Komunitná záhrada

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Strathcona Heights komunitná záhrada

Komunitná záhrada je pojem prebratý z anglického "community garden", ktorý sa postupne prediera aj do slovenského slovníka. Je to akákoľvek časť pozemku okolo nás premenená na záhradu, o ktorú sa spoločne stará skupina ľudí s cieľom skrášliť svoje okolie, aktívne si vyplniť svoj voľný čas a svojpomocne si dopestovať, resp. vysadiť niečo vlastné.[1]

Cieľ[upraviť | upraviť zdroj]

Cieľom komunitných záhrad je poskytnúť ľuďom možnosť dopestovať si vlastné ovocie, zeleninu, bylinky, resp. skrášliť okolie kvetinovou výsadbou, či iným spôsobom zlepšiť vopred určené prostredie, kde chceme založiť komunitnú záhradu. Okrem toho, že nám takéto záhrady poskytujú prístup k spoločne dopestovaným darom prírody (čerstvé plody a rastliny), poskytujú nám zároveň činnosti, pri ktorých vykonávame uspokojujúcu prácu, zlepšujeme si susedské vzťahy, silnejšie vnímame zmysel a potrebu spoločenstva a upevňujeme si vzťah k životnému prostrediu.[2] Organizácia a vlastnícke vzťahy by mali byť poriešené tak, aby bol prístup zabezpečený pre všetky vrstvy obyvateľstva, ktoré majú o to záujem.[3]

Mestské komunitné záhrady môžu byť veľmi rozmanité a výsledný vzhľad a poslanie záhrady záleží od spoločného rozhodnutia sa členov spoločenstva, ktoré sa o záhradu stará. Niektorí sa rozhodnú výlučne pre výsadbu kvetov, iní pre spoločné dopestovanie si ovocia a zeleniny, ktoré je na konci sezóny obohacované spoločným varením, resp. ďalší pre dopestovanie si plodov na vlastných políčkach pre osobnú potrebu alebo môžeme vidieť záhrady s upravenými zdvihnutými hriadkami pre telesne postihnutých spoluobčanov.[4]

Komunitné záhrady podporujú bezpečnosť v oblasti zabezpečenia potravín pre mestské spoločenstvá, umožňujú obyvateľom pestovať si ich vlastnú potravu alebo poskytnúť druhým, čo oni sami vypestovali.[5] Takéto záhrady zároveň bojujú proti dvom formám odcudzenia sa, ktoré sužujú dnešný moderný mestský život a to tým spôsobom, že privádzajú mestských ľudí bližšie k spojeniu so zdrojom ich potravy a zároveň búrajú akýsi pomyselný múr, ktorý nás oddeľuje, tým že vytvárajú priestor, kde sa ľudia môžu stretávať a spoločne nažívať. Ako bolo zistené, spoločnosť s aktívnym komunitným životom zároveň zaznamenáva nižšiu úroveň kriminality a vandalizmu.[6]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od verejných parkov, to či bude pre verejnosť komunitná záhrada otvorená alebo nie, záleží od vlastníckych vzťahov na danom území a od podmienok určených v prípadnej nájomnej zmluve + od rozhodnutia členov komunitnej záhrady. Pravidlá ohľadom prístupu pre verejnosť sa líšia od záhrady k záhrade. Neexistuje žiadny vzorový model komunitnej záhrady, i keď zásadou je, že v mestských priestoroch vytvárajú zelené oázy spolu s príležitosťami pre stretávanie sa ľudí, skrášľovanie okolia, vzdelanie a rekreáciu. Kľúčovým faktorom u komunitných záhrad je že sú riadené a spravované aktívnymi členmi, ktorí sa o záhradu starajú a nie profesionálnou službou ako u verejných parkov. Druhým kľúčovým faktorom je produkcia jedla: na rozdiel od parkov, kde sú rastliny predovšetkým okrasné, komunitné záhrady často tým že vytvárajú priestor pre pestovanie zeleniny a iných plodín podnecujú členov spoločenstva k daným aktivitám. Aby toto mohlo byť umožnené komunitné záhrady môžu byť rozdelené na niekoľko samostatných políčok, ktoré môžu byť spravované samostatne jednotlivými členmi alebo priestor vyhradený pre pestovanie plodín môže byť spravovaný spoločne, všetko v závislosti od veľkosti a kvality záhrady a zainteresovaných členov spoločenstva.[7]

