Kybalion

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Časť zo série článkov na tému

Hermes Trismegistus


Mytológia
Hermes Trismegistos · Thovt · Poimandrés


Texty
Corpus Hermeticum · Smaragdová doska · Kybalion


Tri hermetické vedy
Alchýmia · Astrológia · Teurgia


Filozofické vplyvy
Staroegyptské náboženstvo · Judaizmus · Helenizmus · Novoplatonizmus · Gnosticizmus · Kresťanstvo


Tradície a hnutia
Eulis · Hermetické bratstvo Svetla · Hermetické bratstvo z Luxoru · Hermetický rád Zlatého úsvitu · Martinisti · Rozenkruciáni


Témy
Kabala · Mágia


Hermetici
Zosimos z Panopoly · Thābit ibn Qurra . Giordano Bruno . Heinrich Cornelius Agrippa . Paracelsus . John Dee · Louis Claude de Saint-Martin · Eliphas Lévi · Samuel Liddell MacGregor Mathers · Aleister Crowley . František Bardon · Israel Regardie


z  d  u

Kybalion, celým názvom Kybalion, štúdia o hermetickej filozofii starého Egypta a Grécka (ang. The Kybalion: A Study of The Hermetic Philosophy of Ancient Egypt and Greece), je hermetický traktát, ktorý o sebe tvrdí, že je zhrnutím učenia Herma Trismegista.

Kybalion bol prvýkrát vydaný anonymne v decembri roku 1908 v Chicagu pod pseudonymom „Traja zasvätenci“. Dnes je voľne publikovateľným dokumentom. Text sa snaží presvedčiť čitateľa, že jeho myšlienky pochádzajú z antického hermetizmu, ale mnohé z nich majú moderný koncept. Text tiež tvrdí, že je vlastne výťahom zo skutočného diela, ktoré nesie názov „Kybalion“. „V raných dobách existoval súbor základných hermetických princípov, ktorý sa ústne prenášal z učiteľa na žiaka a bol známy ako Kybalion. Presný význam tohto slova sa vytratil už pred niekoľkými stovkami rokov.“[1] Patrí k základným novodobým hermetickým textom.

Obsah textu[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Úvod
  2. I. Hermetická filozofia
  3. II. Sedem hermetických princípov
  4. III. Duševná transmutácia
  5. IV. Absolútno
  6. V. Duševný vesmír
  7. VI. Božský paradox
  8. VII. Absolútno vo všetkom
  9. VIII. Úrovne súvzťažnosti
  10. IX. Vibrácia
  11. X. Polarita
  12. XI. Rytmus
  13. XII. Kauzalita
  14. XIII. Pohlavie
  15. XIV. Duševné pohlavie
  16. XV. Hermetické axiomy.

Sedem princípov[upraviť | upraviť zdroj]

Kybalion formuluje sedem axióm hermetizmu. „Sedem je zákonov pravdy. Ten, kto ich pozná, vlastní magický kľúč, pod dotykom ktorého sa všetky brány chrámov rozletia dokorán“:[2]

