Jihlavský jazykový ostrov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rozsah jihlavského jazykového ostrova.

Jihlavský jazykový ostrov (nem. Iglauer Sprachinsel) bol nemecký jazykový ostrov v Česku na pomedzí Čiech a Moravy v okolí Jihlavy (Iglau). Bol najvýznamnejšou nemeckou jazykovou enklávou v Českých krajinách.[1] Tvorilo ho dovedna 56 nemeckých obcí.[1]

Do roku 1945 bola oblasť obývaná prevažne nemeckým obyvateľstvom. Územie o veľkosti približne 10×40 km bolo roztiahnuté v severojužnom smere. V menšej južnej, moravskej, časti zasahoval k obciam Stonařov a Otín, vo väčšej severnej, českej, zase k Ždírci a Jilemníku neďaleko Havlíčkovho Brodu (do roku 1945 Německý Brod). Najväčšiu šírku ostrov dosahoval v okolí Jihlavy.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Do prvej svetovej vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Nemectvo v Jihlave malo 800-ročnú tradíciu.[2] Nemecká komunita bola založená kolonizačnou vlnou, ktorú podporovali Přemyslovci, v prvej polovici 13. storočia.[2] Vtedy tu boli objavené ložiská striebra a panoval nedostatok pracovnej sily.[2] Kolonistom boli udeľované široké privilégiá a preto s baníkmi prichádzali aj remeselníci, kupci apod.[2] Nemci tak osídlili celú oblasť, v ktorej si udržiavali vedúce postavenie.[2]

Ich zásluhou bolo vypracované tzv. Jihlavské horní právo, udelené mestu okolo roku 1249.[2] Ním sa posilnilo postavenie mesta v rámci krajiny a súčasne sa vytvorili podmienky na stáročnú germanizáciu.[2]

Rozvoj továrenskej výroby na začiatku 19. storočia znamenal prílev českej pracovnej sily z českého vnútrozemia do Jihlavy.[2] Posilňovanie českého etnika, ktoré bolo predtým bez problémov ponemčované, vyvolalo zakladanie nemeckých spolkov, ktoré sa snažili o obranu a upevňovanie nemectva.[2] Takisto počet českých škôl bol podhodnotený - v roku 1910 žilo v Jihlave podľa oficiálnych štatistík 5 210 Čechov, ale sídlila tu len jedna česká základná škola s ôsmimi triedami.[2][3]

V ČSR[upraviť | upraviť zdroj]

Po prvej svetovej vojne tu panovala nespokojnosť so vznikom Česko-Slovenska a pod vedením nemeckého politika Logmanna von Auen sa Nemci pokúšali vytvárať nemecké župy (Nemecké Čechy, Sudetenland, Deutschsüdmähren, Šumavská župa), ktoré sa mali stať súčasťou Nemecka, resp. Nemeckého Rakúska.[2] Česko-Slovensko ale nemecko-rakúskym nárokom neustúpilo a územie tak zostalo súčasťou ČSR.

Jihlavský jazykový ostrov bol určitý fenomén v rámci prvej i druhej republiky.[4] Adolf Hitler ho dokonca na základe mníchovskej dohody pôvodne chcel zlúčiť s Ríšou.[4] Oblasť ale nehraničila so Sudetami a preto bola na šesť mesiacov jestvovania druhej republiky ponechaná Česko-Slovensku.[4]

Územný rozsah a demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1945 bola oblasť obývaná prevažne nemeckým obyvateľstvom. Územie o veľkosti približne 10×40 km bolo roztiahnuté v sverojužnom smere. V južnej, moravskej, časti zasahoval k obciam Stonařov a Otín, vo väčšej severnej, českej - patril sem takmer celý súdny okres Štoky, zase k Ždírci a Jilemníku neďaleko Havlíčkovho Brodu.[1] Najväčšiu šírku ostrov dosahoval v okolí Jihlavy.

V roku 1910 v oblasti žilo 48 692 obyvateľov, z toho 38 528 malo obcovaciu reč nemeckú (približne 79 %).[1] V roku 1921 na tom istom území bolo sčítaných 48 056 obyvateľov, pričom Nemcov bolo 25 742 (54 %).[1]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

O udalostiach v jihlavskom jazykovom ostrove počas Protektorátu Čechy a Morava sa obšírne venuje kniha Jihlava pod hákovým křížem ocenená cenou Rady mesta Jihlava za rok 2009. Prípad povojnového násilia páchaného na obyvateľoch nemeckej národnosti pri Dobroníne na Jihlavsku sa označuje ako „prípad Budínka“.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e JAŠŠ, Richard; FŇUKAL, Miloš. The German language island of Brno, Olomouc and Jihlava during German-Austrian irredentism in the autumn of 1918 [online]. MORAVIAN GEOGRAPHICAL REPORTS, 2009, [cit. 2013-06-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b c d e f g h i j k ŠEBESTA, Jaroslav. Další sebrané poznámky: KČP k historii česko - německých vztahů na Jihlavsku [online]. [Cit. 2013-06-13]. Dostupné online. (po česky)
  3. Encyklopedie dějin města Jihlava
  4. a b c V Jihlavě chtěli vyhodit Hitlera do povětří [online]. Česká televize, [cit. 2013-06-13]. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jihlavský jazykový ostrov na českej Wikipédii.