Klátovské rameno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Klátovské rameno (alebo aj Klátovský potok, maďarsky Tőkési ág, nemecky aj Elizabeth Fluss) je pravostranný prítok Malého Dunaja a taktiež rovnomenná národná prírodná rezervácia[1].

Úvod[upraviť | upraviť zdroj]

Klátovské rameno nemá prameň ani sa neodčleňuje od iného toku, vyviera zo spodných vôd za obcou Orechová Potôň - Lúky, vďaka čomu sa vyznačuje vysokým stupňom čistoty. Tok prechádza katastrálnym územím obcí Dolná Potôň, Dunajský Klátov, Horné Mýto, Malé Blahovo, Ohrady, Trhová Hradská, Vydrany, Veľké Blahovo a Dolné a Horné Topoľníky. Na hornom úseku nemá Klátovské rameno súvislú vodnú hladinu, je tvorené len jazierkami s bohatým brehovým porastom. Svoju charakteristickú podobu získava až pri osade Csótfa. Hĺbka vody v ramene sa pohybuje od niekoľkých centimetrov až do 5 m.

Národná prírodná rezervácia Klátovské rameno[upraviť | upraviť zdroj]

NPR bola vyhlásená v roku 1993. Na ploche 306,4 ha ochraňuje biotopy lužných vŕbovo-topoľových a jelšových lesov, prirodzených eutrofných a mezotrofných stojatých vôd s vegetáciou plávajúcich a /alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition, nížinné a podhorské kosné lúky, lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy a karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy[1].

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

V Klátovskom ramene a jeho okolí žijú viaceré vzácne a chránené živočíšne druhy. Spomenúť treba napríklad tieto: kunka červenobruchá (Bombina bombina), vydra riečna (Lutra lutra), labuť veľká (Cygnus olor), volavka popolavá (Ardea cinerea), lyska čierna (Fulica atra), bocian biely (Ciconia ciconia), bučiačik močiarny (Ixobrychus minutus), včelár lesný (Pernis apivorus), rybárik obyčajný (Alcedo atthis), penica jarabá (Sylvia nisoria), roháč obyčajný (Lucanus cervus), lopatka dúhová (Rhodeus sericeus amarus), čík európsky (Misgurnus fossilis), hrebenačka vysoká (Gymnocephalus baloni), hrúz bieloplutvý (Gobio albipinnatus), pĺž severný (Cobitis taenia), boleň dravý (Aspius aspius), plotica lesklá (Rutilus pigus), šťuka severná (Esox lucius), všetky tri druhy našich jalcov (Leuciscus spp.), ostriež riečny (Perca fluviatilis), karas obyčajný (Carassius carassius), plotica obyčajná (Rutilus rutilus), mieň obyčajný (Lota lota), skokan rapotavý (Rana ridibunda), skokan zelený (Rana esculenta) a mnohé ďalšie. Bol tu zaznamenaný výskyt asi 80 druhov vtáctva, z toho 70 tu priamo hniezdi. Výskumom sa zdokumentovalo 102 druhov chrobákov, z ktorých druh rodu Dorytomus bol opísaný ako nový, na svete dosiaľ neznámy druh.

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnými drevinami rastúcimi v okolí ramena sú topoľ čierny (Populus nigra), topoľ biely (Populus alba), vŕba krehká (Salix fragilis), vŕba biela (Salix alba), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) a jelša lepkavá (Alnus glutinosa). Bohato zastúpené sú tiež kroviny, hlavne hlohy (Crataegus spp.), plamienok plotný (Clematis vitalba), svíb krvavý (Swida sanguinea), bršlen európsky (Euonymus europaeus) a brečtan popínavý (Hedera helix).

Z vodného rastlinstva treba spomenúť predovšetkým tieto: truskavec obyčajný (Hippuris vulgaris), lekno biele (Nymphaea alba), leknica žltá (Nuphar lutea), vodomor kanadský (Elodea canadensis) a stolístok praslenatý (Myriophyllum verticillatum), pálka širokolistá (Typha latifolia).

