumur ako sídlo rytiera Gumura. Bola kráľovským majetkom. V 14. storočí sa Gemer stal sídlom župy a jej druhým najväčším mestečkom. Postupne sa jej najvýznamnejšími zemepánmi stali rody Széchyovcov, Wesselényiovcov a Csákyovcov. V 15. storočí získala obec obmedzené mestské práva. Vtedy cez rieku Slanú viedli dva mosty, na ktorých sa platilo mýto. Hrad tu stál aj v čase vládnutia Štefana I. Nešlo o veľký hrad, ale skoro strážnu pevnosť obohnanú ochranným valom. V 12. storočí, po plienení Tatárov, na jej mieste vyrástol pevnejší hrad. Bol kráľovským hradom, neskôr ho obsadili husiti. V roku 1459 hrad dobyl kráľ Matej I. Korvín a neskôr viackrát zmenil majiteľa. V tureckých vojnách, v 16. storočí bol definitívne zničený.

Obec Gemer viackrát za sebou získala právo usporadúvať trhy, na ktorých sa ponúkalo najmä ovocie, hrozno, tabak a dobytok. V roku 1853 zničil požiar okrem kostola, fary a kaštieľa takmer celú obec. Tá bola niekoľko storočí sídlom vzdelávania. Už v roku 1616 tu bola latinská škola, v 18. storočí pribudla maďarská vyššia škola a v 19. storočí evanjelické gymnázium, v ktorom študovali aj viacerí klasici slovenskej literatúry a predstavitelia slovenskej inteligencie (Janko Matúška, Pavel Jozef Šafárik, Janko Kráľ, Ján Kalinčiak, Samo Chalupka a ďalší). Obec preslávila i huslistka Czinka Panna, viaceré vzácne archeologické vykopávky a okrem iného aj slávna Povesť o kráľovi Matejovi. Pamiatku na jeho (Matej I. Korvin) pobyt v obci pripomína bronzová socha, ktorej autorom je B. Holló a inštalovali ju v roku 1917 a ktorá je zaujímavá aj tým, že je jediná socha zobrazujúca panovníka s pracovným nástrojom v strednej Európe!

Najvýznamnejšou sakrálnou stavbou obce je neogotický kostol z roku 1882. Už v roku 1510 tu síce stál evanjelický kostol, ten však v roku 1881 rozobrali. Ďalšou vzácnosťou obce Gemer je neskorobarokový kaštieľ z 18. storočia, ktorého obnova skončila v lete roku 2005.

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Zoltán Jankóšik je v zozname. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

stránka obce