Ako si uvedieme nižšie, termín "komunitná záhrada"/"community garden" je zaužívaný hlavne v Spojených Štátoch Amerických a Kanade a jeho veľký výskyt vidíme taktiež v Austrálii a na Novom Zélande. Ako jeden z najlepších informačných zdrojov v oblasti komunitných záhrad v Severnej Amerike slúži Americká Asociácia Komunitných Záhrad "The American Community Gardening Association".[8] Informácie ohľadom tejto témy na Slovensku sú ešte len v plienkach.

Komunitné záhrady sú po celom svete dosť rôznorodé. V Severnej Amerike ide počnúc od záhradkárskych políčok z vojnového obdobia (tzv. "victory garden"), kde ľudia zvyknú pestovať rôznu zeleninu, až po veľké zazeleňovacie projekty na ochranu prírodných oblastí, resp. môže ísť o malinké skrášľovania mestských priestorov robené odvážlivcami na uličných rohoch mestských blokov. Vo Veľkej Británii a vo zvyšku Európy príbuzné záhradkarske osady môžu mať tucty políčok, každé s rozlohou až stoviek hektárov, pričom jedna rodina si ich môže prenajímať po viacero generácií. V rozvojových krajinách sú bežne používané miesta pre malé záhrady prirodzenou súčasťou krajiny a takýto spôsob využívania pôdy na malé zeleninové záhrady je dokonca možný aj v mestských častiach.

Popri všetkej tej rôznorodosti majú komunitné záhrady predsa len 4 zložky, ktoré majú spoločné:

Pozemok pre komunitnú záhradu môže byť vo verejnom/štátnom alebo súkromnom vlastníctve. Jednou zo silných tradícii u komunitných záhrad v Severnej Amerike je vyčistenie zanedbaných a opustených miest a ich následná premena na úrodné záhrady. Alebo môžeme komunitné záhrady pozorovať ako priestory so zdraviu-prospešnými a rekreačnými funkciami včlenené do verejných parkov, podobné baseballovým ihriskám alebo ihriskám pre deti. Z historického hľadiska slúžili komunitné záhrady taktiež na poskytovanie jedla počas období vojen a hospodárskych kríz. Jedným z najzávažnejších problémov pre vytváranie nových komunitných záhrad na celom svete zostáva dostupnosť pozemkov a zabezpečenie užívania pozemku pre komunitnú záhradu na čo najdlhšie obdobie, keďže vo vačšine prípadov záhradkári nevlastnia alebo nemajú priamu kontrolu nad pozemkami komunitných záhrad.[9]

Práca na niektorých záhradach je robená vždy úplne spolu a každý je členom spoločného tímu alebo iné záhrady majú zas priestor na výsadbu rozdelený na samostatné políčka, pričom o každé sa stará osobitiný záhradkár (alebo skupina či rodina). Veľa komunitných záhrad má však oboje: spoločné priestory so spoločnou výsadbou a zároveň aj samostatné/rodinné políčka.

