Jindřich Merganc
| Jindřich Merganc | |
 Pamätná doska na rodnom dome architekta Jindřicha Merganca v Žamberku | |
| Dielo | |
|---|---|
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 7. júl 1889 |
| Žamberk | |
| Úmrtie | 28. február 1974 (84 rokov) |
| Bratislava | |
| Odkazy | |
 Jindřich Merganc(multimediálne súbory na commons) | |
Jindřich Merganc (*7. júl 1889, Žamberk - † 28. február 1974, Bratislava) bol významný architekt českého pôvodu, žijúci a tvoriaci na Slovensku. Bol predstaviteľom nových tendencií v modernej architektúre hlavne na Slovensku.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]V rozpätí rokov 1906 až 1914 prerušovane študoval v Prahe architektúru u slávnych architektov Jána Kotěru (AVU) a Jože Plečnika (UMPRUM). Tomuto štúdiu predchádzalo štúdium figurálnej kresby a olejomaľby podporované barónom Parishom. Študijné roky prerušila vojenská služba v Mostare (Slovinsko), neskôr prvá svetová vojna, po ktorej prichádza na Slovensko. Vzťah s profesorom Plečnikom sa prehĺbil aj v roku 1914, na základe jazykových znalostí slovinčiny, ktorú mladý Merganc ovládal.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1920 začína pracovať na referáte Ministerstva verejných prác, kde sa venoval problematike mestskej regulácie. Už o rok na to, v roku 1922 si založil spolu so staviteľom Otmarom Klimešom vlastný architektonický ateliér v Bratislave. Až do roku 1936 projektoval najmä rodinné domy prevažne pre Čechov žijúcich v hlavnom meste, neskôr bytové domy taktiež v Bratislave.
Dobrým príkladom jeho novátorských myšlienok a prístupov je jeho vlastný rodinný dom na Čelakovského ulici, v blízkosti bratislavského hradu. Postavil ho spolu s O. Klimešom v duchu rondokubizmu, „československého národného slohu“. Okrem svojho realizoval ešte niekoľko rodinných domov. Jednou realizáciou je aj puristická vila na Gorazdovej ulici. Nenápadný ale dôstojne pôsobiaci dom na svahovitom pozemku neďaleko Horského parku je z roku 1935. Vyvážený kubický objekt, pozostávajúci z hlavnej trojpodlažnej hmoty a ku nej pripojený o poschodie menší kubus vystupuje smerom do ulice. Vyvážená kompozícia je podporená plochou strechou.
Z tvorby rodinných domov sa nedá nespomenúť ešte vila pre Dr. Dvořáka a jeho manželku na Mudroňovej ulici v Bratislave. Stavba je žiarivým príkladom vplyvu Le Corbusiera na československých architektov. Dlhým pásovým oknom v priečelí prezrádza funkcionalistické zaradenie a výrazom ju môžeme zaradiť medzi najvýraznejšie funkcionalistické stavby. Moderná koncepcia priestoru cez dve podlažia je asymetricky určená ústredným miestom haly. Usporiadaná kompozícia vonkajších hmôt je v rovnováhe s premysleným a účelne zariadeným interiérom.
Architekt Merganc sa okrem svojho profesora zblížil aj s kolegom Dušanom Jurkovičom a spolu sa podieľali na viacerých projektoch. Za zmienku stojí bývalé sanatórium MUDr. Kocha z roku 1930. Mierka budovy veľmi dobre vystihuje okolie a je citlivo zasadená do svahovitého terénu. Vychádza z čistých foriem, typických pre Mergancovu tvorbu, realizovaná z prírodných ušľachtilých materiálov. Najvnímateľnejšia je fasáda z neomietnutého režného muriva. V interiéri je použitý mramor ako obkladový materiál komunikačného jadra, ktoré nadväzuje na čistú dispozíciu sanatória.
Z mnohých súťažných návrhov a realizácií sú najznámejšie tieto: realizácie prvých hydrocentrál v Jelenci, v Starých Horách a v Ladcoch, kde Merganc ako architekt prvýkrát prenikol do projektovania inžinierskych diel, vdýchol im neopakovateľnú atmosféru a eleganciu (1935), školy v Bystričke, Sabinove, Dlhej Lúke, Strážkach, Dolných Hámroch, finančné úrady v Lučenci a Nitre, poštové úrady v Lučenci a Novom Meste nad Váhom realizované krátko po vojne (1948-49), Obecný úrad v Piešťanoch, Bratislave a Novom Meste nad Váhom.
V roku 1940 bol dokončený podľa jeho projektu Penzijný ústav, dnes Predsedníctvo SAV. 31. júla 1958 odchádza do dôchodku zo svojho posledného pracoviska – Spojprojektu.
Významné ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1970 sa stal čestným členom Zväzu slovenských architektov. Týmto gestom mu slovenský architekti prejavili uznanie ako dobrému architektovi a ušľachtilému človeku.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Družstevný bytový dom SND, 1923, Klemensova, Bratislava -
Detail, bytový dom SND -
Detail, bytový dom SND -
Detail, bytový dom SND
-
Vila doktora Dvořáka -
Budova SAV, pôvodne Penzijný ústav -
Kochovo sanatórium
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Pavel, M. Architekt Jindřich Merganc: lidský rozměr (dizertační práce). Praha, Ústav teorie a dějin architektury, FA ČVUT, (školitel Matúš Dulla), 2018.
- Pavel, M. Neznámý architekt významných staveb: Jindrich Merganc v souboji s vodou in.: BETON-technologie, konstrukce, sanace., 2016(6), ISSN 1213-3116, s 66-73.
- Pavel, M. Kochovo sanatorium - (ne)využitá šance in.: Pavel, M. (ed.) Architektura mezi uživatelem a tvůrcem, FA ČVUT, 2014, s. 98 - 113
- Dulla, M.- Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. s 371, 375, 387, 413.
- Dulla, M. a kol.: Majstri architektúry. Bratislava, Perfekt 2005. s 54-55.
- Kusý, M.: Architektúrana Slovensku 1918-1945. Bratislava, Pallas 1971. 186 s.
- Šlachta, Š.: Jindřich Merganc. Projekt 28, 1986, č.1, s 37-39.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jindřich Merganc