Hindenburg (vzducholoď)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hindenburg LZ-129

LZ 129 Hindenburg (D-LZ 129) bola nemecká vzducholoď, ktorá bola zničená požiarom 6. mája 1937 pri pristávaní na letisku Lakehurst v New Jersey (USA). Z 97 osôb na palube pri tejto katastrofe zahynulo 13 pasažierov a 22 členov posádky, navyše zomrel jeden člen pozemného personálu (čiže celkovo si katastrofa vyžiadala 36 životov).

Vzducholoď Hindenburg[upraviť | upraviť zdroj]

Zeppelin LZ-129 Hindenburg bol spolu so svojou sesterskou loďou LZ-130 Graf Zeppelin II najväčším lietajúcim strojom všetkých čias. Bol pomenovaný po ríšskom prezidentovi Paulovi von Hindenburg a v roku 1935 ho zostrojila firma Luftschiffbau Zeppelin s nákladmi v prepočte 500 000 vtedajších libier. Mal úplne novú konštrukciu z duralu; bol 245 m dlhý (iba o cca 25 m kratší ako Titanic!), 41 m v priemere, obsahoval zhruba 200 000  plynu rozdeleného do 16 buniek s celkovým vztlakom cca 240 ton, z čoho cca 112 ton bolo užitočné zaťaženie; poháňali ho štyri dieselové motory Mercedes-Benz s výkonom 890 kW každý; umožňovali maximálnu rýchlosť 135 km/h. Poťah bol vyrobený z bavlny impregnovanej pre nepriepustnosť zmesou oxidu železa a acetátu celulózy a potiahnutej hliníkovým prachom.

Hindenburg mohol niesť 72 pasažierov (50 pri transatlantickom lete) a 61 členov posádky. V záujme lepších aerodynamických vlastností boli kabíny pasažierov umiestnené vnútri trupu, nie v podvesených gondolách, ako to bolo predtým zvyčajné. Interiér ponúkal na leteckú dopravu nezvyklý priestor a luxus: v klubovni na vyhliadkovej palube hral dokonca živý pianista na duralové piano. Cena letenky bola porovnateľná s lacnejším automobilom.

Pôvodný plán počítal s plnením héliom, ale vojenské embargo Spojených štátov prinútilo nemeckých konštruktérov zmeniť projekt a použiť ako nosný plyn vysoko horľavý vodík. Pretože však vodík poskytuje oproti héliu vo vzduchu zhruba o 10 % väčší vztlak, mohli byť pri úpravach pridané aj ďalšie kabíny pre pasažierov. S používaním vodíka vo vzducholodiach už mali Nemci skúsenosti, takže pre nich zmena neznamenala dôvod k znepokojeniu. Pre známe riziká vodíka obsahovala konštrukcia Hindenburgu rôzne bezpečnostné prvky, ktoré mali zabrániť požiaru v prípade úniku plynu, a poťah bol špeciálne upravený tak, aby sa zabránilo iskrám, ktoré by mohli spôsobiť požiar. Ich viera v bezpečnosť zachádzania s vodíkom bola tak vysoká, že na Hindenburgu bola dokonca aj miestnosť pre fajčiarov.

Prvý let absolvoval Hindenburg v marci 1936 a v júni toho roku uskutočnil rekordný dvojnásobný prelet Atlantiku v čase 5 dní, 19 hodín a 51 minút.

Katastrofa[upraviť | upraviť zdroj]

Výbuch vzducholode Hindenburg

Dňa 3. mája 1937 odštartoval Hindenburg z frankfurtského letiska na prvý z radu osemnástich plánovaných transatlantických letov. Kvôli protivetru nabral meškanie a k letisku Lakehurst dorazil neskoro popoludní 6. mája. O 19:00 sa začala pristávacia operácia. O 19:21 bolo na zem zhodené prvé pristávacie lano a pozemný personál začal s upútavaním vzducholode. O štyri minúty neskôr, keď bol Hindenburg vo výške asi 60 metrov, vzbĺkol v zadnej časti požiar a v priebehu 34 sekúnd celá vzducholoď úplne zhorela.