Vodný mlyn na Klátovskom ramene[upraviť | upraviť zdroj]

Na Klátovskom ramene neďaľeko obce Dunajský Klátov sa nachádza unikátny vodný mlyn, ktorý je kultúrnou technickou pamiatkou. Má viacero špecifických vlastností. Na rozdiel od ďalších vodných mlynov v okolí neleží na hlavnom toku Malého Dunaja. Mlynské koleso a hnacia časť sú umiestnené v drevenej prístavbe, vlastná budova mlynice je murovaná. Mlyn postavil v roku 1920 Ján Csefalvay a v prevádzke bol do roku 1942. Počas II. svetovej vojny bol poškodený. Potom sa používal už len do roku 1950, kedy sa stal jeho posledným majiteľom Michal Csefalvay. V roku 1987 bol zrekonštruovaný a jeho súčasným prevádzkovateľom je múzeum. Pri plavbe po Klátovskom ramene je nevyhnutné pri tomto mlyne prenášať lode, pretože hať pri mlyne je nesplavná.

Splav Klátovského ramena[upraviť | upraviť zdroj]

Splav Klátovského ramena patrí medzi jedinečné turistické zážitky. Na Slovensku sa pravdepodobne nenachádza (snáď okrem riečky Styx v jaskyni Domica) rieka s priezračnejšou vodou. Tá v Klátovskom ramene je však plná života. Na rameno bol donedávna vstup s akýmkoľvek plavidlom zakázaný. V poslednej dobe (2007) na splav nemotorovým plavidlom (napríklad člnom Pálava) stačí povolenie obecného úradu v Dunajskom Klátove, ktoré sa vydáva na jeden splav. Viac informácií poskytne obecný úrad (e – mail kontakt: ocudunklatov@stonline.sk).

Úsek Dunajský Klátov – Topoľníky kúpalisko[upraviť | upraviť zdroj]

Odporúčaným miestom na začatie splavu je obec Dunajský Klátov, kde je niekoľko desiatok metrov pred mostom spájajúcim obce Jahodná a Dunajský Klátov na pravom brehu ideálne miesto na nalodenie. Po podplávaní mosta rieka dostáva svoju typickú podobu, pripomínajúcu džungľu plnú najrôznejších zvukov. Po preplavení cca 1 km prichádzame k hati, zastavujúcej vodu pre vodný mlyn. Hať je nesplavná, je potrebné prenesenie lode, odporúča sa pravá strana. Nalodiť sa treba vedľa mlynského kolesa. Plavba sa mierne zrýchli, ale aj tak tok nedosiahne rýchlosť toku napríklad susedného Malého Dunaja. Asi 2-3 km od mlyna sa nachádza po pravej strane cesta k ramenu, jedna z mála, ktorou sa dá bezpečne priblížiť k rieke alebo vystúpiť z lode na breh. Tu je aj možnosť bivaku. Po pár sto metroch sa potom nachádza most a cesta do obce Ohrady. Po cca 2,5 km nás rieka donesie pod ďalší most, ktorý spája obce Horné Mýto a Ohrady. Je na ňom v neuveriteľnej výške vyznačená čiara, pokiaľ siahala voda počas záplav na jar roku 2004. Za mostom sa tok trochu rozšíri, no hĺbka vody na niektorých miestach klesá na pár centimetrov. Problém môžu spôsobovať, hlavne pri nízkej hladine, aj početné spadnuté stromy. Po zhruba 3,5 km od mosta prichádzame pod most v obci Trhová Hradská, kde sa dá na pravom brehu zakotviť a občerstviť sa pohostinstve len pár metrov od rieky. Od obce Trhová Hradská už plavbu na dlhý čas neruší žiadna civilizácia a milovníci prírody sa môžu kochať pohľadom na prírodu pod aj nad hladinou rieky. Z pravej strany sa po cca 3,5 km od posledného mosta pripája kanál Gabčíkovo – Topoľníky, ktorý si však menej pozorný turista ani nemusí všimnúť. Civilizácia sa objaví až s mostom spájajúcim obce Topoľníky s Trsticami. Za ním sa po asi pol kilometri po pravej strane nachádza výborné prístavisko v tesnej blízkosti termálneho kúpaliska v Topoľníkoch. Okrem možnosti okúpania sa v horúcej minerálke – "vajcovke" je tu možnosť stanovania či ubytovania v chatkách miestneho kempu. Otvorené je od začiatku mája do konca septembra. Celý splav úseku Dunajský Klátov – Topoľníky kúpalisko je pekný celodenný výlet.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Národná prírodná rezervácia Klátovské rameno [online]. Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Dostupné online.