Juraj Purkircher
| Juraj Purkircher | |
| uhorský humanistický básnik, lekár a botanik | |
| Narodenie | okolo 1535 Bratislava, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 24. október 1577 Bratislava, Slovensko |
Juraj Purkircher (* okolo 1535, Bratislava – † 24. október 1577, Bratislava) bol uhorský humanistický básnik, lekár a botanik.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v starej Bratislave, vtedy Prešporku, ktorý bol národnostne zmiešaným mestom, okolo roku 1535 (staršie štúdie udávajú okolo roku 1530). Purkircher pochádzal z mnohočlennej nemeckej meštianskej rodiny, ktorá žila na dnešnom Hlavnom námestí.
Navštevoval školu v Prešporku, latinskú školu v Bardejove a 30. septembra 1556 sa pod latinským menom Georgius Burkircher Posoniensis zapísal na univerzitu vo Wittenbergu, kde študoval spolu s Péterom Méliuszom Juhászom. V štúdiách pokračoval v rokoch 1561 až 1563 v Padove, kde študoval medicínu a botaniku. Tej sa učil aj neskôr v Paríži. Od roku 1566 žil opäť v rodnom Prešporku a pôsobil tu ako lekár.
Purkircher liečil chudobné vrstvy obyvateľov Prešporku, často bez nároku na odmenu, alebo len za nízky honorár. Staral sa však aj o zdravie mešťanov a šľachty.
V roku 1566 sa oženil so Žofiou Lerchenfelderovou z významnej meštianskej rodiny a spoločne mali viac detí, z ktorých väčšina zomrela na mor. Ten sa stal osudným aj samotnému Purkircherovi, ktorý nákaze podľahol dňa 24. októbra 1577, po tom, ako mu na chorobu zomreli traja synovia.
Práca a dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Purkircher sa popri medicíne venoval botanike. V Prešporku založil jednu z prvých botanických záhrad v meste, v ktorej pestoval vzácne druhy rastlín a liečivé byliny, ktoré využíval vo svojej lekárskej praxi. Poloha záhrady nie je známa. Priatelil sa s flámskym botanikom Carlom Clusiom, ktorý pôsobil vo Viedni, ako riaditeľ cisárskej botanickej záhrady Maximiliána II. Clusius si svojho priateľa Purkirchera uctil tak, že po ňom pomenoval druh fazule Phaseolus purkircherianus.
Purkircher bol členom humanistickej skupiny intelektuálov, ktorá sa schádzala v prešporskej Radetiovej záhrade a do ktorej patrili Mikuláš Istvanffy, či Nicasius Eľlebodius.
Juraj Purkircher písal básne, z ktorých sa žiaľ viaceré dodnes nezachovali. Jeho najrozsiahlejšou básňou je trojdielne Anniversarium, z ktorého získavame okrem iného aj náhľad do autorovho života.
Okrem toho je umelecky hodnotnou jeho báseň Sacer Aristaeus Pisoniensis, v ktorej autor vyzýva Pisona, legendárneho zakladateľa Bratislavy, aby sledoval korunováciu nového kráľa. Z básne mimoriadne cítiť Purkircherov prešporský patriotizmus.
Pri príležitosti svadby svojho priateľa Jána Sambuca, Purkircher zložil báseň Epithalamium metamorphoticum ad nuptías D. Joannis Sambuci, v ktorej napodobnil známu Ovídiovu báj o Pyramovi a Thisbe.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Magyar Életrajzi Lexikon (Lexikón maďarskej biografie)
- Vilmos Fraknói: Purkircher György (Századok, 1873)
- István Bálint Nagy: Purkircher György élete (Život Juraja Purkirchera, Orvosi Hetilap, 22. číslo, 1930)
- Endre Gombocz : A magyar botanika története (Dejiny maďarskej botaniky, Budapešť, 1936)
- Mária Kneifel: György Purkircher (Budapešť, 1942)
- Petőfi Irodalmi Múzeum
- Miloslav Okál: Život a dielo bratislavského humanistu Juraja Purkirchera (Biografické štúdie 11, 1984). Online