Trstice
| Trstice | |
| obec | |
 Kostol sv. Štefana kráľa
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Galanta |
| Región | Dolné Považie |
| Nadmorská výška | 111 m n. m. |
| Súradnice | 48°01′00″S 17°49′00″V / 48,016667°S 17,816667°V |
| Rozloha | 20,27 km² (2 027 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 3 857 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 190,28 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1554 |
| Starosta | Éva Kacz[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
| PSČ | 925 42 |
| ŠÚJ | 504106 |
| EČV (do r. 2022) | GA |
| Tel. predvoľba | +421-31 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Trstice | |
| Webová stránka: trstice.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Trstičan[4]
| |
Trstice sú obec na juhozápadnom Slovensku v Trnavskom kraji v okrese Galanta.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec sa nachádza na Podunajskej nížine. V niektorých etnografických materiáloch sa toto územie označuje ako Matúšova zem (Mátyusföld). Neďaleko obce tečie Malý Dunaj, ktorý v minulosti niekoľkokrát ohrozoval životy a majetky obyvateľov tejto rázovitej obce na južnom Slovensku.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá najznámejšia zmienka o obci Trstice (maďarsky Nádszeg) pochádza z roku 1608. Obec patrila pod rôznych majiteľov. Striedali sa roky pokojné a bohaté s rokmi nepokojnými a chudobnými (turecké vpády, obdobie svetových vojen). Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v obci 3795 obyvateľov.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Obec Trstice patrí medzi typické obce južného Slovenska, v ktorých žijú obyvatelia slovenskej a maďarskej národnosti. Obyvateľstvo maďarskej národnosti však tvorí väčšinu obyvateľstva obce. Po náboženskej stránke sú Trstice typickou rímskokatolíckou obcou.
Etnické zloženie obyvateľstva
Maďari - 93,73 %
Slováci - 4,74 %
Rómovia - 0,97 %
Česi - 0,37 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
rímski katolíci - 95,47 %
bez vyznania - 2,48 %
protestanti (evanjelici, reformovaní) - 0,66 %
grécki katolíci - 0,05 %
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa, trojloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, transeptom a predstavanou vežou, z rokov 1903-1904. Donátormi kostola boli Esterháziovci. Stojí na mieste staršieho barokového kostola z roku 1717. Presbytérium má rebrovú neogotickú klenbu, bočné lode sú zaklenuté skliepkovou klenbou. Hlavná loď s transeptom je plochostropá. Nachádza sa tu neogotické zariadenie, hlavný oltár s obrazom sv. Štefana ako odovzdáva korunu Panne Márii, s bočnými sochami sv. Ladislava a sv. Imricha.[5] Kazateľnica je tiež neogotická, z doby vzniku kostola. Fasády sú členené opornými piliermi a oknami so šambránami ukončenými lomeným oblúkom. Transept má trojuholníkové štíty, pod ktorými sú umiestnené rozetové okná. Veža je členená lizénovými rámami s vlysmi s motívom lomeného oblúka a ukončená ihlancovou helmicou.
- Socha sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia.
- Socha sv. Vendelína z 19. storočia.
- Socha sv. Trojice z roku 1825.
-
Kostol sv. Štefana kráľa -
Interiér kostola -
Socha sv. Jána Nepomuckého -
Socha sv. Trojice
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Trstičan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ Trstice - Kostol sv. Štefana kráľa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trstice
