Jana Kobzová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jana Kobzová
slovenská politologička
Narodenie1984 (39 alebo 40 rokov)
Trenčín, Česko-Slovensko
Zamestnanieporadkyňa prezidentky SR Zuzany Čaputovej pre zahraničnú politiku
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (Mgr.)
University College London (M.A.)
ManželTomáš Valášek

Jana Kobzová (* 1984, Trenčín)[1][2] je slovenská politologička, zameriavajúca sa na zahraničnú politiku , predovšetkým na vzťahy EÚ s východnou EurópouRuskom a na proces demokratizácie v postsovietskych krajinách.[1] Pôsobí ako poradkyňa prezidentky SR Zuzany Čaputovej pre zahraničnú politiku.[3]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2008 absolvovala magisterské štúdium politológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave[2] a v rokoch 2009 – 2010 magisterské štúdium odboru „Rusko a stredná Ázia: politika, bezpečnosť a integrácia“ na University College London.[4][5]

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Profesionálne sa venuje regiónu východnej Európy, Ruska a strednej Ázie ako aj politikám Európskej únie. V rokoch 2006 – 2009 pracovala v Nadácii Pontis,[5][6] v rokoch 2010 – 2013 v londýnskej pobočke paneurópskeho think-tanku European Council on Foreign Relations (ECFR), kde dodnes (2024) pôsobí ako spolupracovníčka a v rokoch 2013 – 2016 v Bruseli v mimovládnej organizácii European Endowment for Democracy (EED).[5] V rokoch 2016 – 2019 pracovala v konzultačnej spoločnosti Rasmussen Global, založenej dánskym expremiérom a bývalým generálnym tajomníkom NATO Andersom Rasmussenom.[5][7] V rokoch 2018 – 2019 pôsobila súbežne ako poradkyňa transatlantickej komisie pre integritu volieb v neziskovej organizácii Alliance of Democracies Foundation (AoD) s rovnakým zakladateľom.[5] Od septembra 2019 pôsobí ako poradkyňa prezidentky SR Zuzany Čaputovej pre zahraničnú politiku.[3][8]

Je autorkou niekoľkých odborných štúdií a spoluautorkou knihy Bruselenie valašiek.[3][4]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Je manželkou slovenského politika a diplomata Tomáša Valáška.[9]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2019: strieborná Plaketa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR za aktívne presadzovanie priorít slovenského predsedníctva v OBSE na Ukrajine.[10][11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Kobzová, Jana, 1984- [online]. Praha: Národní knihovna ČR, [cit. 2024-03-12]. Dostupné online.
  2. a b Jana Kobzová. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2022-02-04]. Dostupné online. Archivované 2022-11-25 z originálu.
  3. a b c Jana Kobzová : poradkyňa pre zahraničnú politiku. In: Poradcovia prezidentky SR [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2024-03-12]. Dostupné online.
  4. a b Jana Kobzova [online]. Berlín: European Council on Foreign Relations, [cit. 2022-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b c d e KOBZOVÁ, Jana. Jana Kobzova [online]. LinkedIn : Jana Kobzová, [cit. 2024-03-11]. Dostupné online.
  6. KOBZOVÁ, Jana; ŠAGÁT, Milan. Rozvojová pomoc a Slovensko: ťažké je byť donorom. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-12-12. Dostupné online [cit. 2024-03-12]. ISSN 1335-4418.
  7. TASR. J.Kobzová: Vláda na Ukrajine má nemožnú misiu zreformovať štát. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-01-16. Dostupné online [cit. 2024-03-12].
  8. TÓDOVÁ, Monika. Poradkyňa prezidentky Kobzová: Putin chce, aby sme si mysleli, že jadrové zbrane použije. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-04-20. Dostupné online [cit. 2024-03-12]. ISSN 1339-844X.
  9. Prejav prezidentky Zuzany Čaputovej o napätí na Ukrajine vznikol na počítači poslanca Tomáša Valáška (Progresívne Slovensko). Denník N (Bratislava: N Press), 2022-02-02. Dostupné online [cit. 2022-11-25]. ISSN 1339-844X.
  10. TOMOVÁ, Oksana. Bratislava hostila Ministerskú radu OBSE : Ocenenie zástupcom občianskej spoločnosti. Svet a my (Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR), 2020, čís. 1, s. 13. Dostupné online [cit. 2024-03-12]. ISSN 1339-911X.
  11. YAR, Lucia. Poradkyňa prezidentky: Špeciálny status Donbasu nemôže obmedziť euroatlantickú integráciu Ukrajiny. Euractiv (Bratislava: I – Europa), 2019-12-16. Dostupné online [cit. 2024-03-12]. ISSN 1337-0235.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]