Ján Šoth

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Šoth
Veľvyslanec Slovenska vo Francúzsku, Monaku a Alžírsku
Momentálne v úrade
od 2023
Predchodca Igor Slobodník
Bývalý veľvyslanec Slovenska v Taliansku, na Malte a v San Maríne
V úrade
2015 – 2021
Predchodca Mária Krásnohorská Karla Wursterová Nástupca
Bývalý vedúci Kancelárie prezidenta SR
V úrade
2012 – 2015
Predchodca Milan Čič Štefan Rozkopál Nástupca
Bývalý veľvyslanec Slovenska v Rumunsku a v Moldavsku
V úrade
2002 – 2007
Predchodca Peter Kopecký Dagmar Repčeková Nástupca
Biografické údaje
Narodenie2. február 1960 (64 rokov)
Bardejov, Slovensko

Ján Šoth (* 2. február 1960, Bardejov)[1][2] je slovenský diplomat, od roku 2023 veľvyslanec Slovenska vo Francúzsku, Monaku a Alžírsku. Pôsobil tiež ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenska v Taliansku, na Malte a v San Maríne, veľvyslanec v Rumunsku a v Moldavsku a bol tiež vedúcim Kancelárie prezidenta SR.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Ján Šoth v roku 1984 absolvoval Fakultu medzinárodných vzťahov na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov.[1]

Diplomatické pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Svoje pôsobenie začal v roku 1984 na Federálnom ministerstve zahraničných vecí. V rokoch 1989 až 1992 bol 2. tajomníkom na veľvyslanectve Československa v Bukurešti.[1]

Po rozdelení štátu sa stal od 1. januára 1993 1. tajomníkom na slovenskom veľvyslanectve v Bukurešti. V tom roku sa stal riaditeľom Európskeho odboru Ministerstve zahraničných vecí a tiež riaditeľom Personálneho odboru MZV. V tejto funkcii zostal do roku 1995 keď sa stal zástupcom veľvyslanca v Paríži. Neskôr bol v rokoch 1999 až 2000 riaditeľom 1. teritoriálneho odboru MZV SR (západná a juhozápadná Európa, Spojené štáty americké a Kanada). V rokoch 2000 až 2002 bol generálnym riaditeľom Sekcie bilaterálnej spolupráce.[1]

V rokoch 2002 až 2007 bol veľvyslanec v Rumunsku a v Moldavsku. Následne bol v rokoch 2007 a 2008 vedúci Stálej pracovnej skupiny pre vonkajšiu energetickú bezpečnosť MZV SR a vedúci oddelenia OMES MZV SR. V rokoch 2008 až 2010 bol riaditeľ Odboru analýz a stratégie.[1]

V rokoch 2010 až 2012 bol riaditeľom Odboru zahraničnej politiky Kancelárie prezidenta SR a v rokoch 2012 až 2015 bol vedúcim celej Kancelárie.[1]

Na jeseň 2015 sa stal veľvyslancom Slovenska v Taliansku, na Malte a v San Maríne.[1] Poverovacie listiny dostal od prezidenta Andreja Kisku 9. júla 2015.[3] Poverovacie listiny odovzdal: 10. septembra 2015 prezidentovi Talianska, 11. septembra kapitánom regentom Sanmarínskej republiky, Andreovi Belluzzimu a Robertovi Venturinimu a 14. októbra ich prevzala prezidentka Malty Marie-Louise Coleiro Preca.[1]

Jeho predchodcom bola v rokoch 2011 až 2015 Mária Krásnohorská.[4] Od apríla 2021 je veľvyslankyňa v Ríme Karla Wursterová.[5]

V júli 2023 bol vymenovaný za veľvyslanca vo Francúzsku, Monaku a Alžírsku.[6] Funkciu vykonáva od 1. augusta 2023. [7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h Veľvyslanec [online]. mzv.sk, 2006-09-12, rev. 2018-05-18, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online. Archivované 2019-08-09 z originálu.
  2. Doterajší vedúci Kancelárie prezidenta je novým veľvyslancom SR v Taliansku [online]. Bratislava: TK KBS, 2015-07-10, [cit. 2023-09-02]. Dostupné online.
  3. Prezidentka Slovenskej republiky | Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online.
  4. Bývalí veľvyslanci [online]. mzv.sk, 2006-09-12, rev. 2015-10-28, [cit. 2020-03-14]. Dostupné online. Archivované 2022-03-08 z originálu.
  5. Veľvyslankyňa [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, [cit. 2021-12-18]. Dostupné online.
  6. TASR. Prezidentka vymenovala veľvyslancov v Česku, Rakúsku a vo Francúzsku. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-07-18. Dostupné online [cit. 2023-09-02].
  7. Prehľad slovenských veľvyslankýň a veľvyslancov [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, [cit. 2023-09-02]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]