Isin (Mezopotámia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Základné články
Mezopotámia, chronológia, asýriológia
Geografia
rieky: EufratTigris
dnes: Irak
oblasti: Sumer, Akkad, Babylonia, Asýria, Mezopotámia
Ríše, kultúry, obdobia (zhruba chronologicky)
Jadro Mezopotámie:

Obejdská kultúra
Urucká kultúra
Džemdetnasrská kultúra
Sumeri a Semiti (Akkadi)
Ranodynastické obdobie
Akkadská ríša
Guti (Gutejci)
Lagaš II (II. lagašská dynastia)
Ur III (III. urská dynastia)
Staroasýrska ríša
Starobabylonská ríša (Amorejci)
Stredobabylonská ríša (Kassiti)
Stredoasýrska ríša
Mitanni (Churriti)
Novoasýrska ríša
Novobabylonská ríša
Perzská ríša

Periféria Mezopotámie:

Elam, Urartu, Média, Mitanni,
Chetiti, Staroveký Egypt, Prímorie,
Chaldejci, Aramejci, Musasir, Mannejci,
Feničania, Júdsko, Izrael, Peržania

Mestá (výber)
Eridu, Ur, Uruk, Kiš, Lagaš, Nippur

Aššur, Akkad, Ninive, Nuzi, Nimrúd

Dlhý zoznam: Mezopotámia
Vládcovia
Kráľovské zoznamy: Sumer, Babylon, Asýria
Moderné zoznamy: Babylon, Akkad, Aššur,

Ur, Kiš, Uruk, Isin, Lagaš, Mari, Ešnunna, Mitanni, Guti

Jazyk, kultúra, náboženstvo
klinové písmo
sumerčina, akkadčina (babylončina, asýrčina),
amorejčina, elamčina, churritčina
Náboženstvo Mezopotámie
Gilgameš, Nibiru

Isin (po sumersky: I3-si-inki[1]) bolo staroveké mesto na území južnej Mezopotámie asi 32 km južne od Nippuru na mieste súčasného Išán (al-)Bahríját v Iraku.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na kanáli Isinnitum a bolo súčasťou súboru vodných ciest, ktoré spájali mestá Mezopotámie. Patrónom Isinu bola Nintinuga (Gula), bohyňa uzdravenia, a v Isine stál aj jej chrám. Isinský kráľ Enlil-bani oznámil, že dal budovať chrám Guly pod názvom E-ni-dub-bi, chrám pre Sud s názvom E-dim-gal-an-na, chrám E-ur-gi-ra pre Ninisinu a chrám pre boha Ninbgal.

Mesto Isin bolo osídlené prinajmenšom skoro celé dynastické obdobie v polovici 3. tisícročia pred Kr. a možno už počas obejdského obdobia.

Králi Isinu[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá dynastia Isinu (nová chronológia)

Kráľ Vláda Poznámky
Išbi-Erra Vládol 33 rokov (1963-1930) Pôvodne isinský miestodržiteľ, zradil kráľa Ibbisína z Uru. V roku 1962 pred Kr. nastalo druhé z troch možných mesačných zatmení označujúcich koniec III. Urskej dynastie, spájané s posledným kráľom Ibbi-sínom, podľa EAE tabuľky 21 a 20. K zatmeniu došlo 14. dňa 12 mesiaca, zo začiatkom na juhu počas večerného pozorovania alebo úplne počas ranného pozorovania na severe.
Šu-ilíšu Vládol 20 rokov (1930-1910) Syn Išbi-Erru
Iddin-Dagan Vládol 20 rokov (1910-1890) Syn Šu-ilíšua
Išme-Dagan Vládol 20 rokov (1890-1870) Syn Iddin-Dagana, zaviedol spravodlivosť
Lipit-Ištar Vládol 11 rokov (1870-1859) Zákonník v sumerčine, ktorý platil aj v Nippure, súčasník Gungunuma z Larsy
Ur-Ninurta Vládol 28 rokov (1859-1831) Posledný panovník zo sumerským menom, súčasník Abisarého z Larsy
Búr-Sín Vládol 5 rokov (1831-1826) Syn Ur-Ninurtu. Anu a Enlil vyhoveli Mardukovým nárokom a prenechali mu moc nad Babylonom.
Lipit-Enlil Vládol 5 rokov (1826-1821) Syn Bur-Suena
Erra-imittí Vládol 8 rokov (1821-1813) Zadusil sa horúcou kašou pri jarnej večeri
Enlil-bani Vládol 24 rokov (1813-1789) Záhradník, pôvodne náhradný kráľ; zvolený podla zvyku na jeden deň pri povodni na zmierenie bohov a večer obetovaný, no pre náhlu smrť pravého kráľa vládol ďalej. Súčasník Sumu-la-Ela z Babylonu.
Zambija Vládol 3 roky (1789-1786) Súčasník Sín-Ikíšama z Larsy
Itér-píša Vládol 4 roky (1786-1782)
Urdukuga Vládol 4 roky (1782-1778)
Sín-mágir Vládol 11 rokov (1778-1767)
Damik-ilíšu Vládol 23 rokov (1767-1744) Syn Sín-mágira
Chammurapi Vládol 43 rokov (1744-1701) Babylonský kráľ, dobyl Isin asi na začiatku svojej vlády v roku 1744 pred Kristom (Dátumy sú podla najnovšej chronológie zhruba medzi Strednou a krátkou chronológiou. Podla strednej chronológie 1792-1749 a podla krátkej 1730-1687 pred Kr.).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ETCSL. Sumerian King List. Accessed 19 Dec 2010.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]