Hamborský hrad
Hamborský hrad bol postavený na výbežku Levočských vrchov západne od dnešnej Brezovičky, v nadmorskej výške 785 metrov, na kopci, ktorý sa aj dnes volá Zámčisko.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvýkrát sa o hrade v Hamborku píše v roku 1316, ale v písomnostiach sa nespomína jeho názov.[1] Postavený mohol byť po roku 1274, kedy predkovia šľachticov z Brezovice a Torysy získali panstvo Torysa.[1] Keďže v tom čase sa hrad staval okolo 20 rokov, tak hrad mohol byť postavený niekedy pred rokom 1316 ale najskôr po roku 1294. Vybudovali ho pravdepodobne ešte páni z Torysy.[2]
V roku 1438 vpadli do šarišskej župy poľské oddiely, ktoré obsadili brezovický opevnený kaštieľ (ktorý bol chránený múrmi ako hrad) a kamenický hrad. V tom istom roku tieto hrady pomohli získať pre Alžbetu prešovskí mešťania tak, že poslali do Brezovice a Kamenice svoje vojsko.[2]
1. decembra 1438 píše kráľovná Alžbeta z Budína list prešovskej mestskej rade a ďakuje im za znovuzískanie a obsadenie hradu v Kamenici a tiež opevneného kaštieľa v Brezovici.[3] Hrad v Hamborku sa nespomína, teda možno tento hrad patril stále Berzevicziovcom a poľské oddiely sa ho nezmocnili. Prešovské vojsko však hrad v Brezovici v roku 1438 pri dobíjaní značne poškodilo.
Obsadenie hradu[upraviť | upraviť zdroj]
Berzevicziovci o hrad znovu prišli počas vyčíňania Jiskrovcov na Slovensku v roku 1422, kedy bol kapitánom a aj držiteľom opevneného kaštieľa v Brezovici a hradu v Hamborku Mikuláš Čajka (Czajka, Czayka) z Jawor. Pri bojoch proti Jiskrovcom často bojoval po boku Mikuláša Komorovského, ktorý bol kapitánom na hrade v Podolínci. Obaja boli pre Jiskrovcov veľkým postrachom. Čajka s Komorovským sa 14. septembra 1422 od vyzvedačov dozvedeli, že mesto Prešov nemá nijakých obrancov, preto zhromaždili najväčšie vojsko aké mohli, v noci tajne prišli z Brezovice do mesta Prešov, pomocou priložených rebríkov sa vyšplhali po hradbách mesta, oklamali stráže a zmocnili sa mesta. V meste bolo 40 Jiskrovcov, ktorí prišli do mesta predchádzajúceho dňa. Keď Mikuláš Čajka a Mikuláš Komorovský videli, že sa nemôžu úplne zmocniť mesta, z mesta zobrali najvýznamnejšie veci, mesto zapálili a vracali sa naspäť do Brezovice. Rýchly posol oznámil Jánovi Jiskrovi túto správu, ktorý práve vtedy s veľkým vojskom obliehal hrad v Richnave, ten vysadol hneď na kone s celým svojím vojskom a vydali sa prenasledovať Čajku a Komorovského. Vojsko Komorovského a Čajku so sebou ťahalo veľké batohy koristi z Prešova. To im znemožňovalo rýchlo napredovať a tiež sa aj dobre brániť. Jiskra poslal predný predvoj so značným počtom vojska a ten brezovické vojsko porazil ešte skôr ako prišlo hlavné Jiskrovo vojsko. Čajku a Komorovského s malým počtom vojakov zajali. Ostatní sa so svojou korisťou rozutekali preč. Jiskra zajal dvoch svojich najsilnejších nepriateľov a začal obliehať jeden z brezovických hradov (Keďže hamborský hrad je blízko Brezovice a vlastnila ho tiež rodina Berzeviczy, tak v listinách sa uvádza často, že v Brezovici boli dva hrady). Nazdával sa, že keď zajal ich kapitána, že sa mu hneď vzdajú. Lenže obrancovia hradu boli pripravení chrániť ho a Jiskru ani jeho vojska sa nezľakli. Jiskra na druhý deň od obliehania upustil a išiel do Košíc, pretože zamýšľal dať sa do obliehania hradu v Richnave. Na druhom brezovickom hrade, ktorý nebol obliehaný, sa však nečakane zapálil pušný prach a celý aj s mnohými koňmi zhorel. Obrancovia, ktorí na tom hrade boli, sa uchýlili do druhého neporušeného hradu a robili všetko preto, aby sa niečo podobné s pušným prachom nestalo aj na tomto hrade. (Zapáliť pušný prach mohol aj zradca, ktorý sa na hrade nachádzal). Po nejakom čase však Berzeviczyovci uzavreli dohodu s Jiskrom a opustili aj zostávajúci hrad.[4][5]
Jiskra držal veliteľov Čajku a Komorovského vo väzení dlhé roky. Jánovi Jiskrovi hrad v Brezovici naďalej patril aj po uzatvorení mieru s Jánom Huňadým v roku 1447. V roku 1449 bol v Brezovici kapitánom Jána Jiskru Peter z Radkova, ktorý sídlil na hrade aj v rokoch 1452 a 1456.[2]