Na základe dvoch národných prieskumov uskutočnených Americkou Asociáciou komunitných záhrad koncom 80-tych a v strede 90-tych rokov ako aj z iných prieskumov vyplýva, že neexistuje žiadny “štandardný“ rozmer pre políčka komunitných záhrad, aspoň nie v USA a Kanade. Rozmery samostatných políčok sa môžu líšiť dosť značne závisiac od rôznych faktorov – lokalita, priestor dostupný pre záhradníčenie, či individuálne, fyzické a časové požiadavky a obmedzenia záhradkarov. Všeobecným pravidlom však zvykne byť, že políčka komunitných záhrad Severnej Ameriky sú menšie ako záhradky v Európe. Jedným z bežných rozmerov políčka (pre väčšie záhrady v parkoch) je napr. 6 m × 6 m; či ďalšie (pre vnútorné mestské záhrady a malé pozemky) môžu byť 3 m × 3 m alebo 3 m × 4,5 m.

Hoci ústredným záujmom komunitných záhrad je predovšetkým produkcia jedla, nie všetky majú v strede záujmu pestovanie zeleniny. Medzi obľúbené záujmové aktivity komunitných záhrad patrí taktiež obnova prírodných oblastí, záhrady s pestovaním pôvodného rastlinstva či tzv. umelecké záhrady. Veľa záhrad je rozdelených do niekoľkých rozličných častí, kde sa pestujú rôzne druhy vegetácie a kombinujú sa políčka s malými ovocnými sadmi, bylinkami, či kvetinovými záhonmi, ktoré sa stanú rajom pre pestrofarebné motýle v lete. A samostatné políčka sa môžu stať Vaším skutočným malým dvorčekom, pričom každé môže byť veľmi rozmanité, prepletené pestrofarebným závojom kvetov, zeleninou, či prvkami miestneho ľudového umenia.

Záhradkári sa môžu zoskupovať do miestnych skupín a tak začať pracovať na vytvorení novej komunitnej záhrady, alebo môže byť komunitná záhrada založená “z vrchu” mestským/obecným úradom. Aktivity okolo komunitných záhrad majú veľmi podporný charakter v oblasti zapojovania ľudí do diania okolo nás. Skutočne nezáleží akého kultúrneho zázemia záhradkári sú, či sú mladí/starí, v záhradnictve nováčikovia alebo “ostrielaní veteráni” a či sú bohatí alebo chudobní. Komunitná záhrada môže mať taktiež iba niekoľko aktívnych členov alebo stovky.

A za posledné, všetky komunitné záhrady majú svoju štruktúru. Organizácia závisí sčasti od toho či je komunitná záhrada založená “z vrchu” miestnym úradom alebo miestnym spoločenstvom so spoločnou ideou vytvorenia komunitnej záhrady. Existuje viacero odlišných organizačných modelov pre riadenie takýchto typov záhrad. Niektorí si hlasovaním volia svojich členov do riadiacich štruktúr, zatiaľ čo inde majú organizáciu na starosti úradmi vymenovaní predstavitelia. Niektoré sú zase riadené neziskovými organizáciami, ako asociácia komunitných záhrad, cirkevné spoločenstvá, či iní vlastníci pôdy alebo špecializovanými oddeleniami mestských úradov, školami alebo univerzitami. Vo väčšine prípadov, záhradkári platia ročné členské príspevky potrebné na údržiavanie komunitnej záhrady a vymenovaní predstavitelia záhrady riadia financie a výber týchto poplatkov. Úloh v komunitných záhrad je stále dosť a nemajú konca – udržiavanie pekného vzhľadu záhrady, mulčovanie chodníkov, naberanie nových členov, pripomínanie členom spoločenstva potrebu starostlivosti o záhradku, keď začne zarastať burinou, zháňanie finančných prostriedkov atď. Zmysluplné pravidlá a “prevádzkový manuál” sú neoceniteľné pomôcky a nápady a myšlienky pre ne možno nájsť napr. na stránkach Americkej Asociácie Komunitných záhrad či stránkach iných komunitných záhrad.

Príklady[upraviť | upraviť zdroj]

Argentína[upraviť | upraviť zdroj]

Komunitné záhrady v Buenos Aires

Austrália[upraviť | upraviť zdroj]

"Australian Community Gardeners Forum" – Diskusné fórum pre členov komunitných záhrad v celej Austrálii.

