Abrahám (okres Galanta)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°15′00″S 17°37′00″V / 48.250000°S 17.616667°V / 48.250000; 17.616667
Abrahám
obec
Abraham, kostol.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Galanta
Nadmorská výška 125 m n. m.
Súradnice 48°15′00″S 17°37′00″V / 48.250000°S 17.616667°V / 48.250000; 17.616667
Rozloha 15,78 km² (1 578 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 040 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 65,91 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1266
Starosta Igor Németh[3] (SMER-SD)
PSČ 925 45
ŠÚJ 503673
EČV GA
Tel. predvoľba +421-31
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Č. 52
925 45  Abrahám
E-mailová adresa urad@Abraham.sk
Telefón 785 72 20, 785 72 41
Fax 785 72 20
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Wikimedia Commons: Abrahám
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: Abraham.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Abrahámčan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Abrahám (maď. Ábrahám) je obec na Slovensku v okrese Galanta, v Trnavskom kraji.[5]

Geomorfológia[upraviť | upraviť zdroj]

Abrahám leží na juhovýchodnom okraji Trnavskej pahorkatiny, ktorá je súčasťou Podunajskej pahorkatiny. Celú oblasť možno charakterizovať ako kultúrnu step, prevažne odlesnenú. Oblasť Abrahámu má reliéf vlnitých rovín, kde prevládajú černozemné a lužné pôdy. Tieto pôdy sú mimoriadne vhodné na pestovanie náročných poľnohospodárskych plodín pšenice, kukurice a cukrovej repy.

Klimatické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť Abrahámu patrí do teplej oblasti, pre ktorú je charakteristický počet letných dní v roku nad 50 s maximálnou teplotou vzduchu 25°C a miernou zimou. Celoročný úhrn zrážok sa pohybuje od 530 do 650 mm. Okolie obce s priľahlým okolím patrí čo do množstva zrážok k jednej z najsuchších oblastí strednej Európy.

Vegetácia[upraviť | upraviť zdroj]

Celé územie je odlesnená rovina, na ktorej sa pestujú kultúrne plodiny. Zachovali sa zvyšky lužného lesa s drevinami dub letný, javor poľný, brest nízky, jaseň štíhly, topoľ čierny. Rozšírené sú agát, topoľ, vŕba a kroviny trnky, bazy čiernej, liesky, ruža šípová a orech vlašský. Ovocné dreviny hruška, jabloň, čerešňa.

Živočíšstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Na území obce sa nachádza bohaté spoločenstvo hmyzu. Zaujímavý je najmä chránený roháč obyčajný. Zastúpenie majú obojživelníky ako sú skokany, ropuchy a mloky. Z plazov je tu užovka, slepúch a jašterica. Z drobných stavovcov hraboš poľný, chrček, syseľ. Z dravcov káňa, sokol myšiar a sovy. Poľná a lesná zver je zastúpená srnou, zajacom, bažantom a jarabicou.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vykopávky archeológov dokazujú, že územie obce bolo osídlené už od praveku. Striedali sa tu kultúry od najstaršieho neolitu (lužianska, lengyelská a želiezovská kultúra). Našli sa tu kostrové pohrebiská s bronzovej doby, halštatské sídlisko, ale i osídlenie z rímskych čias, slovanské žiarové pohrebisko a pohrebisko z čias Veľkej Moravy.[5]
Prvá písomná zmienka o obci Abrahám je z 5. marca 1231, kedy bol spísaný v Svätom Abraháme (Sanktus Abrahám) testament Šebešom, grófom z Pezinka a Svätého Jura, na majetku jeho syna Abraháma.
Ďalšia listina z roku 1266 spomína obec ako Scent Abraan.[5] Obec v 16. storočí patrila panstvu Šintava, od roku 1817 panstvu Čeklís, ktoré tu malo majer.

V obci bol v roku 1561 postavený kostol na kamennej podmurovke. Na cintoríne okolo kostola sa pochovávalo do roku 1780.

Najstaršia známa pečať obce s vyobrazením patriarchu Abraháma, patróna miestneho kostola, pochádza z 18. storočia.

Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom.[5]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. patriarchu Abraháma[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostol svätého patriarchu Abraháma

Neskorobarokový rímsko-katolícky kostol sv. patriarchu Abraháma bol postavený v roku 1782.[5] Stojí na mieste staršieho dreveného kostola, ktorý bol už v zlom technickom stave. Dnešnej podoby sa mu dostalo v roku 1934 prístavbou dvoch bočných lodí, pretože už nevyhovoval narastajúcemu počtu obyvateľov. Pri kostole sa nachádza barokový kríž z roku 1759.

Kaštieľ[upraviť | upraviť zdroj]

Secesný kaštieľ postavený v roku 1899 podľa plánu architekta E. Lechnera.[5] Okolo kaštieľa je rozľahlý park. Donedávna bol v kaštieli odborný liečebný ústav pre deti trpiace obezitou, v súčasnosti je nevyužitý a chátra.

Kultúrny dom[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrny dom bol postavený v roku 1936, zrekonštruovaný v r. 1994 - 1996.

Základná škola[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícka škola s piatimi triedami bola postavená v roku 1930. Výstavbu navrhli 5. mája 1929 Dr. Michal Tarek, Alojz Poppy a Michal Šimko. Okolo r. 1983 bola vybudovaná prístavba, v ktorej boli umiestnené ďalšie učebne. Rekonštrukcia a zateplenie vonkajšieho plášťa budovy prebehla v rokoch 2007 - 2011.

Obecný úrad[upraviť | upraviť zdroj]

Budova obecného úradu bola postavená v polovici 19. storočia, s rekonštrukciou na začiatku 21. storočia.

Materská škola[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasná budova materskej školy bola vybudovaná v roku 1972. Navštevuje ju priemerne 40 detí v predškolskom veku. Nachádza sa tu kuchyňa aj jedáleň.

Zdravotné stredisko[upraviť | upraviť zdroj]

Budova zdravotného strediska bola postavená v roku 1962. V rámci brigád sa na stavbe podieľali občania spoločenskej organizácie. V budove je všeobecná a detská ambulancia. Pod zdravotný obvod patrí aj obec Hoste.

Múzeum[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva sa v budova staršej školskej budovy po oprave zriadilo obecné múzeum, ktoré bolo slávnostne otvorené v roku 2004. V roku 2005 múzeum vlastnilo viac ako 650 exponátov, ktoré darovali občania Abrahámu a okolitých obcí. Sú tu napríklad vystavené kuchynské náčinia používané v domácnostiach v 19. a 20. storočí. V ďalšej časti múzea je sústredené poľnohospodárske náradie používané v 19. a 20. storočí. Zaujímavosťou sú pluhy s drevenou konštrukciou, ako aj konské a volské postroje. Raritou je sprístupnená vínna pivnica s klenutou klenbou z 19. storočia, o ktorej nevedeli ani najstarší občania obce. Bola objavená iba náhodne. Vďaka zberateľovi Karolovi Godovičovi sa zachovalo aj náradie a stroje na mlátenie obilia z 19. a 20. storočia. Múzeum navštívil aj Svetoslav Veigl. V budove je z druhej strany je obecná knižnica, ktorej vznik sa datuje od roku 1919.

Cintorín[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný cintorín bol zriadený v roku 1780, v tom čase mimo obce. V roku 1961 tu obec postavila dom smútku a v roku 1967 cintorín oplotila. K rozsiahlej úprave obec prikročila opäť v rokoch 1995 - 2000. Dokončilo sa oplotenie, vybudovali chodníky, osvetlenie, prístrešok domu smútku a obnovili pomníky významných osobností.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi významných rodákov z tejto obce patrí páter Andrej Čambál, kazateľ, literát a misionár.[6]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V obci pôsobí futbalový klub OFK Abrahám.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Abrahámčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. a b c d e f Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 27.
  6. CSONTOS, Ladislav. Andrej Čambál [online]. Spoločnosť Ježišova na Slovensku, [cit. 2012-01-31]. Dostupné online.