Kurt Vonnegut

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kurt Vonnegut Jr.
Kurt-Vonnegut-US-Army-portrait.jpg
Narodenie 11. november 1922
Indianapolis, Indiana, USA
Úmrtie 11. apríl 2007 (84 rokov)
New York, New York, USA
Zamestnanie románopisca, esejista
Národnosť americká
Obdobie písania 1950-2005
Žánre literárna fikcia, satira, čierny humor, sci-fi
Ovplyvnil
Ovplyvnený
Webstránka vonnegut.com

Kurt Vonnegut (* 11. november 1922, Indianapolis, USA – † 11. apríl 2007, New York) bol americký spisovateľ. Vonnegut bol autorom kritizujúcim spoločnosť. Ako vojak americkej armády bol svedkom hrôz v druhej svetovej vojne a zo svojich skúseností čerpal pri písaní svojich najznámejších diel Bitúnok číslo päť, Matka Noc, Raňajky Šampiónov, Mechanický klavír, Kolíska a ďalšie. Ako odporca vojny je považovaný za pacifistu, a sám seba vyhlasoval za humanistu, bol dokonca čestným predsedom Americkej asociácie humanistov. Tvorba Kurta Vonneguta významne ovplyvnila vývin vedecko-fantastickej literatúry. Preto bol autor v rokoch 1960, 1964 a 1970 nominovaný na Huggo Award za Najlepší román.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Kurt Vonnegut Jr. sa narodil v Indianapolise, v americkom štáte Indiana do nemecko-americkej rodiny. Jeho otec Kurt Vonnegut Sr. a taktiež aj starý otec boli poprednými architektmi, ktorí navrhli viacero známych budov v Indianapolise. V roku 1913 sa Kurt Sr. oženil s krásnou a vzdelanou Edith Lieberovou, ktorá bola dcérou bohatého pivovarníka a ako jeho jediné dieťa aj priamou dedičkou rodinného majetku. Kurt Jr. mal dvoch starších súrodencov sestru Alice a brata Bernarda. Korene Vonnegutovej rodiny siahajú do Nemecka avšak v dobe kedy protinemecký postoj ovládol Spojené štáty, sa rodičia rozhodli neviesť svoje deti k nemeckej kultúre a tradíciam. Hospodárska kríza v tridsiatych rokoch mala za následok, že rodina prišla o všetko bohatstvo vrátane vlastného domu. Vonnegutov otec nemal dostatok zákaziek a prohibícia spôsobila stratu majetku, ktorý mal pripadnúť Edith.[1] Kurt Sr. začal trpieť depresiami a Edith sa stala závislou na alkohole a drogách.[2] Kurt Jr. a jeho o 7 rokov starší brat Bernard boli rivalmi už od malička. Bernard bol nadaný pre matematiku a stal sa miláčikom celej rodiny, svoju popularitu dával mladšiemu Kurtovi často pocítiť. Neskôr sa stal uznávaným vedcom v oblasti klimatológie.[3]

Už počas štúdia na strednej škole začal Kurt písať pre školské noviny Shortridge Daily Echo a v písaní pokračoval aj na univerzite Cornell kde študoval chémiu a biológiu. Pre štúdium vedy sa rozhodol pod vplyvom otca a brat Bernarda, ktorý vyštudoval chémiu na Massachusettskom technologickom inštitúte.[1] Obaja mu tým chceli zabezpečiť úspešnú kariéru ale ako sa Kurt Jr. sám neskôr priznal nebol priveľmi snaživým študentom, čas trávil najmä písaním do školských novín a nakoniec sa rozhodol odísť zo školy.[2]

V roku 1943 sa prihlásil do armády, prvý rok strávil vo výcvikovom tábore, po ktorom dostal príkaz na štúdium strojného inžinierstva na univerzitách Carniege Mellon a na univerzite v Tennessee. Neskôr ho presunuli do výcvikového tábora Atterbury, neďaleko jeho rodného mesta Indianapolis.[1] Keď sa vrátil na pár dní domov, kde chcel prekvapiť rodičov na Deň matiek, našiel svoju matku mŕtvu po tom, ako spáchala samovraždu predávkovaním sa. Z jej smrti sa nikdy nedokázal úplne spamätať. Z armády ho neskôr poslali do Francúzska, na miesto kde sa už nebojovalo ale pár dní po príchode Vonnegutovej jednotky ich zajali vojaci nemeckej armády. Kurt spolu s ďalšími takmer 15 000 vojakmi boli transportovaní do Drážďan.[3] Tu sa 13. februára 1945 stali svedkami bombardovania mesta britskou a americkou armádou, pri ktorom zahynulo približne 35 000 ľudí a väčšina mesta bola zničená.[4] Skupina zajatcov vrátane Kurta Vonneguta prežila vďaka náhode. Počas bombardovania sa nachádzali v podzemí, v pôvodnom sklade mäsa, čo im zachránilo život. Nasledujúcich šesť týždňov po nálete bol Vonnegut spolu s ostatnými zajatcami poverený odstraňovaním a pálením tiel. Tieto zážitky sa doživotne podpísali na jeho psychike.[3]

