Ján Fadrusz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
János Fadrusz
Ján Fadrusz
maďarský sochár

Narodenie 1858
Bratislava
Úmrtie 1903
Budapešť

János (Ján) Fadrusz (* 1858 Bratislava – † 1903 Budapešť) bol maďarský sochár[1]. Jeho zameraním bol klasicistický pomníkový smer.

Narodil sa na Zámockej ulici v Pálffyho dvore, v chudobných pomeroch. Vyučil sa za zámočníka, vo voľných chvíľach maľoval a kreslil. Študoval na rezbárskej škole v Uhrovci s podporou mestského magistrátu. Výtvarne nadaného chlapca (1883 - reliéf Ahasver) sa ujal archivár J. A. Batka a dopomohol mu k štúdiu na viedenskej akadémii. Na základe odporúčania V. Tilgnera v roku 1885 dostal štipendium 1. Prešporskej sporiteľne.

Po absolvovaní akadémie vytvoril v Bratislave sériu akademicky rutinovaných búst (Jakub Palugyay, Laforest - dómsky zbormajster), ale prerazil až svojim Kristom na kríži v roku 1892 v Blumentálskom kostole za ktorého dostal Munkácsyho cenu (práca podľa ukrižovaného modelu i vlastného ukrižovania).

Socha Márie Terézie postavená na Millennárne slávnosti v Bratislave, ktorá priniesla autorovi slávu, bola rozbitá v októbri 1921.

V roku 1893 si v Budapešti otvoril sochársky ateliér a venoval sa portrétnemu a monumentálnemu sochárstvu (sochy Ľudovíta Tiszu, Mikuláša Wesselényiho a jazdecká socha Mateja Korvína v Kolozsvári a mnohé iné diela). Panovník ho vymenoval rytierskym krížom Františka Jozefa a rádom železnej koruny tretej triedy. Čestný doktorát mu udelila Kolozsvárska univerzita.

Viaceré práce z jeho mladosti (portréty a figurálne kompozície) sú väčšinou v galérii mesta Bratislavy. Ako 45-ročný nečakane zomrel v Budapešti, kde je aj pochovaný.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Hugh Chisholm (1911). The Encyclopedia Britannica: A Dictionary of Arts, Sciences, Literature and General Information. The Encyclopedia Britannica Co.,. p. 891.