4. mája 1449 Mikuláš Komorovský je už zase kapitánom v Podolínci, ale tentokrát je už na strane Jiskry a ručí s ostatnými Jiskrovými kapitánmi, medzi ktorými je aj Peter z Radkova, kapitán z Brezovice , za dodržanie mieru.[6]
6. februára 1453 bol Jiskra pozbavený všetkých majetkov, teda všetky donácie, ktorá urobila Alžbeta, matka Ladislava, sa stali neplatné. Tým sa malo naoko vyhovieť Jiskrovým nepriateľom. Spiš a Šariš, keďže na nich už neplatila Jiskrova právomoc, museli sa o poriadok starať sami. Kvôli tomu sa v Levoči stretli 13. februára 1453 kapitáni, aby rokovali, ako zabezpečiť poriadok v týchto župách. Porady sa zúčastnil namiesto Mikuláša Komarovského Ján Olesniczky, ktorý bol novým kapitánom Podolínca, Ľubovne a 13. spišských miest, ďalej na rokovaní sa zúčastnil aj Mikuláš Czajka de Javor, bývalý kapitán brezovického a hamborského hradu, ktorý tu už vystupuje ako vicekapitán Podolínca a tiež tam bol Peter z Radkova, kapitán brezovického tábora (capitaneus castri Breszwicz).[6]
V roku 1449 obsadilo brezovický hrad bratrícke vojsko, ktoré pomáhalo vzbúreným sedliakom v októbri 1456 a patril im až do roku 1458.[7]
Oslobodenie hradu[upraviť | upraviť zdroj]
Bratríkov v roku 1458 vyhnalo z brezovického hradu vojsko kráľa Mateja I. Korvína vedené Šebastiánom z Rozhanoviec (Rozgoňa), ktorého Matej I. Korvín vymenoval do funkcie kapitána Horného Uhorska (capitaneus partium superiorium).[8] Tri dni pred Turícami vojsko pod vedením Šebastiána Rozgoňa zaútočilo na bratríkov v Myšli, potom nasledovali Sečovce (na Turíce) a Blatný Potok. Keď videl víťazstvo Uhorského vojska jasovský kastelán Uderský (Udrický), dostal pred nimi strach a s väčšinou svojho strážneho vojska sa utiahol na hrad do Brezovice. Keď prišlo Uhorské vojsko cez Šariš ku Brezovici, Uderský (Udrický) už na hrade nebol. Hrad v Brezovici kúpil od bratríkov Šebastián Rozgoň za 400 zlatých florenov[5] a od neho ho kúpil Štefan Berzeviczy. Po vyplatení Rozgoň odovzdal hneď hrad Berzeviczymu. Krátko na to kráľ Matej vymenoval Štefana Berzeviczyho za hradného kastelána.[9] V roku 1463 sa pokúšalo hrad v Brezovici znovu obsadiť okolo 400 bratríkov. Vtedy vlastník hradu Ján z Brezovice žiadal o pomoc bardejovskú mestskú radu.[2]
Zánik hradu[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1520 sa spomína, že v Brezovici sa nachádza už iba opustená opevnená šľachtická kúria.[2]
Hrad v Hamborku pravdepodobne tiež v 15. storočí zanikol.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Šariša. Košice : Východosloven. Vydavat, 1990. (Vyd. 1.) ISBN 978-80-85174-03-8.
- ↑ a b c d e DVOŘÁKOVÁ A SPOL., Daniela. Stredoveké hrady na Slovensku, Život, kultúra, spoločnosť. Bratislava : VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Historický ústav SAV, 2017. Dostupné online. S. 266.
- ↑ Eperjes szabad királyi város levéltára. 1245-1526. (Szeged, 1931. Acta litterarum ac scientiarum Reg. Universitatis Hung. Francisco-Iosephinae. Sectio iuridico-politica. Tom. 2.) | Könyvtár | Hungaricana [online]. library.hungaricana.hu, [cit. 2024-02-29]. Dostupné online.
- ↑ SEGEŠ, Vladimír; SEĎOVÁ, Božena. Pramene k vojenským dejinám Slovenka 1/3, 1387 – 1526. Bratislava : Vojenský historický ústav v Bratislave, 2013. Dostupné online. S. 164.
- ↑ a b WAGNER, Carolus. Analecta Scepusii sacrii et profani. Viennae : Pars I, 1774. S. 143.
- ↑ a b ŠPIRKO, Jozef. Husiti, jiskrovci a bratríci v dejinách Spiša, 1431 – 1462. Spišská Kapitula : [s.n.], 1937. S. 63-64, 76.
- ↑ BALLOVÁ, E; ADAMEC, V. Pieniny-Dukla-Latorica. Bratislava : Šport, 1960. S. 130.
- ↑ POLLA, Bello. Hrady a kaštiele na východnom Slovensku. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1980. S. 27.
- ↑ Pre niekoho hrdinovia, pre niekoho lúpežníci BRATRÍCI | Cassovia.sk [online]. www.cassovia.sk, [cit. 2024-02-29]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hamborský hrad
