Lykios (syn Myróna)
Lykios (starogr. Λύκιος – Lykios) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.[1][2]
Lykios, syn a žiak sochára Myróna, pochádzal z Eleuthery. Svoje diela, zhotovené najmä z bronzu, tvoril v Aténach približne v druhej polovici 5. stor. pred Kr.[1][2] Nezachovali sa od neho žiadne sochy (len niekoľko podstavcov zo sôch s jeho signatúrou[3][4][5]) ale Pausanias, ktorý v 2. storočí precestoval veľkú časť Grécka, si ešte mohol obzrieť niekoľko jeho diel a písať o nich.[1]
Medzi tieto diela patril napr. bronzový chlapec s perirrhantérionom (χαλκοῦν παῖδα, ὃς τὸ περιῤῥαντήριον ἔχει - Paus. I, 23, 7), ktorého videl na aténskej Akropole[6] alebo niekoľko votívnych darov od Apollónčanov v Olympii, o ktorých zaznamenal: „Vedľa takzvaného Hippodameia je polkruhový podstavec z kameňa, na ktorom sú tieto sochy: Zeus, Thetis a Hémera, prosiaca Dia za svoje deti. To je teda uprostred podstavca. Synovia sami potom v podobe bojujúcich stoja vedľa, totiž každý z jedného konca podstavca, Achilleus a Memnón. Práve tak stoja proti sebe Grék a Negrék, Odyseus proti Helenovi, pretože títo najviac vynikli vynaliezavosťou vo svojom vojsku; proti Menelaovi zo starej nevraživosti Alexandros (Paris), proti Diomédovi Aineias a proti Telamónovmu Aiantovi Déifobos. Sú to diela Lykia, syna Myrónovho, a venovali ich Apollónčania od Iónskeho mora. Pri nohách Dia je starými písmenami napísané toto štvorveršie:
- Z Apollónie vzácny sme dar, ktorej vlasatý Foibos
- od mora Iónskeho pred vekmi základy dal.
- Tí, ktorí abantský kraj zabrali, s pomocou božou
- z thronijskej koristi dali na toto tu, desiaty diel. “[7]
Rímsky polyhistor Plínius Starší ho zaradil medzi bronziarov a jeho tvorbu datoval do čias 90. olympiády (t. j. do roku 420 pred Kr.).[8]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Lykios 1 [1]
- ↑ a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 368.
- ↑ Inscriptiones Attica, Raubitschek, DAA 135 [2]
- ↑ Inscriptiones Attica, SEG 30:26 [3]
- ↑ Inscriptiones Attica, Raubitschek, DAA 138 [4]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 69.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 412.
- ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34,50.