Gerolamo Cardano

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gerolamo Cardano
Gerolamo Cardano

Narodenie 24. september 1501
Pavia, Taliansko
Úmrtie 20. september 1576 (74 rokov)
Rím, Taliansko

Gerolamo Cardano alebo Girolamo/Geronimo Cardano alebo po latinsky Hieronymus Cardanus (* 24. september 1501, Pavia – † 20. september 1576, Rím) bol taliansky matematik, filozof a astrológ, ktorý v čase najväčšieho rozkvetu astrológie v rokoch 1450 - 1550 patril medzi tých, ktorí zároveň aktívne rozvíjali astronómiu. Jeden z hlavných predstaviteľov prírodnej filozofie obdobia renesancie.

Žil a učil v Miláne a Pavii, potom v Bologni. Roku 1570 ho zatkli pre údajné kacírstvo a zakázali mu učiť a publikovať. Odvtedy žil v Ríme.

Roku 1545 napísal Ars magna, v ktorej uverejnil postupy na riešenie rovníc tretieho stupňa, ktorých výsledkom sú takzvané Cardanove vzorce (postupy vymyslel žiak Niccola Fontana Tartaglia S. del Ferro), a postupy na riešenie rovníc štvrtého stupňa (Lodovico Ferrari).

Ako prvý sa zaoberal matematickou pravdepodobnosťou, opísal Cardanov záves (tiež krížový záves; prvýkrát spomenutý Filónom Byzantským) a Cardanov kĺb (tiež krížový kĺb; takisto ho neobjavil Cardano).

V oblasti medicíny sa snažil tomuto oboru dať vedecký základ a zabezpečiť, aby pomáhala praktickému liečiteľstvu – zanechal veľa pozorovaní z oblasti patológie, teralógie a o infekčných chorobách.

V oblasti filozofie bol hylozoista, čiže svet je vraj naplnený prahmotou naplnenou dušou. Spájal panteizmus s novoplatónskym mysticizmom.

Bol aj známym astrológom. Napísal knihy o metroskopii a astrológii a bol dvorným astrológom Joachima I. von Brandenburg.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]