"Australian City Farms & Community Gardens Network" – Národná asociácia združujúca mestské “farmy“ a komunitné záhrady v Austrálii.

Príklady komunitných záhrad v Austrálii:

Brazília[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt komunitných záhrad v Brazílii zastrešovaný mimovládnou organizáciou "Mestá bez Hladu"

Kanada[upraviť | upraviť zdroj]

Príklady komunitných záhrad v jednotlivých porovinciach Kanady:

Britská Kolumbia[upraviť | upraviť zdroj]

Vancouver, hlavné mesto provincie – Victoria, je domovom tuctov komunitných záhrad roztrúsených po celom meste. Nachádza sa tu približne 1600 políčok komunitných záhrad, ako aj 900 spoločných komunitných políčok, ktoré sú začlenené do rôznych projektov po celom meste. So súčasným počtom 2500 políčok, to vo Vancouvri vychádza zhruba 4,3 políčok na 1000 obyvateľov.[10]

30. mája 2006 vydala mestská rada mesta Vancouver výzvu pre svojich obyvateľov, rodiny, spoločenstvá a organizácie, v ktorej všetkých vyzývala pre väčšie zakladanie nových záhrad (pre pestovanie plodín) v meste. Výzva (predložená vtedajším predstaviteľom mesta Petrom Ladnerom) bola podnetným impulzom pre mesto pre spoluprácu s mestským výborom pre potravinovú politiku s cieľom vytvorenia 2010 nových záhradných políčok v meste do 1. januára 2010. Návrh, predložený následne aj v ostatných mestách v kraji, dostal jednoznačnú podporu mestskej rady. Odvtedy bolo vytvorených niekoľko nových záhrad a rad nových obytných súborov zahrnulo do svojich návrhov taktiež priestor pre spoločné záhradkárčenie. Výsledkom bolo zreteľné zvýšenie počtu možností pre záhradkárčenie pre obyvateľov mesta a na konci roka 2009 konečný počet nových políčok dosiahol číslo 2029 a pôvodný cieľ bol tým ešte prekonaný, pričom pre rok 2010 sú plánované stále nové a nové záhradky. Komunitné záhrady a iné formy “mestského poľnohospodárstva“ majú dôležité postavenie ako miesta, kde sa stretávajú ľudia z blízkeho okolia, kde sa veľmi akčným spôsobom podporuje a prispieva k trvalej udržateľnosti, k družným medzisusedským vzťahom, k rastu množstva zelene v mestách, ku komunitnej výstavbe, k znižovaniu kriminality, k produkcii potravín, spoločnými aktivitami sa tu zlepšujú vzťahy medzi rozdielnymi generáciami obyvateľov, spoločenská komunikácia a vďaka pohybu aj zdravie nás ľudí. Táto iniciatíva teraz umožní Vancouveru použiť tento typ “mestského poľnohospodárstva” ako silný nástroj na zlepšenie postavenia svojho mesta v oblasti spoločenskej, ekonomickej ako i vo vzťahu k životnému prostrediu.[11]

Alberta[upraviť | upraviť zdroj]

Severozápadné teritóriá[upraviť | upraviť zdroj]

Saskatchewan[upraviť | upraviť zdroj]

Ontário[upraviť | upraviť zdroj]

Quebec[upraviť | upraviť zdroj]

Rakúsko[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Myšlienka komunitných záhrad si na Slovensku ešte len nachádza svoje miesto,[12] a preto sa ich rozšírenie u nás nedá porovnať s krajinami, kde sa už komunitné záhrady tešia veľkej obľube a pozornosti. Záhradníctvo je však niečo, čo má na Slovensku veľmi silnú tradíciu, preto i idea komunitných záhrad u nás má šancu preraziť. Ale typickým znakom posledných desaťročií odlišným od toho komunitného pre naše záhradníctvo je, že ľudia sú zvyknutí robiť predovšetkým samostatne na svojich vlastných záhradach za svojím domom, v záhradnických osadách, či iných záhradnických lokalitách na okrajoch miest.