Po návrate z vojny sa Vonnegut dal na štúdium antropológie na University of Chicago a oženil so svojou láskou z detsva Jane Marie Coxovou. Popri štúdiu pracoval ako policajný reportér pre Chicago City News Bureau. Na univerzite titul nezískal keď komisia ohodnotila jeho záverečnú prácu ako neprofesionálnu.[1] Kurt s Jane mali tri deti, syna Marka a dve dcéry Edith a Nannette.[5]

Zamestnal sa vo firme General Electric v oddelení pre styk s verejnosťou, popri práci sa však naďalej venoval písaniu krátkych poviedok a skúšal šťastie. Svoju prvú poviedku predal v roku 1951 kedy sa zároveň rozhodol dať výpoveď aby sa mohol naplno venovať písaniu. V roku 1958 podľahla rakovine jeho sestra Alice a v ten istý deň prišiel pri vlakovom nešťastí o život aj jej manžel Jim. Vonnegut s Jane si osvojili ich štyroch synov. Postupom času sa z Vonneguta stal nový literárny objav a jeho popularita stúpala s každým novým dielom. Popri písaní prednášal na Univerzite v Iowe. V roku 1967 dokončil svoje najznámejšie dielo Bitúnok číslo päť, ktoré bolo veľmi obľúbené najmä medzi mladými ľuďmi. Jeho sláva dosiahla vrchol začiatkom 70tych rokov kedy bol jedným z najobdivovanejších autorov. V osobnom živote ale zažíval krízové obdobie najmä dôsledkom rozpadu jeho manželstva s Jane, čo ho taktiež odcudzilo od detí.[3]

Utiahol sa na samotu kde trpel hlbokými depresiami, ktoré ho doviedli až k pokusu o samovraždu v roku 1984.[6] Vonnegut bol zarytým odporcom vojny, dokonca vyhlasoval, že jeho náboženstvom je humanizmus.[7] Pochádzal z rodiny ateistov a svoje názory na náboženstvá si vytvoril sám na základe svojich skúseností. Napriek ateizmu priznáva, že byť súčasťou organizovaného náboženstvo môže viesť ku šťastiu z toho dôvodu, že ľudské bytosti majú potrebu niekam patriť, byť súčasťou spoločenstva v dnešnom osamelom svete.[8] Zomrel v roku 2007 na následky zranenia hlavy po páde zo schodov. Zanechal po sebe svoju druhú ženu Jill Krementzovú a adoptívnu dcéru Lilly.[9]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho prvý román Mechanický klavír bol vydaný v roku 1952. V románe zobrazuje fiktívne mesto Ilium, ktoré je rozdelené medzi odborníkov, dôležitých ľudí a utláčaných ľudí, ktorí žijú na druhej strane rieky. Dej románu sa odohráva v nešpecifikovanom období ale nie vzdialeného od súčasnosti. Hlavná postava Paul Proteus je znechutený povinnosťami vedúceho prác v Ilium, žije vo svete ovládanom superpočítačom. Nič ho nerobí šťastným. Paul protestuje proti automatizácii moderného sveta a musí čeliť rozhodnutiu či sa prispôsobí alebo sa odcudzí.[10] Román predstavuje svet budúcnosti, v ktorom počítače a ďalšie vedecké stroje nahradili ľudí, ktorí sú úplne zbytoční. Postavy vedú nudné a nešťastné životy, začínajú sa búriť a ničiť stroje čoskoro si ale uvedomia, že už nie sú schopní prežiť bez nich.[11]

Jeho ďalší román Sirény Titánu (1959) je vedecko-fantastický a predstavuje dejiny ľudstva ako mimozemskú nehodu, a zaoberá sa myšlienkami slobodnej vôle. Román je únikom od vážnej prózy, a preto je plný laserových zbraní, vesmírnych psov a armád robotov zla.[11]

V roku 1961 bol vydané jeho ďalšie dielo Matka Noc. Je to experimentálny špionážny román, autor pokračuje v odklonení od vážnej prózy, podobne ako v prípade Sirény Titánu. V diele po prvýkrát použil teraz už typický štýl krátkych viet, niekedy len jedno slovo ako vetu.[11]

