Lago Maggiore

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lago Maggiore

Lago Maggiore alebo jazero Maggiore [vyslov: maddžóre], doslova „Väčšie jazero“ (po taliansky aj Lago Verbano z latinského Lacus Verbanus, po nemecky Langensee) je jazero ležiace čiastočne v talianskych regiónoch Piemont a Lombardia a švajčiarskom kantóne Ticino, má rozlohu 212,5 km², z čoho 80,1 % leží v Taliansku a zostávajúcich 19,9 % vo Švajčiarsku. Siaha od južného reťazca Lepontinských Álp až k okraju Pádskej nížiny. Ako ostatné severotalianske jazerá vzniklo roztopením ľadovca na konci poslednej doby ľadovej. Nachádza sa v tektonickej kotline a je ohraničené prudkými a vysokými brehmi. Hlavne severný koniec je obklopený balvanmi, ktoré pochádzajú z ľadovca. Na juhu je prehradené morénou starého ľadovca.

Číselné údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Jazero leží v nadmorskej výške 193 m. Je 66 km dlhé a maximálne 10 km široké. Je po Gardskom jazere druhé najväčšie v Taliansku. Jeho maximálna hĺbka je 372 m. Je najhlbším a zároveň najnižšie položeným jazerom vo Švajčiarsku. Oblasť povodia jazera je veľká 6 386 km² (3 326 km² vo Švajčiarsku a 3 060 km² v Taliansku).

Vodný režim[upraviť | upraviť zdroj]

Jazerom preteká rieka Ticino (ľavý prítok rieky Pád), pretekajúca tiež rovnomenným švajčiarskym kantónom. Vlieva sa do neho pri Magadine, v delte na konci úrodného údolia. Oblasť pri toku (Bolle di Magadino) je prírodnou rezerváciou. Na severe sa do jazera tiež vlieva Verzasca známa najmä vďaka mostu Ponte dei Salti a priehrade s 220 m vysokou hrádzou. Ďalší prítok na západnej strane je Maggia. Východne od jej delty sa nachádza mesto Locarno, známe najmä filmovým festivalom a pútnickym kostolom Madonna del Sasso. Západne od jej delty potom leží mesto Ascona so svojou jazernou promenádou a Monte Verita. O niečo vyššie sa údolie pri Ponte Brolla delí na Centovalli vľavo a Vale di Maggia (nem. Maggiatal) vpravo. Zmeny výšky hladiny sú asi 4 m za rok, najvyššiu úroveň dosahuje v júni až v júli. V zime nezamŕza.

Ostrovy[upraviť | upraviť zdroj]

Pri meste Brissago sa nachádzajú dva ostrovy, Isole di Brissago, na ktorých je botanická záhrada. Severne od Cannero Riviera ležia dva ostrovčeky, ktoré sa volajú Castelli di Cannero. Pri Strese ležia štyri Borromeove ostrovyIsola Bella, Isola Madre, Isola dei Pescatori (tiež známa ako Isola Superiore) a Isola di San Giovanni.

Mestá na brehu[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšie mesto na jazere je talianska Verbania, ktorá sa skladá z dvoch častí, Intra a Pallanza. Južne od Verbanie sa jazero vďaka Verbanskému zálivu rozširuje a vlieva sa tam doň rieka Toce.

Na druhej strane zálivu leží mesto Stresa, ktorého architektúra pripomína šarm ?mondénnych? vznešených kúpeľných miest. Konalo sa tu aj niekoľko významných historických konferencií.

Ďalej na juhu sa nachádza mesto Arona. 2 km severne od Arony stojí od roku 1624 medená socha, zadaná Carlom Borromeom, vysoká 23 m (35 m s podstavcom), ktorá až do stavby Sochy slobody v New Yorku bola najvyššou sochou s vnútorným schodiskom.

Na južnom konci jazera pri Sesto Calende na jazero nadväzuje prírodná rezervácia zahrňujúca lužnú oblasť. Na východnej strane jazera sa vypína strmá skala, do ktorej je vytesaný kláštor Santa Caterina del Sasso. Na východnom brehu sa tiež nachádza mesto Luino so známymi týždennými trhmi, dnes prevažne už turistickými.

Arona, Meina, Lesa, Belgirate, Stresa, Baveno, Verbania, Ghiffa, Oggebbio, Cannero Riviera, Cannobio, Dormelletto, Castelletto sopra Ticino
Angera, Ranco, Ispra, Brebbia, Besozzo, Castelveccana, Laveno-Mombello, Leggiuno, Luino, Monvalle, Maccagno, Tronzano Lago Maggiore, Porto Valtravaglia, Pino sulla Sponda del Lago Maggiore, Sesto Calende, Germignaga
Ranzo, Gerra (Gambarogno), San Nazzaro, Vira (Gambarogno), Magadino, Tenero-Contra, Locarno, Ascona, Ronco sopra Ascona, Brissago, Minusio

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1826 na jazere existuje osobná lodná doprava. Dnes prevádzkuje dopravu na jazerách Maggiore, Garda a Como flotila 25 lodí.

Rybolov[upraviť | upraviť zdroj]

Lovom rýb sa na jazere živí mnoho rybárov. Lovia najmä pstruhov a okúňov. Ročný výlov je približne 150 ton.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]