  • Jedným z občianskych združení na Slovensku začínajúcich a propagujúcich myšlienku komunitných záhrad je občianske združenie Jablonka, ktorého predstavitelia v rámci projektu "Pravé orechové" podporeného grantovým programom Ľudia pre stromy od nadácie Ekopolis majú za cieľ vytvoriť komunitnú lesnú záhradu na mieste, ktoré už mnoho rokov nikto neudržiaval. V revitalizovanom sade nebude chýbať prírodná učebňa pre deti, vrátane bylinkovej záhradky. Modelová záhrada bude priestorom pre záhradníčenie aj relax detí a mladých ľudí.[13] Jeden z členov združenia charakterizoval ich odvážny plán nasledovne – Komunitná záhrada je v našom kocúrkovskom Záhorí veľká trúfalosť, ale možno práve záhradná činnosť, tak blízka staršej a strednej, nesmierne pracovitej generácii, je kľúčom do dosť tvrdých tunajších sŕdc a zároveň poskytuje možnosť ukazovať, vysvetľovať, naznačovať, prepájať dôležité fakty o trvalo udržateľnom rozvoji.[14]
  • Realizácia komunitných záhrad v Lozorne a v Borinke
  • Ďalším z projektov podporených nadáciou Ekopolis, tentoraz skrze program PrieStory je projekt komunitnej záhrady MedoUky v Medovarciach.[15] Komunitná záhrada MedoUka nielen skrášľuje a oživuje okolie Medovariec, ale taktiež významne napomáha v etablovaní rómskej komunity do života obce.[16]
  • Permakultúrny model komunitných záhrad ponúka občianske združenie Sieť Dobra, ktoré buduje záhradu výlučne z voľných zdrojov členov a podporovateľov. Takýto spôsob realizácie uplatnili najskôr pri stavbe bylinkovej špirály v centre mesta Piešťany ale aj v samotenej komunitnej záhrade.

Spojené štáty[upraviť | upraviť zdroj]

V Spojených štátoch a v Kanade majú komunitné záhrady skutočne rozmanitý charakter. Niektoré vplyvné komunitné záhrady, ako Clinton Street garden v strede Manhattan v New Yorku a Peralta v Berkeley v Kalifornii, inšpirované architektom a vizionárom v oblasti komunitných záhrad Karlom Linnom sú miesta, kde sa stretávajú susedia, uskutočňujú sa umelecké predstavenia, či prednášky a diskusie na tému ekológie a zachovávajú sa tu tradičné spôsoby záhradkarstva, ktoré je však považované ako súčasť omnoho väčšej vízie. Ostatné záhrady sa podobajú záhradám Európskeho štýlu s políčkami, kde si jednotlivci a rodiny pestujú zeleninu a sadia kvety, vrátane viacero záhrad z vojnového obdobia (tzv. "victory garden"). No aj takéto “jedlé záhrady” sú veľmi rôznorodé a čo sa týka napríklad veľkosti políčok, tie sa môžu pohybovať v rozmedzí od veľmi malých rozmerov 1,5x1,5 m až po relatívne veľké s rozmermi 15x15 m.

Niektoré komunitné záhrady sú na rozdiel založené výlučné s cieľom vytvoriť prírodné ekologické prostredia, iné na pestovanie kvetín, alebo ďalšie s cieľom vyučovať, či poskytnúť priestor pre záhradkárstvo pre tých, ktorí inak nemajú možnosť mať vlastnú záhradu, ako napr. starší obyvatelia, noví prisťahovalci alebo ľudia bez domova – príkladom je komunitná záhrada pre ľudí bez domova v Charlotte [17]. Ďalšie komunitné záhrady sú zas spravované ako komunitné farmy, kde sú iba spoločné políčka a ktoré sa stávajú akýmisi mestskými farmami.