V Kolíske (1963) Vonnegut zosmiešňuje náboženstvo aj vedu, ktoré sú podľa neho zneužité ľuďmi na získanie moci, ktorá vedie k chaosu medzi tým čo je skutočné a čo je klam, sebeckosť ľudí spôsobí koniec sveta.[10] Kolíska a Sirény Titánu uviedli do literatúry vedecko-fantastický žáner ako žáner, ktorý sa môže zaoberať vážnymi spoločenskými problémami.[12]

Boh vám požehnaj, pane Rosewater (1965) je moderná satira americkej spoločnosti, ktorá rozpráva príbeh milionára, ktorý sa rozhodol spasiť svet rozdávaním štedrých almužien. Jeho rodina sa s tým však nedokáže zmieriť, a tak si najme psychiatra, ktorý ho má prehlásiť za šialenca a ako šialenec je nebezpečný spoločnosti.[13] Vonnegutov tragikomický pohľad na Ameriku je, že krajina trpí kvôli rozpadu a plytvaniu a hlúposti.[14]

Najdôležitejším románom Kurta Vonneguta je Bitúnok číslo 5 (1969), ktorý mal silný vplyv na americkú beletriu v sedemdesiatych rokoch. Je to postmodernistický protivojnový román. Bill Pilgrim je autobiografickou postavou, v románe zobrazuje skúsenosti z bombardovania v Drážďanoch.[11]

Medzi ďalšie Vonnegutove romány patria Raňajky Šampiónov (1973), kde stvárnil svoje alter ego, spisovateľa vedecko-fantastickej literatúry, ktorého inšpirácia je nevyčerpateľná.[15]

Groteska (1976), ide o autobiografický príbeh starého kráľa Manthattanu a posledného prezidenta USA. Po tom, ako sa mocnosti sveta rozpadli po vypuknutí pandémie a občianskej vojny, sa presťahoval z Bieleho domu do New Yorku a začal písať svoje pamäti[16], Kriminálnik, bol vydaný v roku 1979 a sústredí sa na hlavnú postavu, Waltera Starbucna, ktorý je po rokoch prepustený z väzenia a snaží sa zmeniť svoj život.[17] Ostré očko(1982) hovorí o človeku, ktorý v detstve omylom zastrelil tehotnú ženu. Táto udalosť ho prenasleduje celý život.[18] Diela sú autobiografické ale bez hlbšej historickej váhy jeho predošlých diel.[10] Autor sa odvracia od experimentálnych prvkov, stále používa čierny humor ale je jemnejší a menej bolestivý.[11]

V románe Galapágy (1985) autor naznačuje, že človek je príliš pomätený na to, aby sa dal zachrániť z jeho vlastnej záhuby a zvieratá vedú šťastnejší život[14], silnejúci pesimistický tón jeho prózy, ktorý je sotva zmiernený čiernym humorom je znázornený práve v románe Galapágy.[10] Modrofúz bol vydaný v roku 1987, v tomto románe vedľajšia postava z predchádzajúceho diela sa objavuje v tomto románe.[14]

Hokus pokus zobrazuje príbeh človeka, s ktorým sa osud kruto hrá, vyšiel v roku 1990. Autor je verný experimentálnemu štýlu písania, príbeh rozčleňuje do krátkych útržkov.[19] Jeho zdanlivo naivná literárna tvorba je žiadaná medzi čitateľmi, a pritom spĺňa dômyselnú úlohu, ktorou je podávať jeho trpký odkaz viac odľahčene.[14] Jeho posledným románom mal byť Časotrasenie vydaný v roku 1997, postavy sú nútené prežiť posledné roky života bez toho, aby mohli niečo zmeniť, aby dospeli do bodu keď vesmír obnoví pôsobenie slobodnej vôle[20], napriek tomu mu v roku 1999 vyšla kniha Boh vám žehnaj, doktor Kevorkian[10], autor vedie rozhovory s Isaacom Newtnom, Williamom Shakespearom, a mnohými ďalšími. Témy, ktorými sa zaoberajú sú napríklad posmrtný život, genocída a ďalšie.[21]