  1. Zákon mentalizmu: Rozvíja myšlienku, že „všetko je myseľ“. Celá realita, ktorú vnímame, je duchovného charakteru. „Absolútno je myseľ. Vesmír v sebe zahŕňa duchovnú podstatu.“
  2. Zákon súvzťažnosti: Obsahuje myšlienku, že vždy jestvuje vzťah medzi javmi v rôznych oblastiach alebo úrovniach bytia a života. „Ako hore, tak dolu. Ako dolu, tak hore.“ Hovorí o harmónii, zhode a korešpondencii medzi rovinami, ktoré sa označujú ako: veľká fyzická pláň, veľká duševná pláň a veľká duchovná plán, čo je koncept rozdelenia sveta a jeho javov na hmotnú, duševnú a duchovnú úroveň.
  3. Zákon vibrácie: Hovorí o myšlienke, že pohyb sa prejavuje všade a vo všetkom vo vesmíre, nič nestojí na mieste. „Nič sa nenachádza v pokoji. Všetko sa pohybuje, všetko vibruje.“ To vysvetľuje rozdiely medzi rozličnými prejavmi hmoty, energie, duše a ducha. Rozdiel je len vo vibráciách. Čím má subjekt vyššiu úroveň vibrácií, tým je vyšší a dokonalejší. Absolútno má nekonečnú úroveň vibrácie, aj keď sa nachádza v pokoji. Je nespočetne veľa vibračných úrovní medzi úrovňou Absolútna a najnižšími úrovňami. Mentálna (duševná) transmutácia je popisovaná ako praktické použitie tohto princípu. Zmeniť svoj mentálny stav znamená zmeniť vibráciu. To sa dosiahne „zameraním“ vôle na žiadúcu úroveň vibrácie.
  4. Zákon polarity: Vyjadruje ideu, že všetko je duálne, všetko má dva póly a protiklady. „Všetko je podvojné, všetko má dva póly, všetko má svoj opak. Podobné a nepodobné veci sú rovnaké, protiklady sú rovnaké v podstate a líšia sa len stupňom. Protipóly sa stretávajú, každá pravda je len polopravdou a všetky paradoxy sú riešiteľné.“ Všetky prejavené veci majú dve strany, dva aspekty alebo dva póly. Všetko „je“ a „nie je“ v tom istom momente, všetky pravdy sú aj pravdou aj nepravdou. Protiklady sú vo svojej podstate rovnaké, rozdielne len v stupni.
  5. Zákon rytmu: Vraví, že všetko má svoju mieru pohybu tam a späť, všetko prichádza a odchádza, hýbe sa dopredu a dozadu, ako kyvadlo. Vyjadruje skutočnosť, že existuje v každom páre protikladov rytmus, a je blízky 4. axióme. Tento kyvadlový pohyb sa týka aj duševných procesov a stavov. Jeho účinky je možné stlmiť použitím Zákona neutralizácie, čo je vlastne polarizácia mysle k želanému pólu.
  6. Zákon príčiny a následku: Objasňuje, že každý dej a jav má svoju príčinu a takisto následok. Ďalej tvrdí, že neexistuje niečo také ako náhoda. Náhoda je označenie pre príčinu, ktorú nepoznáme alebo nechápeme. Je veľa rovín kauzality, ale nič neunikne Zákonu.
  7. Zákon pohlaví: Vyjadruje myšlienku, že princíp pohlavia je prítomný všade a vo všetkom. V texte je zdôraznené, že zákon nesúvisí len so sexuálnym významom, ale so všetkými oblasťami, kde niečo vzniká alebo sa tvorí. V oblasti živých tvorov, na fyzickej rovine, sa pohlavie manifestuje ako mužské a ženské. Pohlavia jestvujú na všetkých troch veľkých rovinách (fyzickej, mentálnej a duchovnej)[pozn 1] a predstavujú rozdielne aspekty. Zákon tiež tvrdí, že všetko v sebe obsahuje v určitej miere oba princípy. Mužský princíp (+) sa vždy prejavuje ako zámer, je aktívny, je vysielačom. Ženský princíp (−) sa prejavuje ako udržiavajúci, je pasívny, variabilnejší, je prijímačom; podľa Kybalionu je ženský princíp aj nositeľom myšlienok, konceptov, predstáv a nápadov. Je nutná rovnováha medzi týmito dvoma silami. Bez pasívneho by bol aktívny princíp náchylný konať bez zábran s chaotickým výsledkom. Pasívny bez aktívneho by zase mal tendenciu stále len niečo odrážať a nedarila by sa mu žiadna činnosť, čo by ústilo do stagnácie. Spoločná zmysluplná súhra oboch princípov prináša výsledky, ktoré dokazujú, že mužský a ženský princíp sa dopĺňajú.

Roviny reality[upraviť | upraviť zdroj]

Titulná stránka francúzskeho vydania.

Kybalion delí javy vo vesmíre do troch paralelných rovín, ktoré priamo súvisia s 3. axiómou – Zákonom vibrácie. Každá z veľkých rovín sa ďalej delí na sedem menších.

