Dolná Streda
| Dolná Streda | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Galanta |
| Rieka | Váh |
| Nadmorská výška | 125 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 13,47 km² (1 347 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 429 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 106,09 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1283 |
| Starosta | Mgr. Ľuboš Šúry[2] (SMER) |
| PSČ | 925 63 |
| ŠÚJ | 555789 |
| EČV | GA |
| Tel. predvoľba | +421-31 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.dolnastreda.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
|
Demonym: Dolnostredčan[3]
 Slovenský portál |
|
Dolná Streda je obec na Slovensku v okrese Galanta. Vznik a rozvoj Dolnej Stredy spolu so susednou Sereďou určovala významná poloha križovatky dvoch historických ciest, jedna smerovala západovýchodne z Moravy cez Trnavu a Šintavu do Ostrihomu, druhá viedla severojužným smerom údolia Váhu.
Obsah |
História [upraviť]
Po prvýkrát je obec spomínaná ako Zeredahel 28. augusta 1283, keď uhorský kráľ Ladislav IV. daroval ostrihomskému arcibiskupstvu územie susediacej osady Únovce. História obce však siaha podľa archeologických nálezov do obdobia pred našim letopočtom, čoho dôkazom je i soška, tzv. Venuša z Dolnej Stredy. Osídlenie dosvedčuje pohrebisko staromaďarských bojovníkov z 10. ako i slovanské pohrebisko z 11. storočia. Pohnutá história obce bola sa druhýkrát zaznamenaná v roku 1312, kedy vojská Matúša Čáka z Trenčína obec zničili a kostol vypálili.
Najstaršia pečať obce sa zachovala na písomnosti, ktorú vydal richtár a prísažný v roku 1608. V pečaťnom poli je zobrazená postava biskupa držiaca pastiersku palicu ako symbol, že zemepánom obce bol ostrihomský arcibiskup. Dalšia pečať Dolnej Stredy bola vyhotovená v roku 1712.
V roku 1553 sa je obec opätovne spomínaná ako znovuvybudovaná, pravdepodobne po ničivých tureckých nájazdoch. V r. 1571 - 1574 je Dolná Streda uvádzaná ako oppidum, t. j. mestečko s týždennými i výročnými jarmokmi a širokou remeselnou výrobou. Obec je spomínaná ako významné poľnohospodárske sídlo patriace trnavskému panstvu ostrihomského arcibiskupstva. Rozvíjali sa tu remeslá ako pletenie košov, výroba kočov, plotov, tkáčske remeslá, lisovne konopného oleja a garbiareň. Rozvoj obce ovplyvňoval rybolov a pltníctvo.
Druhá polovica 16. storočia, celé 17. storočie a začiatok 18. bolo obdobím, ktoré obci prinieslo viaceré vojnové pustošenia a živelné pohromy, najmä povodne Váhu, požiare, ale i mor, ktorý zúril v r. 1710 - 1711.
Z histórie je známy štrajk poľnohospodárov v r. 1928, do ktorého sa zapojili i občania obce. Na Velkonočnú nedeľu 1. apríla 1945 sa obcou prehnal front II. svetovej vojny, ktorý poznačil obec škodami aj obeťou z radov občanov. V roku 1950 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo (JRD), ktoré v roku 1964 prešlo pod Štátny majetok. V roku 1970 bola obec pripojená k mestu Sereď. Od roku 1965, kedy bola dobudovaná Niklová huta (už zatvorená) ležiaca v katastrálnom území obce, obyvatelia nachádzali prácu v tejto továrni, ako i v dalších vznikajúcich podnikoch ako je napríklad Dong Jin Slovakia.
V r. 1990 sa obec osamostatňila a začala zvelaďovať. Bola vykonaná plná plynofikácia, rozvod vodovodu, kanalizácie, nového osvetlenia a rozhlasu. V obci sa zachovali tradičné názvy ulíc a z tradičných remesiel výšivka. Takmer 30 firiem a podnikateľov v katastrálnom území obce úspešne reprezentuje obec, ktorá sa stala takmer rovnocenným partnerom mestu Sereď a významným obciam tohto regiónu.
Kultúra [upraviť]
Obec je rodiskom jaskyniara Jána Majku (objaviteľa jaskyne Domica) a básnika Vojtecha Mihálika. Tu pôsobil ako farár i prvý slovenský poslanec v uhorskom sneme ThDr. Ferdinand Juriga. Pýchou obce bol i spevák SND František Benkovský. Obec bola známa vysokou úrovňou ochotníckeho divadla a hodov.
Turizmus [upraviť]
Na Kostolnom námestí sa rozprestiera nádherný park, v ktorom sa nachádza aj "storočná lipa", artézska studňa ako aj kostol sv. Jakuba. Návštevníkom ponúka príjemný relax v podobe prechádzok.
Pamiatky [upraviť]
Kostol [upraviť]
Dominantou obce je barokovo-klasicistický kostol dobudovaný v r. 1781, nesúci meno sv. Jakuba
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Mgr. Ľuboš Šúry je v zozname. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Dolnostredčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online. (po slovensky)
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
|
||||||||