Krátke poviedky sú v zbierke Canary in a Cat House (slovenský preklad zatiaľ nie je), Vitajte v pavilóne opíc (1968) a tiež Tabatierka z Bagamba ( 1999), obsahuje 23 poviedok, ktoré sa ešte knižne neobjavili, ďalej Look at the Birdie (2009), While Mortals Sleep (2011) a Sucker´s Portfolio v roku 2013 (slovenský preklad nie je). Vonnegut vydal aj hru Happy Birthday, Wanda June (slovenský preklad zatiaľ nie je) v roku 1971, a televíznu hru Between Time and Timbuktu: Or, Prometheus-5, a Space Fantasy (slovenský preklad zatiaľ nie je) v roku 1972. Taktiež vydal aj zbierky esejí Wampeters, Forma and Grandfalloons: Options (slovenský preklad zatiaľ nie je) v roku 1974, Palm Sunday: An Autobiographical Collage of the 1982 vydanú v roku 1991, a tiež Fates Worse than Death v 1991.[10] Medzi jeho najnovšie zbierky patrí A Man Without a Country (2005) a Armageddon in Retrospect v roku 2008 (slovenský preklad nie je).[5]

Bitúnok číslo 5[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Bitúnok č. 5

Kniha Bitúnok číslo 5 je dielom amerického autora Kurta Vonneguta a spája prvky protivojnového románu, sci-fi a autobiografické črty. Hlavnou témou románu je odsúdenie vojny a strata charakternosti medzi ľuďmi. Román začína snahou autora kontaktovať pomocou telefónnej spoločnosti svojho priateľa Bernarda, aby mu pomohol pripomenúť zážitky počas bombardovania Drážďan. Jeho list taktiež obsahoval prosbu Letectva Spojených štátov, v ktorej žiadal o detaily bombového náletu na Drážďany, no odpoveď bola negatívna a tak sa osobne vybral za Bernardom. Jeho žena však nebola touto návštevou veľmi nadšená. Autor jej však sľúbil, že kniha bude pomenovaná: „Detská križiacka výprava.“ Jeho priateľ, Bernard mu však veľmi nepomohol, no autor knihu dokončil. Rozprávanie začína tragikomickou postavou Billyho Pilgrima, ktorý prežíva okamihy svojho života v náhodnom poradí. Vnímať svet štvorrozmerne majú len obyvatelia vzdialenej planéty menom Tralfamadore, ktorí Billyho unesú a spolu s herečkou Montanou Wildhackovou sú vystavení v ich zoologickej záhrade. A práve tam prichádza zlom, kedy sa Billymu zapáči tralfamadorské vnímanie času, podľa ktorého všetky okamihy existujú zároveň a je to len slabosťou ľudstva, že nie to okamihy života nevedia prežívať naraz. Etapy z Billyho života sú v knihe presne v takom istom poradí ako ich on sám prežíva. Zábery z nemeckého zajatia, v ktorých samotný autor vystupuje ako vedľajšia postava, sa tak striedajú s jeho povojnovým životom, kedy pracuje ako úspešný optik vo vlastnej ordinácií, má manželku Valenciu a dve deti. Jeho žena sa však zadusí v aute a Billy sa po návrate z planéty Tralfamadore pokúša ľudí informovať o „pravej“ podstate času, kvôli čomu začína byť považovaný za blázna. Vykreslená je i jeho zdanlivá „smrť“, no Billy neumiera, pretože naďalej existuje v okamihoch svojho života. Pasáže z vojny sledujú Billyho potulujúceho sa za nepriateľskými líniami, jeho následné zajatie, pobyt v zajateckom tábore. Z neho je spolu s ďalšími Američanmi deportovaný do Drážďan, kde majú slúžiť ako pracovná sila. Ubytovaní sú v Bitúnku č. 5, ktorý im počas ničivého bombardovania poslúži ako kryt a ako jedni z mála prežijú nálety. Príbeh končí absurdným vyvrcholením, v ktorom je po smrti tisícok civilistov skúsený americký vojak Edgar Derby odsúdený a zastrelený za údajnú krádež čajníka.[22]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Romány[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1952 - Player Piano
  • 1959 - The Sirens of Titan
  • 1961 - Mother Night
  • 1963 - Cat's Cradle
  • 1965 - God Bless You, Mr. Rosewater
  • 1969 - Slaughterhouse-Five'
  • 1973 - Breakfast of Champions
  • 1976 - Slapstick
  • 1979 - Jailbird
  • 1982 - Deadeye Dick
  • 1985 - Galápagos
  • 1987 - Bluebeard
  • 1990 - Hocus Pocus
  • 1997 - Timequake