  • Veľká fyzická (hmotná) rovina má najnižšie vibrácie. Delí sa ďalej na:[3]
    • hmotná úroveň A: známa hmota v skupenstvách a neživá príroda;
    • hmotná úroveň B: hmota s jemnou aktivitou, jej prejavom je napr. rádioaktivita;
    • hmotná úroveň C: „tvoria ju najjemnejšie a riedke formy hmoty, o ktorých nemajú bežní vedci poňatia“;[4]
    • éterická substancia: podľa súdobej fyziky existovala v celom vesmíre jemná hmota (pole) – éter, ktorý prenikal všetkým a vďaka nemu prebiehali jemnejšie fyzikálne interakcie;[pozn 2]
    • úroveň energií A: zahrňuje bežné formy energie, ktoré pozná aj veda, ako napr. teplo, svetlo, gravitácia alebo elektrina;
    • úroveň energií B: prírodné sily, ktoré veda zatiaľ nepozná a ktoré sa podieľajú na určitých duševných fenoménoch;
    • úroveň energií C: najjemnejšie energie, ktoré „sú tak organizované, že prejavujú mnoho vlastností života.“; „obyčajní ľudia ich nevnímajú a používajú ich len bytosti z duchovnej roviny.“[5]
  • Veľká mentálna (duševná) rovina, niektoré jej prejavy sú nám známe. Delí sa ďalej na:[6]
    • úroveň minerálnej mysle: obsahuje entity, ktoré „oživujú“ anorganické formy (minerálnu ríšu); sú primitívnymi formami živej energie, o málo inteligentnejšie než najvyššie formy vo fyzickej úrovni;
    • A úroveň elementárnej mysle: tu sa nachádzajú entity, ktoré sú zase o niečo inteligentnejšie ako predchádzajúca úroveň a vedia o nich len okultisti;
    • úroveň rastlinnej mysle: tu sa nachádzajú entity a energie, ktoré udržiavajú rastlinnú ríšu; „rastliny žijú, premýšľajú a majú dušu rovnako ako zvieratá, ľudia a nadľudia.“[7];
    • B úroveň elementárnej mysle: v tejto úrovni sa nachádzajú entity, ktorých „vývojová“ úroveň spadá medzi rastlinnú a živočíšnu ríšu;
    • úroveň zvieracej mysle: tu sa nachádzajú duše zvierat;
    • C úroveň elementárnej mysle: tu sú duše, ktoré sa vyznačujú vyššou inteligenciou ako je zvieracia, ale najvyššie z nich dosahujú len polovičnú ľudskú inteligenciu;
    • úroveň ľudskej mysle: do tejto úrovne patrí ľudská duša a delí sa, ako každá iná podobná úroveň, na ďalších sedem podúrovní; Kybalion tvrdí, že „súčasný priemerný človek sa nachádza vo štvrtej podúrovni tejto roviny a tí najinteligentnejší z nás prekročili hranicu piatej podúrovne“, „dosiahnutie tejto úrovne trvalo ľudstvu milióny rokov a bude trvať mnoho ďalších rokov, kým sa dostane na šiestu a siedmu“ a „človek šiestej úrovne sa stáva nadčlovekom, človek siedmej superčlovekom;[8]
  • Veľká spirituálna (duchovná) rovina s najvyššími vibráciami je obývaná bytosťami, ktoré sú k nám v pomere ako my sme v pomere napr. k nezmarom; sú to bytosti, o ktorých sa tradície zmieňujú ako o bohoch alebo anjeloch; podľa Kybalionu nie je možné podrobnejšie opísať túto rovinu pomocou dnes nám známych pojmov.[9]

Roviny prejavov (úrovne bytia) nemajú vymedzenú ostrú hranicu a prekrývajú sa, takže niekedy nie je možné jednoznačne určiť, či ide napr. o vyšší hmotný, alebo nižší duševný jav. Tieto úrovne Kybalion spája s tzv. „vývojom“ existencií. Fyzická rovina predstavuje najnižšie „vývojové“ štádium, duchovná zase najvyššie.[10]

Mentálna transmutácia[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležitý pojmom v texte je tzv. mentálna (duševná) transmutácia alebo mentálna alchýmia. Hovorí o umení meniť a transformovať kvalitu mentálneho stavu osobnosti, alebo pôsobiť týmto spôsobom na druhých. Je to forma tzv. „mystickej filozofie“[11] a má byť prostriedkom na duchovné zdokonalenie človeka. „Ak je vesmír mentálnej podstaty, potom mentálna transmutácia musí prestavovať umenie, ktorým je možné meniť stav celého vesmíru, ktorý sa týka hmoty, energie a mysle.“[12]

Autorstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Ako autor Kybalionu sa uvádzajú „Traja zasvätenci“, čo je v podstate anonym. Preto existuje niekoľko špekulácií o autorstve.