Kľúčovým slovom v skratke charakterizujúcim Spojené Štáty Americké je rozmanitosť.

Väčšina záhrad je podľa pozorovania súborom samostatných políčok, najčastejšie medzi 3x3 m a 6x6 m. Toto platí, či sa už ide o záhrady sponzorované verejnými inštitúciami (Krajské úrady pre parky a rekreácie ako napr. Portland Parks & Recreation), mestskými úradmi (Seattle, Washington – tu sa nachádza asi taký vzorový program financovania komunitných záhrad v USA) alebo sú to veľké neziskové organizácie či (najčastejšie) koalície rôznych právnických osôb, občianskych združení alebo skupín. V zásade, či sú záhrady spravované ako akýsi spoločný družstevný podnik samotnými záhradkarmi (stále bežný spôsob na východnom pobreží – New York, Boston) alebo sú spravované verejnými či neziskovými inštitúciami, majitelia (nájomníci) políčok zvyknú každoročne platiť mierny poplatok, pričom musia dodržiavať ustanovené pravidlá. Veľa záhradkárov odporúča aktivity ako – pracovné dni, zbierky peňazí za určitým účelom a spoločné akcie. Prevádzkovatelia komunitných záhrad zvyknú hovoriť, že "pestovanie komunity-spoločenstva" je tak dôležité ako pestovanie zeleniny alebo ako uvádza Americká asociácia komunitných záhrad – "U komunitných záhrad patrí prvé miesto komunite".

Rovnako dôležité je odhodlanie pre politické zaangažovanie sa. Ako uviedol legendárny predstaviteľ komunitnej záhrady v NY Adam Honigman – "Komunitné záhradkárstvo je z 50 % záhradničenie a zo 100 % miestne politické angažovanie sa". Komunitné záhrady sú viac než len miesta na stretávanie sa – sú taktiež tréningovou pôdou pre cvičenie svojich politických schopností a potenciálu. V určitom slova zmysle, ako poznamenal Karl Linn, sú to novodobé verzie obecných trávnikov Nového Anglicka, ktoré spájajú ľudí a podnecujú ich k spoločnej akcii. Americká asociácia komunitných záhrad, nezisková koalizácia založená v roku 1979, je prvotná organizácia obhajujúca a podporujúca komunitné záhradkárčenie v USA a Kanade.

Komunitné záhradkárčenie existuje naprieč celým severom Severnej Ameriky, najsilnejšie však pretrváva na severovýchode, kde rastú doslova tisíce komunitných záhrad v mestách New York, Philadelphia a Boston. Silné je taktiež na západnom pobreží, hlavne v Britskej Kolumbii a v stredozápadných centrách ako Chicago a Minneapolis.

Európska história komunitného záhradkárstva v USA sa datuje k počiatku roku 1700, keď si členovia Jednoty Bratskej založili komunitnú záhradu ako súčasť ich komunity Bethabara, blízko moderného Winston-Salem (Severná Karolína), pričom záhrada je stále aktívna a otvorená pre návštevníkov až dodnes. Dokonca i prvotní obyvatelia Ameriky dopestúvali svoje plodiny komunitným spôsobom (na základe pôvodných malieb) pravdepodobne už generácie pred príchodom vĺn imigrantov z východu.

Akademická štúdia komunitných záhrad v Amerike (od t. j. Bassetta) a podobne prednedávnom aj Laura Lawson poukazujú na to, že trend komunitných záhrad je najlepšie opísateľný ako séria rozličných vývojových fáz s rôznorodými účelmi či ideologickým pozadím, ale napriek tomu výsledkom všetkých sú ľudia vytvárajúci záhrady na verejných alebo opustených plochách. Posledná fáza začala spolu s alternatívnym politickým, kultúrnym a prebúdzajúcim sa ekologickým aktivizmom koncom 60tych rokov 20. storočia.

