Libanonská vojna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Libanonská vojna
Súčasť Arabsko-izrealských konfliktov
Map of Lebanon.png
Súčasný Libanon.
Dátum jún - september 1982
Miesto Ázia, Blízky východ
Výsledok Víťazstvo Izraela a
  • odchod OOP z krajiny (1982)
  • vznik nárazníkovej zóny v pohraničí (1983)
  • vznik Juholibanonskej armády (1985–2000)
  • zvýšený záujem Hizballáhu o južný Bejrút a južný Libanon (80. roky - súčasnosť)
  • Juholibanonský konflikt
Zmeny územia: rozdelenie Libanonu na zóny vplyvu
Protivníci
Flag of Israel.svg Izrael

Juholibanonská armáda
Forces Libanaises Flag.svg Libanonská fronta
Falanga

Palestina OOP

Flag of Syria.svg Sýria
Flag of the Lebanese Communist Party.svg KSL
Flag of the Amal Movement.svg Amal
Flag of Lebanon.svg Libanonská fronta národného odporu
Flag of the Syrian Social Nationalist Party.svg SSNS
PKK

Velitelia
Izrael Menachem Begin (premiér)

Izrael Ariel Šaron (minister obrany)
Israel Rafael Ejtan (náčelník generálneho štábu)
Israel David Ivry (veliteľ vzdušných síl)
Israel Ze'ev Almog (veliteľ námorníctva)
Sa’ad Haddád (veliteľ Juholibanonskej armády)

Palestína Jásir Arafát (vodca OOP)

Sýria Háfiz Asad (prezident)
Sýria Abdul Raúf al-Kasm (premiér)
Sýria Mustafa Tlass (minister obrany)
Flag of the Lebanese Communist Party.svgGeorge Hawi
Flag of the Amal Movement.svg Nabih Berri

Sila
Izrael:
76 000 vojakov
800 tankov
1 500 bojových vozidiel
634 lietadiel
Sýria:
22 000 vojakov
352 tankov
300 bojových vozidiel
450 lietadiel
300 kanónov
225 protileteckých kanónov
OOP:
15 000 vojakov
300 tankov
150 bojových vozidiel
350+ kanónov
250+ protileteckých kanónov
Straty
zabitých: 675[1]

zranených: nevedno

zabitých: asi 9 798 (Sýrčania a OOP) a 17 825 (Libanonci)[2]

zranených: nevedno

Tento článok je súčasťou série
Arabsko-izraelský konflikt
Flag of Israel.svg

Prvá arabsko-izraelská vojna
Suezská kríza
Šesťdňová vojna
Opotrebovávacia vojna
Jomkipurská vojna


Intifáda: prvá | druhá
Libanonská vojna (1982)
Druhá libanonská vojna (2006)

Libanonská vojna (hebrejsky: מלחמת לבנון, Milchemet Levanon; arabsky: الإجتياح, al-Idžtijáḥ, „Invázia“), Izraelom nazývaná aj Operácia Mier pre Galileu (hebrejsky: מבצע שלום הגליל, Mivca Šlom ha-Galil, skrátene מבצע של"ג, Mivca Šeleg) začala 6. júna 1982, kedy Izraelské obranné sily (IOS) napadli južný Libanon. Izraelská vláda touto inváziou odpovedala na pokus o vraždu izraelského veľvyslanca vo Veľkej Británii Šlomo Argova palestínskou Organizáciu Abú Nidala.

Priebeh vojny[upraviť | upraviť zdroj]

  • 6.júna 1982 izraelské jednotky (6 000 mužov) začali bojovú operáciu Mier Galilei v južnom Libanone s cieľom obsadiť prístav Súr a križiacky hrad Beufort s cieľom vytvorenia 40 km narazníkového pásu na ochranu libanonsko - izraelských hraníc. Hlavným cieľom operácie bolo vytlačenie bojovníkov OOP od hraníc Izraela a znemožnenie ich operácii, vrátane raketových útokov.
  • 8. júna 1982 izraelská armáda oznámila splnenie hlavných cieľov napriek pokračujúcim bojom. Pod tlakom izraelskej armády sýrsko-palestínske jednotky ustupovali
  • 11. júna 1982 Izrael oznámil splnenie všetkých cieľov a prímerie so Sýriou
  • 13.júna 1982 Izrael obkľúčil Bejrút, v ktorom sa nachádzalo niekoľko tisíc bojovníkov OOP
  • 27. júna izraelská vláda ponúkla OOP odchod pod ochranou Červeného kríža, Jásir Arafát ponuku odmietol.
  • 3. augusta 1982 izraelský minister obrany Ariel Šaron vydal rozkaz na dobytie západného Bejrútu, v ktorom sa nachádzalo 20 000 sýrskych vojakov, jednotky OOP a 500 000 civilistov. Izraelská armáda začala obliehanie a masívne bombardovanie. Pokoj zbraní bol obnovený až po zásahu amerického prezidenta Ronalda Reagana.
  • 19. augusta 1982 izraelská vláda schválila „Hobibov plán“. Americký diplomat vyjednal s OOP plán evakuácie.
  • 20. augusta 1982 OOP uznalo svoju porážku.
  • 21. augusta 1982 na izraelský nátlak odstupuje libanonský prezident Elias Sarkas. Na jeho miesto nastupuje Bašír Džamaíl. Z Bejrútu odchádzajú jednotky OOP, končí sa tým 5. vojna na Blízkom východe - od roku 1948.

Dozvuky[upraviť | upraviť zdroj]

Povojnové usporiadanie síl v Libanone, 1983: zelená - pod správou Sýrie, fialová - pod správou Kresťanských skupín, žltá - pod správou Izraela, modrá - pod správou Spojených Národov
  • 31. augusta Jásir Arafát na gréckej lodi Atlantik opúšťa Bejrút
  • 1. septembra 1982 Bejrút opúšťa posledných 2300 sýrskych vojakov
  • 14. septembra 1982 zomiera v Bejrúte po bombovom útoku OOP libanonský prezident Bašír Džamaíl, ktorý požadoval zrušenie všetkých palestínskych utečeneckých táborov v krajine.
  • 18. septembra 1982 pred očami izraelskej armády kresťanské milície - falangisti a kresťanské oddiely proizraelsky orientovaného majora Saada Haddáda v utečeneckých táboroch Sabra a Šatíla zmasakrovali približne tisíc Palestínčanov ako odvetu za vraždu prezidenta Džamaíla. Väčšinu obetí tvorili starci, ženy a deti, keďže bojovníci OOP boli väčšinou evakuovaní. Izraelská verejnosť útok odsúdila a požadovala odstúpenie izraelského premiéra Menachema Begina.
  • 8. februára 1983 odstúpil izraelský minister obrany Ariel Šaron, potom čo vyšetrovacia komisia potvrdila vinu vlády na masakry palestínskych utečeneckých táboroch. Nahradil ho Moše Arens.

Libanonská vojna vo filme[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Liberty 05
  2. Atlas dvadsiateho storočia, Death Tolls and Casualty Statistics for Wars, Dictatorships and Genocides, máj 2009, (anglicky)
  3. Waltz with Bashir v Internet Movie Database (po anglicky), Valčík s Bašírem v Česko-Slovenskej filmovej databáze