Najčastejšie je za autora označovaný William Walker Atkinson, buď sám, alebo s niekým ďalším. O Atkinsomovi je známe, že používal viaceré pseudonymy a že svoje diela aj sám publikoval. Bol tiež majiteľom vydavateľstva Yogi Publication Society of Chicago, ktoré ako prvé Kybalion vydalo. Vypovedajúca je tiež skutočnosť, že medzi jeho ranými dielami, ktoré publikoval anonymne alebo pod pseudonymom, je text The Arcane Teachings (Tajomné učenia), ktorý nesie viaceré povrchové podobnosti s Kybalionom. Kybalion rozvíja sedem „hermetických princípov“, The Arcane Teachings zase sedem „tajomných zákonov“; Kybalion tvrdí, že vysvetľuje staroveký nepublikovaný hermetický text rovnakého mena, The Arcane Teachings odhaľuje znalosti starovekého nepublikovaného textu okultných aforizmov; oba texty píšu o troch „veľkých rovinách“ reality, ktoré sa delia na sedem ďalších rovín. Rovnako oba texty popisujú tri menšie roviny ako „astrálne čierne klávesy“ a prirovnávajú ich k trom čiernym klávesám klavíra, ktoré sú obývané elementálnymi duchmi.[13] Nakoniec oba skoro zhodne detailne opisujú proces „duchovnej alchýmie“. Sú tu aj ďalšie podobnosti. Zdá sa, že Atkinsonovo The Arcane Teachings je prvá verzia textu, ktorý neskôr nazval Kybalion.

Za spoluautorov sú dnes považovaní Paul Foster Case a Michael Whitty. Táto hypotéza sa odvíja od neoficiálneho vyjadrenia členov Caseovej mystickej školy Builders of the Adytum (Budovatelia Adyta, B. O. T. A.) a od Fraternity of Hidden Light (Bratstvo skrytého svetla), čo bola jej odštiepená vetva.[14]

Inú hypotézu vyvolala skutočnosť, že Paul Foster Case bol slobodomurár, a že vydavateľ Kybalionu napísal na jeho titulnú stránku svoju adresu ako „Masonic Temple, Chicago IL“ (Slobodomurársky chrám, Chicago, Illinois). V skutočnosti „slobodomurársky chrám“ v Chicagu bol prvý mrakodrap v meste (pomenovaný podľa jedného finančného zdroja vďaka ktorému vznikol), s priestormi prenajatými množstvu obchodov a malých podnikov, ktoré nemali žiadne slobodomurárske väzby.[15]

Vyskytujú sa aj ďalšie mená špekulatívnych spoluautorov Kybalionu, medzi inými Harriet Case (žena Paula Fostera Casea), Ann Davies (ktorá sa stala po Paulovi Fosterovi Caseovi hlavou B. O. T. A.), Mabel Collins (popredná teozofická spisovateľka), Claude Bragdon (architekt, teozof a autor „mystickej geometrie“) alebo Claude Alexander (známy javiskový kúzelník, mentalista a pionier duchovného hnutia New Thought). Je však otázne, prihliadnuc k jeho rozsiahlym literárnym aktivitám v tomto smere, či Atkinson vôbec potreboval nejakého spoluautora.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Staršia domáca literatúra ich nazývala aj ako hmotnú, duševnú a duchovnú úroveň, napr. František Bardon tieto názvy používa vo svojom diele.
  2. Éter bol vo čase vydania textu Kybalionu populárny vďaka novej vedeckej teórii. Pomocou nej sa vysvetľovali určité fyzikálne fenomény, ktoré sa nedali objasniť klasickou Newtonovou fyzikou. Teória éteru ako média pre šírenie svetla sa stala nepotrebnou príchodom Einsteinovej Špeciálnej teórie relativity.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kybalion (2007). 20
  2. Kybalion. Kapitola 2
  3. Kybalion (2007). 107 – 109
  4. Kybalion (2007). 108
  5. Kybalion (2007). 109
  6. Kybalion (2007). 109 – 114
  7. Kybalion (2007). 111
  8. Kybalion (2007). 112
  9. Kybalion (2007). 114
  10. Kybalion (2007). 104 – 105
  11. Kybalion (2007). 54
  12. Kybalion (2007). 52
  13. Kybalion (2007). 113
  14. http://www.lvx.org/Archive/biblio.pdf
  15. Masonic Temple, dost. 14. august 2011

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kybalion na anglickej Wikipédii.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]