Od polovice 70. až do začiatku 90. rokov, boli komunitné záhrady vo vybraných amerických mestách financované federálnou vládou, no i napriek tomu veľa programov zápasilo s tým ako zabezpečiť financovanie pre svoje projekty. Strata finančnej podpory zo strany vlády zvýšila náročnosť úlohy pre zabezpečenie financovania. To je popri zabezpečení dlhodobej držby pozemkov, zabezpečení poistenia a spôsobu pohodlnej práce záhradkarov kľúčový problém, ktorí musia prevádzkovatelia komunitných záhrad riešiť.

Komunitné záhradkárstvo v Spojených Štátoch sa do istej miery prekrýva s príbuzným ale vzdialeným hnutím podporujúcim miestnu produkciu jedla, miestne trhy farmárov a komunitne podporované poľnohospodárstvo. Nájomné zmluvy a pravidlá zabraňujú niektorým, aj keď nie všetkým, komunitným záhradkárom, aby predávali ich produkciu komerčne, hoci ich záhrady môžu poskytovať čerstvé ovocie a zeleninu pre potravinové zásoby pre miestne združenia alebo pre členov komunity, ktorí sú bez domova. Aj napriek určitým obmedzeniam komunitné záhrady poskytujú ideálne miesto pre miestne trhy farmárov a záhradkári na nich často hľadajú farmárov, ktorí im poskytnú poľnohospodárske plodiny ako kukurica alebo zemiaky. Môžu si tu tiež najať farmárov, ktorí im poorú, pomulčujú a pohnoja ich záhrady. Na dôvažok malí farmári si takýmto spôsobom môžu rozšíriť okruh ich odberateľov skrze spoluprácu so komunitnými záhradkármi a aj vďaka ich ďalším kontaktom. Aj keď ich postoje môžu byť rôzne, oba tábory – komunitní záhradkári a farmári môžu byť efektívnymi cestami vedúcimi k produkcii miestnych potravín v mestských oblastiach a k väčšej potravinovej bezpečnosti.

Španielsko[upraviť | upraviť zdroj]

“Squaterské” centrum “Can Masdeu“ – domov jednej z najväčších komunitných záhrad v Barcelone.

Väčšina starších Španielov vyrastala na vidieku a do mesta sa presťahovali aby si našli robotu. Silné rodinné väzby im často zabraňujú aby sa odobrali do dôchodku a ťahá ich to viac na vidiek, do prírody a preto je o mestské komunitné záhrady veľký záujem. Pre komunitné záhrady v Španielsku[18] sú typické stretnutia ľudí, kde každý prispeje nejakým druhom jedla (“potluck”), spoločné prípravy typického španielskeho jedla – “Paella“, ako aj pravidelné stretnutia, kde sa riešia všetky potrebné záležitosti ohľadom chodu záhrady.

Spojené kráľovstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Komunitné záhrady a individuálne záhradkárčenie sú v Spojenom kráľovstve spravidla dve odlišné záležitosti, i keď niekedy sa tieto rozdiely zmazávajú. Individuálne záhradky sú obvykle pozemky s políčkami prenajímané jednotlivcom miestnymi úradmi alebo inými verejnými inštitúciami s cieľom pestovať plodiny pre osobnú potrebu. Takéto individuálne typy záhradiek zvyknú byť (i keď nie vždy) situované na okrajoch zastavaných území. Napriek takto zaužívanému spôsobu obrábania záhradiek, v poslednom období registrujeme nárast komunitným spôsobom spravovaných záhrad, ktoré sa skladajú z individuálnych políčok a spoločného záhradného priestoru.

Trend a vývin ohľadom komunitných záhrad je v porovnaní s individuálnym záhradkárstvom pomerne novodobá záležitosť, do ktorej spadajú záhrady vybudované na miestach, kde je úhorom ležiaca pôda, na pustých, zanedbaných miestach alebo miestach v držbe miestnej správy, či súkromných vlastníkov, ktoré nemajú žiadne využitie. Typická komunitná záhrada zvykne byť situovaná v zastavaných oblastiach a zvyčajne je riadená ľuďmi z miestnej komunity cez na to založenú nezávislú neziskovú organizáciu, ktorej financovanie však môže byť zabezpečené úplne alebo čiastočne skrze verejné financie.

