Ján Fadrusz
| János Fadrusz | |
|---|---|
 maďarský sochár |
|
|
|
|
| Narodenie | 1858 Bratislava |
| Úmrtie | 1903 Budapešť |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
János (Ján) Fadrusz (* 1858 Bratislava – † 1903 Budapešť) bol maďarský sochár[1]. Jeho zameraním bol klasicistický pomníkový smer.
Narodil sa na Zámockej ulici v Pálffyho dvore, v chudobných pomeroch. Vyučil sa za zámočníka, vo voľných chvíľach maľoval a kreslil. Študoval na rezbárskej škole v Uhrovci s podporou mestského magistrátu. Výtvarne nadaného chlapca (1883 - reliéf Ahasver) sa ujal archivár J. A. Batka a dopomohol mu k štúdiu na viedenskej akadémii. Na základe odporúčania V. Tilgnera v roku 1885 dostal štipendium 1. Prešporskej sporiteľne.
Po absolvovaní akadémie vytvoril v Bratislave sériu akademicky rutinovaných búst (Jakub Palugyay, Laforest - dómsky zbormajster), ale prerazil až svojim Kristom na kríži v roku 1892 v Blumentálskom kostole za ktorého dostal Munkácsyho cenu (práca podľa ukrižovaného modelu i vlastného ukrižovania).
V roku 1893 si v Budapešti otvoril sochársky ateliér a venoval sa portrétnemu a monumentálnemu sochárstvu (sochy Ľudovíta Tiszu, Mikuláša Wesselényiho a jazdecká socha Mateja Korvína v Kolozsvári a mnohé iné diela). Panovník ho vymenoval rytierskym krížom Františka Jozefa a rádom železnej koruny tretej triedy. Čestný doktorát mu udelila Kolozsvárska univerzita.
Viaceré práce z jeho mladosti (portréty a figurálne kompozície) sú väčšinou v galérii mesta Bratislavy. Ako 45-ročný nečakane zomrel v Budapešti, kde je aj pochovaný.
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Fadrusz
- ↑ Hugh Chisholm (1911). The Encyclopedia Britannica: A Dictionary of Arts, Sciences, Literature and General Information. The Encyclopedia Britannica Co.,. p. 891.