Poviedky a eseje[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1961 - Canary in a Cathouse
  • 1968 - Welcome to the Monkey House: A Collection of Short Works
  • 1974 - Wampeters, Foma and Granfalloons
  • 1981 - Palm Sunday
  • 1991 - Fates Worse than Death
  • 1999 - Bagombo Snuff Box: Uncollected Short Fiction
  • 1999 - God Bless You, Dr. Kevorkian
  • 2005 - A Man Without a Country
  • 2008 - Armageddon in Retrospect (posmrtne)

V slovenčine[upraviť | upraviť zdroj]

V češtine[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1976 - Kolíbka (Cat´s Craddle)
  • 1985 - Sirény z Titanu (The Sirens of Titan)
  • 1987 - Mechanické piano (Player Piano)
  • 1992 - Matka Noc (Mother Night)
  • 1997 - Galapágy (Galápagos)
  • 2001 - Tabatěrka z Bagomba (Bagombo Snuff Box)
  • 2004 - Květná neděle (Palm Sunday)
  • 2006 - Muž bez vlasti (A Man without a Country)
  • 2006 - Groteska (Slapstick: Or Lonesome No More!)
  • 2007 - Časotřesení (Timequake)
  • 2007 - Hokus pokus (Hocus Pocus)
  • 2007 - Ostroočko (Deadeye Dick)
  • 2007 - Snídaně šampiónů (Breakfast of Champions)
  • 2008 - Jatka č. 5 (Slaughterhouse-Five)
  • 2008 - Modrovous (Bluebeard)
  • 2008 - Bůh vám žehnej, pane Kevorkiane (God Bless You, Dr. Kevorkian)
  • 2008 - Bůh vám žehnej, pane Rosenwatere (God Bless You, Mr.Rosewater)
  • 2008 - Kriminálník (Jailbird)
  • 2008 - Vítejte v pavilonu opic (Welcome to the Monkey House)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Sumner, D. Gregory. 2011. Unstuck In Time, A Journey through Kurt Vonnegut´s Life and Novels. New York: Seven Stories Press. eISBN978-1-60980-360-5
  2. a b http://www.famousauthors.org/kurt-vonnegut
  3. a b c d http://www.youtube.com/watch?v=nCVvWffDCJs
  4. http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/5456-bombardovani-drazdan-jen-tezko-lze-utok-hodnotit-bez-emoci/
  5. a b http://www.vonnegutlibrary.org/about/
  6. http://www.notablebiographies.com/Tu-We/Vonnegut-Kurt.html
  7. http://www.adherents.com/people/pv/Kurt_Vonnegut.html
  8. Conversations with Kurt Vonnegut, pg.78
  9. http://www.biography.com/people/kurt-vonnegut-9520329?page=2
  10. a b c d e f Anderson et al. 2008. Encyclopedia of American Literatue 1607 – To the Present. 2 nd ed. pg.1137 New York: Infobase Publishing. ISBN: 978-1-4381-0992-3
  11. a b c d e High, P. 2000. An Outline of American Literature.pg.198-200 New York: Longman Inc. ISBN 0-582-74502-0
  12. Stringer, J., and J. Sutherland. 1996. The Oxford Companion to Twentieth-Centruy Literare in English. pg.692-693New York: Oxford University Press. ISBN 0-19-212271-1
  13. http://www.martinus.sk/?uItem=62518
  14. a b c d Wagner, Hans P. 2010. A History of British, Irish and American Literature. 2 nd edn. pg.430 Berlin: Wissenschaflicher Verlag Tier. 978-3884764107
  15. http://www.martinus.sk/?uItem=63111
  16. http://www.martinus.sk/?uItem=111573
  17. http://www.martinus.sk/?uItem=86121
  18. http://www.martinus.sk/?uItem=37871
  19. http://www.martinus.sk/?uItem=36739
  20. http://www.martinus.sk/?uItem=2582
  21. http://www.martinus.sk/?uItem=61926
  22. Vonnegut Kurt, Bitúnok č.5, Slovart 2001

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Allen, Rodney William(ed).1988. Conversation with Kurt Vonnegut. USA: University Press of Mississippi. ISBN 0-87805-358-1
  • Anderson et al. 2008. Encyclopedia of American Literatue 1607 – To the Present. 2 nd ed. New York: Infobase Publishing. ISBN: 978-1-4381-0992-3
  • High, P. 2000. An Outline of American Literature. New York: Longman Inc. ISBN 0-582-74502-0
  • Stringer, J., and J. Sutherland. 1996. The Oxford Companion to Twentieth-Centruy Literare in English. New York: Oxford University Press. ISBN 0-19-212271-1
  • Wagner, Hans P. 2010. A History of British, Irish and American Literature. 2 nd edn. Berlin: Wissenschaflicher Verlag Tier. 978-3884764107