Henry Van de Velde

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Henry Van de Velde
Henry Van de Velde
belgický maliar, architekt a interiérový dizajnér

Narodenie 3. apríl 1863
Antverpy, Belgicko
Úmrtie 25. október 1957 (94 rokov)
Zürich, Švajčiarsko

Henry Van de Velde (* 3. apríl 1863 Antverpy, Belgicko – † 25. október 1957 Zürich, Švajčiarsko) bol belgický maliar, architekt a interiérový dizajnér.

Spolu s Viktorom Hortom je považovaný za popredného zakladateľa a reprezentanta Art Nouveau v Belgicku, v Nemecku nazývaného Jugendstil. Van de Velde pôsobil počas svojej kariéry najmä v Nemecku, pričom mal rozhodujúci vplyv na vývoj nemeckej architektúry a dizajnu na začiatku 20. storočia.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval maľbu v Antverpách pod vedením Charlesa Verlata a v Paríži u Carolusa-Durana. Ako mladý maliar bol silne ovplyvnený Paulom Signacom a Georgom Seuratom a rýchlo si osvojil štýl neo-impresionizmu. V roku 1889 sa stal členom bruselskej umeleckej skupiny Les XX. Potom, ako Vincent van Gogh vystavil svoje práce na každoročnej výstave organizovanej skupinou Les XX, sa Van de Velde stal jedným z prvých umelcov ovplyvnených týmto holandským maliarom. V tom čase Van de Velde nadviazal i trvalé priateľstvo s maliarom Théom van Rysselberghe a so sochárom Constantinom Meunierom.

V roku 1892 zanechal maliarstvo a upriamil sa na interiérový dizajn a dekoráciu. Jeho vlastný dom Bloemenwerf v Uccle bol jeho prvým projektom v oblasti architektúry inšpirovaným anglickým štýlom Arts and Crafts. Navrhol taktiež interiéry a nábytok pre významnú umeleckú galériu "L'Art Nouveau" Samuela Bingsa v Paríži v roku 1895. Toto bolo podnetom pre vznik označenia štýlu ako Art Nouveau.

Ven de Veldeho práca v oblasti dizajnu sa stretla s veľkým ohlasom na výstave v Nemecku počas pravidelných prehliadok Innen-Dekoration. Následne nato bol Van de Velde poverený návrhom interiérov v Berlíne. Na prelome 19. a 20. storočia navrhol vilu Leuring v Holandsku a vilu Esche v Chemnitzi, dva projekty reprezentujúce štýl Art Nouveau v architektúre. Navrhol taktiež prestavbu interiéru múzea Folkwang v Hagene (1900 – 1902) (dnes budova Karl Ernst Osthaus-Museum). V roku 1905 bol povolaný veľkovojvodom Weimaru na zriadenie veľkovodskej školy umeleckého smeru Arts and crafts, predchodcu školy auhaus, ktorá nahradila po 1. svetovej vojne Arts and Crafts pod vedením Waltera Gropia. Išlo o školu nového typu, keďže žiaci sa po ročnej spoločnej príprave rozdelili do špeciálnych ateliérov, kde pracovali na konkrétnych úlohách. V roku 1911 mu parížski priatelia zaistili zákazku na stavbu divadla Champ-Elysées v Paríži. Z dôvodu hospodárnosti navrhol budovu ako železobetónovú a prevedenie zadal bratom Perretom. August Perret však neskôr pôvodného architekta vytlačil a nakoniec stavbu realizoval sám. Až v roku 1914 sa Van de Veldemu podarilo postaviť divadlo, a to na 1.výstave Werkbundu v Kolíne nad Rýnom. Van de Velde, hoci bol Belgičan, zohrával dôležitú úlohu v German Werkbund, asociácii zameranej na propagáciu nemeckého dizajnu a podporu pri vytváraní vzťahov medzi priemyslom a dizajnérmi. Na stretnutí asociácie Werkbund v roku 1914 sa postavil proti názoru Hermanna Muthesiusa. Zatiaľ, čo Muthesius považoval za kľúč k rozvoju interiérového dizajnu istú štandardizáciu, Van de Velde hlásal pozdvihnutie individuality jednotlivých umelcov.

Počas 1. svetovej vojny opustil Weimar a vrátil sa späť do Belgicka. Neskôr sa podieľal na založení ďalšej školy, La Cambre v Bruseli. Pokračoval vo svojej práci v oblasti architektúry a dizajnu, ktoré medzitým upustili od vplyvu smeru Art Nouveau, ktorý v roku 1910 stratil na popularite.

V priebehu 1. svetovej vojny žil Van de Velde vo Švajčiarsku a v Holandsku kde navrhol Kroller-Muller múzeum v Otterlo. Od roku 1926 do 1936 bol profesorom na univerzite v Gente, kde navrhol univerzitnú knižnicu, taktiež nazývanú Boekentoren (knižná veža).

Van de Veldeho architektúra je charakteristická určitým plastickým poňatím. Dáva prednosť masívnemu kameňu alebo betónu pred kovovým skeletom. Pre tú dobu obvyklá rastlinná a figurálna motivácia je často nahradená zaoblením tvarov, ktoré v porovnaní s antickým alebo renesančným prístupom pôsobí dojmom mäknutia a roztekania.

Výber projektov[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1895 – 1896: Bloemenwerf, Van de Veldeho prvá súkromná rezidencia, Ukkel, v Belgicku
  • 1895: výzdoba interiéru v galérii "Maison de l'art nouveau", Paríž
  • 1900 – 1902: interiér v múzeu Folkwang, Hagen, Nemecko
  • 1902 – 1903, 1911 (prístavba): "Villa Esche", Chemnitz, Nemecko
  • 1903: prístavba a dekorácia interiéru pre Nietzscheho archív, Weimar, Nemecko
  • 1906 – 1907: sídlo chemnitzkého tenisového klubu, Chemnitz (neskôr zničené)
  • 1907 – 1908: "Hohenhof", rezidencia Karla Ernsta Osthausa, Hagen, Nemecko
  • 1907 – 1908: "Haus Hohe Pappeln", Van de Veldeho súkromné sídlo, Weimar, Nemecko
  • 1909 – 1911: "Ernst-Abbe-Denkmal", pamätník Ernsta Ebbeho, Jena (spolupráca s M. Klingerom, C. Meunierom)
  • 1912 – 1913: Duckheimov palác, Weimar, Nemecko
  • 1913 – 1914: divadlo Werkbund na výstave "Deutsche Werkbund", Kolín nad Rýnom, Nemecko
  • 1913 – 1914: "Villa Schulenburg", Gera, Nemecko
  • 1913 – 1914: dom doktora Thea Kornera, Chemnitz, Nemecko
  • 1927 – 1928: "La Nouvelle Maison", Van de Veldeho sídlo, Tervuren, Belgicko
  • 1929 – 1931: domov dôchodcov, Hannover, Nemecko
  • 1933 – 1938: knižnica univerzity v Ghente, Ghent, Belgicko
  • 1936: logo pre NMBS/SNCB
  • 1936 – 1942: budova technickej školy, Leuven, Belgicko
  • 1937: belgický pavilón na svetovom veľtrhu v Paríži

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Felix Haas: Architektura 20. století, vyd.SPN Praha, 1978
  • Siegfried Wichmann: Jugendstill, vyd. Schuler Verlagsgesellschaft, Mníchov, 1977