Funkčné využitie býva zväčša dvojaké – na jednej strane ako voľné priestranstvo parkového charakteru na stretávanie sa a hry a na druhej strane tu je taktiež vytvorený priestor pre individuálnych pestovateľov, pričom všetko je spravované organizáciou, ktorá preberá veľký podiel zodpovednosti za spravovanie políčok, krajinnú a záhradnú architektúru a udržiavanie okolia. Príkladom takejto záhrady uprostred mesta je napríklad Komunitná Záhrada Culpeper Community Garden alebo komunitná záhrada Phoenix Garden.

Niektoré z väčších komunitných záhrad, tým že ponúkajú nielen príjemné prostredie plné zelene, ale taktiež priestory pre výučbu a školenia, plnia aj funkcie akéhosi centra pre spoločenstvo ľudí žijúcich v okolí. Odhaduje sa, že vo Veľkej Británii je viac ako 1000 komunitných záhrad.

Členskou organizáciou, ktorá podporuje, propaguje a reprezentuje komunitné záhrady v Spojenom kráľovstve je “Federácia mestských fárm a komunitných záhrad“ (The Federation of City Farms and Community Gardens).[19]

Citát[upraviť | upraviť zdroj]

Každý z nás môže prispieť (čo ako nepatrne) ku kráse tým, že skrášli svoj život a okolie všade, kam siaha jeho vplyv.
Robinson Jeffers

[20]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. American Community Garden Association (2007). What is a community garden? Retrieved on 2007-11-01 from http://www.communitygarden.org/learn/.
  2. Hannah, A.K.; & Oh, P. (2000). Rethinking Urban Poverty: A look at Community Gardens. Bulletin of Science, Technology and & Society. 20(3). 207-216.
  3. Ferris, J.; Norman, C.; & Sempik, J. (2001). People, Land and Sustainability: Community Gardens and the Social Dimension of Sustainable Development. Social Policy and Administration. 35(5). 559-568.
  4. Urban preservation: How greening small spaces can strengthen community roots in Ottawa, Canada.
  5. Nelson, Toni (1996). "Closing the nutrient loop: Using urban agriculture to increase food supply and reduce waste", World Watch v. 9 (Nov./Dec. 1996) p. 10-17.
  6. Melville Court, Chatham, Kent," Moiser, Steve, Landscape Design, no306 (Dec. 2001/Jan. 2002) p. 34.
  7. Selected factors influencing the success of a community garden, by Gordon Arthur Clark. Kansas State University, 1980.
  8. American Community Gardening Association
  9. Visionaries and planners : the garden city movement and the modern community, Stanley Buder. New York: Oxford University Press, 1990. ISBN 0-19-506174-8
  10. Community Gardens in Vancouver
  11. 2,010 New Community Shared Garden Plots By 2010 - COMPLETED!
  12. Príklady z praxe - Komunitné a susedské projekty
  13. Starý orechový sad pri Rohožníku na Záhorí opäť ožíva
  14. Marián Prejsa, Občianske združenie Jablonka, Rohožník
  15. Komunitná záhrada MedoUka
  16. Rómske deti z Medovariec sú oproti nerómskym aktívnejšie
  17. [ http://urbanministrygarden.wordpress.com/ “Community gardening with the homeless at the Urban Ministry Center, Charlotte“ – komunitná záhrada pre ľudí bez domova v Charlotte]
  18. http://urbangardensbarcelona.wordpress.com/
  19. The Federation of City Farms and Community Gardens
  20. http://www.zahrady.jablonka.org/index.php/o-projekte.html Čarovná záhrada

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]