Ku „sláve“ katastrofy nepochybne prispelo na tú dobu nezvyčajne dokonalé spravodajské pokrytie. Na letisku na Hindenburg totiž čakalo veľké množstvo reportérov, takže existuje záznam rozhlasového spravodajstva Herberta Morrisona, filmový záznam a veľké množstvo fotografií. Morrisonovo spravodajstvo bolo vysielané neskôr ten istý deň a po čase boli jeho časti pridané k filmovému záznamu (čo vedie moderného diváka k nesprávnemu dojmu, že film a komentár k sebe patrili už pôvodne). Morrisonov komentár patrí k najznámejším rozhlasovým udalostiam v histórii.

Príčiny[upraviť | upraviť zdroj]

O príčinách katastrofy sa dodnes vedú spory, existuje niekoľko hypotéz:

Tesne po katastrofe sa úplne bežne vyskytovala teória sabotáže, ktorú presadzovali hlavne zástupcovia firmy Zeppelin, predovšetkým Hugo Eckener, bývalý predseda spoločnosti. Vzducholode Zeppelin boli považované za symboly Nemecka a nacistickej moci, a preto mohli byť lákavým cieľom pre protivníkov nacistov. Teórii nahrávalo aj to, že podľa záznamov požiar vznikol uprostred zadnej časti vzducholode, ďaleko od kotviacich lán. Túto teóriu však v priebehu vyšetrovania nepodporili žiadne konkrétne dôkazy.

Hoci sa to nedá preukázať, za najpravdepodobnejšie sa dnes považuje, že požiar spôsobila iskra, ktorá vznikla z nazhromaždenej statickej elektriny. Túto teóriu podporuje fakt, že vzducholoď nebola konštruovaná tak, aby sa na nej mohol elektrický náboj voľne rozprestrieť a poťah bol od hliníkovej kostry oddelený nevodivými šnúrami z ramie (Boehmeria nivea). Pri lete prešla vzducholoď cez front, kde kotviace laná zvlhli a stali sa vodivými. Pri trení povrchu vzducholode o vzduch na ňom vzniká elektrický náboj. Vo chvíli, kedy sa kotviace laná pripojené ku kostre dotkli zeme, uzemnila sa tým celá hliníkova kostra. To spôsobilo, že medzi poťahom a kostrou preskočil elektrický výboj. Podľa svedkov bolo pred požiarom okolo vzducholode vidieť svetielkovanie podobné ohňu Svätého Eliáša.

Ďalšia populárna teória odkazuje na filmový záznam nehody, na ktorom je tesne pred vzplanutím vidieť pomerne prudký obrat vzducholode. Niektorí odborníci preto špekulujú, že mohlo dôjsť k prasknutiu jedného z mnohých drôtov kostry, ktorý prederavil poťah a spôsobil únik vodíka, následne zapáleného preskočením vyššie spomenutého statického náboja. Toto je však iba teória, pretože žiadne konkrétne dôkazy neukazujú, že by plášť Hindenburgu bol prederavený.

Ďalšou oblasťou sporov okolo katastrofy je, ktorú látku iskra zapálila. Okrem evidentnej možnosti, že horel samotný vodík, existuje teória, že mohol vzplanúť poťah, ktorý obsahoval horľavé materiály.

Dôsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Už pred nehodou Hindenburgu došlo k radu nehôd vzducholodí, väčšinou spôsobených zlým počasím. Žiadne sa však netýkali Zeppelinov, tie držali pozoruhodný rekord v bezpečnosti leteckej dopravy; napr. Graf Zeppelin bezpečne nalietala viac ako 1,6 miliónov kilometrov, okrem iného aj prvý úplný oblet zemegule, a dopravila 12 000 pasažierov. Firma Zeppelin hrdo zdôrazňovala, že na ich vzducholodiach sa nikdy nezranil jediný pasažier.

Katastrofa Hindenburgu toto všetko zmenila. Efektné filmové zábery a vzrušený rozhlasový komentár priamo z miesta nešťastia úplne zničili dôveru verejnosti vo vzducholode. Takáto negatívna publicita znamenala koniec Zeppelinov a dopravy prostredníctvom ohromných vzducholodí vôbec. Sesterský stroj Hindenburgu Graf Zeppelin II lietal ešte dva roky na výzvedné a propagačné lety, ale to už bola len labutia pieseň, ukončená začiatkom druhej svetovej vojny.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Periodiká[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]